Základné informácie o Liptove:
- Rozloha : viac ako 2000 km2
- Najvyšší bod : 2495 m.n.m (Kriváň - Vysoké Tatry)
- Najnižší bod : 430 m.n.m (hladina Váhu pri Kraľovanoch)
- Počet obyvateľov : cca 140 000 ľudí
Z histórie liptovských jedál:
Stravovanie obyvateľov Liptova bolo v minulosti založené najmä na domácich zdrojoch. Ľudia jedli to, čo si dopestovali, prípadne dochovali vo svojich domácnostiach. Podstatné zvýšenie úrodnosti nastalo v 19 storočí zavádzaním striedaného obrábania pôdy, pestovaním zeleniny a rozvojom ovocinárstva. Najpestovanejšími plodinami boli, ovos, pšenica jačmeň, raž, pohanka, prevažne sa pestovala aj kapusta a hrach. Jedálny lístok sa stal bohatším a pestrejším až v 19. storočí, kedy sa v Liptove rozšírilo pestovanie zemiakov. Dovtedy prevládali jedlá prevažne z obilnín, pripravovali sa cestoviny kaše, konzumovali sa s mliekom, škvarkami, olejom, sušeným ovocím a medom. Piekli sa koláče a chlieb z pšeničnej a ražnej múky. Od 19. storočia sa stali zemiaky nepostrádateľnou zložkou potravy. Jedli sa ako hlavné jedlo ako príloha a používali sa ako prísada do rôznych jedál. Mäso sa na stole objavovalo len príležitostne na sviatky. Konzumovalo sa hovädzie a bravčové mäso. Zužitkovávali sa aj vnútornosti zvierat vyrábala sa mať, slanina, droby plnené zemiakmi, pochúťka bola uvarená krv. Hydina a ryby sa konzumovali veľmi málo. V ľudovom stravovaní prevládali jedlá slané. Cukor sa používal málo, len do kávy, čaju a vo sviatok. Med sa používal len na Vianoce vo väčšom množstve ho užívali len rodiny včelárov.
Obľúbeným nápojom bola žitná káva a bylinkové čaje. Dôležitou súčasťou ľudovej stravy v minulosti bolo ovocie ( jablká, hrušky, lesné jahody, čučoriedky a brusnice). Najtradičnejšie jedlá sú halušky, pirohy, šúľance.V súčasnosti sú liptovské tradičné jedlá založené hlavne na mlieku a mliečnych výrobkoch. Najväčší dodávateľ mliečnych výrobkov je Liptovská mliekáreň, a.s. založená v roku 1979.
Liptovská mliekáreň, a.s.Liptovská mliekáreň, a.s. je najväčším dodávateľom mlieka a mliečnych výrobkov na Liptove. Má veľkú históriu,a obrovské skúsenosti. História tejto mliekárne sa začala písať v roku 1943 , ked´ bola súčasťou Stredoslovenských mliekární, n.p. ,Zvolen Obsahovala dánske a holandské prístroje, ktoré dokázali spracovať denne 15 tisíc litrov mlieka. Začiatkom 70-tych rokov už denne prečerpávala 100 tisíc litrov mlieka denne. V roku 1979 bola už otvorená ako nová pobočka Liptovských mliekární a.s., na okraji druhého najväčšieho mesta Liptova Liptovského Mikuláša. Odvtedy dokáže mliekáreň prečerpať 150 tisíc litrov denne a 1200 ton bryndze. Z roku na rok sortiment výrobkov stúpal, a v roku 1990 pozostával z :konzumného mlieka, smotany, masla, tvarohu, jogurtu, bryndze a syrov Moravský blok a Liptov
RECEPTY
LIPTOVSKÉ BRYNDZOVÉ HALUŠKY
Očistené zemiaky jemne postrúhame, pridáme soľ a hrubú múku. Rozmiešané cesto sa nesmie lepiť na steny nádoby. Cesto položíme na vodou navlhčený lopár a z neho nožom alebo lyžicou hádžeme do vriacej osolenej vody menšie halušky. Pri varení ich častejšie premiešame, aby sa nelepili na dno nádoby. Uvarené opláchneme trochou studenej vody a ocedíme. Posypeme Bryndzou alebo tvarohom alebo kapustou. Omastíme rozpaženou slaninou alebo maslom. Môžeme ich pripraviť aj na sladko s lekvárom alebo praženicou. Halušky s kapustou môžme nájsť v jedálnych lísktoch reštaurácií, aj ako strapačky.
MREŽIAK
Pripravíme cesto z múky cukru a tuku, ktoré r rozvaľkáme na veľkosť plechu na pečenie. C Cesto na plechu potrieme lekvárom a po vrchu u uložíme pásiky alebo šúľky do tvaru mreží. P Upečieme v rúre. Koláč sa piekol ako slávnostný v Vždy na Veľkú noc a ponúkal sa kúpačom. Na d dnešné pomery veľmi skromný koláč, a preto h ho dnes doplníme buď tvarohom, rôznym ovocím, k kakaom, makom, a môžme posypať klasickou p posýpkou, je to len na našej fantázii.
TRADÍCIE
Sú späté predovšetkým s tradičnými etapami ľudského života a jeho bytia v jednotlivých obdobiach roka. Cirkevný rok a jeho sviatky, Vianočné a novoročné tradície (živý Betlehem, koleda) Hromnice, fragment z Nového zákona - Obetovanie Pána, Fašiangy, fašiangová zábava, bursa, Veľkonočná vigília, Veľkonočná oblievačka, Vysluhovanie a slávenie sviatostí - krštenie, prvé sväté prijímanie, birmovka, svadobné tradície, pohreb, Významné a pamätné dni, Jubileá, Salašnícke (valašské a pastierske tradície), práce na poli - kosenie a hrabanie sena, varenie halušiek, tradičné jedlá,
KROJE
MUŽSKÝ KROJ
Biela košeľa z domáceho plátna so širokými rukávmi, s výzdobou na nízkom stojatom golieriku, okolo rozstrihu a na okraji rukávov, plátené biele gate, súkenné biele nohavice (portki) so šnurovaním červenou a zelenou vlnenou šnúrou okolo jedného alebo dvoch rázporkov, výšivkou zdobený kožúšok z bielej barančiny, niže pása siahajúca vesta (brusliak) z bieleho tenšieho súkna, vpredu zdobená lemovaním z červeného súkna a červeno-zeleným vlneným šnurovaním, zápästky pletené na klátiku alebo na ihliciach z prírodnej vlny. V zime sa nosil trojštvrťový kabát kimonového strihu z tmavého domáceho súkna (huňa), ktorý bol zopnutý pod hrdlom kovovou sponou, opásaný je pláteným pásom, trojštvrťový biely baraní kožuch, novší typ - krátky kabátik z domáceho súkna so všívanými rukávmi a fazónou (huňa), ktorý sa zapínal na 2 rady gombíkov. Obuv : krpce, do ktorých sa v zime dávali pletené vlnené pančuchy s čierno- bielym vypletaným vzorom na sáre, nosili tiež po členky siahajúce kožené topánky (jančiarky) a čižmy. Na hlave nosili dávnejšie klobúky so širokou strechou alebo baranice. Neskôr nosili mestské klobúky. Muži nosili v tradičnom odeve romboidné spinky na košeliach, pravdepodobne miestnej výroby.
ŽENSKÝ KROJ
Spodník (spodnica) z ľanového plátna, oplecko s predným a zadným dielom všitým do goliera mal dlhé rukávy prišité ku golieru pomocou prieramku, golier, manžety rukávov a ich horná časť všitá, okružie pod golierom je z paličkovanej čipky alebo háčkované (partičky), vrchná sukňa (fertucha) zošitá so živôtikom, plátená biela sukňa skladaná (na rance), živôtik súkenný, zdobený bortňami, sviatočná sukňa zelená súkenná, zástera dvojpolová z modrotlače s veľkým kvetinovým vzorom (alebo pravidelnými geometrickými tvarmi), sviatočná bola biela, sukňa i zástera siahali vyše členkov. Pás z červenočierneho alebo čiernozeleného súkna bol niekedy vyšívaný. V zime sa obliekali rovné textílie, štvorcový obrus, obdľžnikové prestieradlo, čierny pletený obrus so strapcami ako prikrývka hlavy, plátený biely kabátik (kabaňa) kimonového strihu, novší bol priliehavý kabátik z diftínu s vyšívanými rukávmi, hnedý súkenný alebo trojštrvťový biely, neskôr hnedý baraní kožuch. Obuv: krpce, súkenné biele krpce, pletené papuče podšité súknom, alebo čižmy z remeňa. Dievky sa česali na jeden spustený vrkoč, vydaté ženy si obkrúcali dva pramene vlasov na poloblúkovitú podložku z drôtu obalenú plátnom, konce oblúkov boli zahnuté (na rohy). Na účes sa nasadil plátenný čepiec, kápka, skladajúci sa z čelenky s čipkou (partičkami) a z dienka. Na čepiec si viazali veľké biele štvorcové šatky.
SVIATOČNÉ JEDLÁ
VEĽKÁ NOC
Na veľký piatok sa dodržiaval v rodinách prísny pôst, niekde úplne hladový, kedy sa nesmelo jesť vôbec nič. Cez sviatky sa požívali hlavne jedlá, ktoré mali upevniť zdravie a silu. Obilninové pokrmy mali mať pozitívny vplyv na úrodu, bravčové mäso malo priniesť bohatstvo a blahobyt. Veľký význam mali aj vajíčka, ktoré symbolizovali plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života. Na veľkonočnom stole sa objavovalo jahňacie a kozľacie mäso, piekli veľkonočné obradné pečivo - koláče, rôzne zapletance z kysnutého cesta. Neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci bola aj oblievačka. Kúpačov v každom dome pohostili varenou šunkou, vajíčkami a koláčmi. Malých chlapcov a dievčatá odmenili vlastnoručne maľovanými vajíčkami. V regióne Liptova ich pred zdobením najskôr uvarili v cibuľových šupkách a potom na povrchu škrupiny vyškrabávali.
VIANOCE
Štedrá večera bez oblátok bola nemysliteľná. Pekával ich učiteľ, ktorý bol aj organistom. Peniaze za oblátky sa dali učiteľovi do obálky, preberali ich žiaci, ktorí roznášali oblátkyKu štedrovečernému stolu sa schádzali všetci členovia rodiny. Poumývali sa pre zdravie v čerstvej vode, otec rodiny sa pomodlil, matka zaintonovala nábožnú pieseň. Jedlo sa zo spoločnej misy. Nesmelo chýbať malé množstvo všetkej úrody z poľa. Cesnak sa nielen jedol, ale hospodár ním potieral i dvere domu, maštale. Okrem opekancov boli zaužívané jedlá ako kyseľ, šoudra, pila sa pálenka s medom a rôznymi liečivými korienkami bylín. Gazda zo štedrovečerného stola zaniesol aj dobytku. Znaky kríža mali uchrániť statok od zlých duchov. Gazdiná sa nesmela pohnúť od stola, ani od neho vstať. Nesedeli by vraj dobre sliepky a husi. Vianočný stromček nebýval v každej rodine, iba v tých zámožnejších. Bol malý, uviazaný na tráme povaly, ozdobený doma vyrobenými cukrovinkami. I keď kedysi neboli darčeky, všetci sa tešili. Tešili sa sviatkom – vinšovali, spievali vianočné koledy.
