Vznikla stanica Štrbské Pleso, ktorá je najvyššie položenou na Slovensku. Plánovali aj predĺženie tratí na západ do Podbanského a Liptovského Hrádku a na východ do Tatranskej Kotliny a Levoče. Všetky vozidlá na železnicu aj lanovku dodala budapeštianska firma. Elektrinu dodávala vodná elekráreň vo Veľkej a parná elektráreň v Poprade. V roku 1922 vznikla spoločnosť Tatranskej elektrickej vicinálnej dráhy. Tá zaviedla aj autobusovú linku Tatranská Lomnica - Zakopané. Prvá československá električka jazdila od roku 1931 a vyrobili ju v Tatre Smíchov.
Narozdiel od električky, ozubnici sa veľmi nedarilo. Dôvodom bola pomalosť, nepohodlnosť a vysoké cestovné. Po zavedení autobusov a po hospodárskom útlme sa prevádzka ukončila v roku 1932. Vozidlá išli do šrotu a neskôr aj koľaj. Zubačka ožila až pred majstrovstvami v roku 1970.
V roku 1922 sa objavil nápad postaviť lanovku na Gerlach. Presadila sa však myšlienka lekára Juraja Országa, ktorý bol zástancom Lomnického štítu. V roku 1934 začala Krajina slovenská (súčasť ČSR) prípravu stavby lanovky na Lomnický štít. Už vtedy mala odporcov zo strany ochrancov prírody. Lanovka z Tatranskej Lomnice na štít je pri Skalnatom plese rozdelená na dve samostatné trate. Tá dolná časť má ešte medzistanicu Štart. Všetko spolu má dĺžku 6 km a prekonáva výškový rozdiel 1,7 km. Najväčšie stúpanie má pred Lomničákom - 800 promile a lanová dráha sa končí vo výške 2622 m n.m. Medzi Sklanatým plesom a vrcholom bola jedna podpera (dnes jej už niet). Rozpätie 1744 m medzi dvoma podperami v čase stavby patrilo medzi najväčšie na svete. Lanovka tam visela 240 m nad zemou.
Stavba bola samozrejme ťažká, pracovať sa mohlo len do 90 dní v roku. Materiál sa vozil autami, od Štartu vyššie na kárach, koré ťahali kone. Skúšobná prevádzka na prvom úseku k plesu začala v decembri 1937. Prvá nehoda sa stala v stanici Štart v roku 1938, keď zlyhal ukazovateľ polohy a lanovka vošla do stanice v plnej rýchlosti. Hore na druhom úseku to bolo ešte ťažšie, stavebný materiál vynášali horskí nosiči až kým sa nepostavila pomocná lanovka. Dvojkilometrové lano s priemerom 1 cm vynášalo hore 36 ľudí. Zhora pustili zaťažený koniec lana do doliny. Pomocou tohto lana vytiahli hore lano sedemnásť milimetrové a pomocou tohto vytiahli 24 milimetrové, ktoré slúžilo pre pomocnú lanovku. Ďalšie ťažkosti nastali cez vojnu, keď sa dodávateľská firma z Chrudimi "presunula" za hranice. Napriek tomu bol úsek na Lomnický štít skúšobne spustený v roku 1940. Vyskytol sa však problém a normálna prevádzka začala až v roku 1942.