Pred vznikom automobilu bola jedinou výkonnou dopravou železnica. Prvou železnicou v podtatranskej oblasti bola trať z Popradu do Spišskej Belej, ktorá sa napájala na Košicko-Bohumínsku železnicu (KBŽ). Prevádzka do Kežmarku začala 18.12.1889. Trať merala 13,2 km a boli na nej 4 drevené mosty. Trať do Spišskej Belej (8 km) začala fungovať o 3 roky neskôr. Ešte v 19. storočí bola predĺžená až do Podolínca.
Prvá železnica priamo v horách viedla zo Studeného Potoka do Tatranskej Lomnice. Stavba sa stretla s nevôľou mesta Poprad a iných, ktorí presadzovali železnicu do Smokovca. Stavba trvala 5 mesiacov a skončila v roku 1895. Spočiatku po nej vlaky jazdili iba v lete. Električku v Tatrách predbehla ešte ozubnicová trať zo Štrby na Štrbské Pleso. Obyvatelia Štrby výstavbou neboli veľmi potešení, lebo sa báli, že zubačka im turistov hneď odvezie hore a oni prídu o príjmy z prenájmu bytov a povozníctva. Napokon o nič neprišli, hostí ešte pribudlo. Výstavba päťkilometrovej trate trvala rok (do roku 1896) a zrealizovala ju dcéra KBŽ - Spoločnosť ozubnicovej železnice. Najväčšie stúpanie na trati dosiahlo 127 promile. Vlak prekonával výškový rozdiel 450 m vždy tlačený parnou lokomotívou (rýchlosťou 10 km/h) ktorej dva kusy pre zubačku vyrobili vo Viedni. Rozchod trate bol 1 m. Keďže rušňovodič nevidel na trať, znamenia mu dával pracovník stojaci na plošine prvého vozňa.
Plány na stavbu tatranských železníc boli už v polovici 80. rokov 19. storočia. Prvým dopravným prostriedkom (od roku 1889) na trati Poprad Smokovec boli autobusy. Potom ich nahradil trolejbus-priekopník. Dokázal odniesť 20 ľudí a mal šesť drevených kolies. Fungoval v rokoch 1904 až 1906. Kedže tento spôsob dopravy bol dobrodružný, začali v roku 1906 stavať medzi týmito obcami železnicu. Už pri plánoch električky sa hľadala cesta ako sa dostať vyššie do hôr a výstavba pozemnej lanovky na Hrebienok prebiehala už počas výstavby električky. Trať mala stúpanie do 154 promile, merala 2019 m a uprostred mala výhybňu. Lano bolo vedené vyše 400 kladkami, ktoré boli medzi koľajnicami. Pohon bol v hornej stanici. Lanovka bola dokončená 17.12.1908. Otvorené vozne pre 45 pasažierov slúžili do roku 1951.
Električka bola spustená o tri dni neskôr. Počas prvých rokov prevádzky sa tam vyskytli viaceré závady. Tie sa odstránili až vstupom nového investora, ktorý uskutočnil rozsiahlu rekonštrukciu a dostavbu tratí. Do roku 1912 začali jazdiť vlaky na tých istých tratiach ako jazdia dnes.