Vznik : 1.1.1993
Rozloha : 49 035km2
Hlavné mesto : Bratislava
Poloha: v strednej Európe, vnútrozemský štát v strede mierneho pásma
Rovnobežky: 48˚,49˚
Poludníky: ,17˚,18,19˚,20˚,21˚,22˚
Najsevernejší bod: Oravská Polhora
Najjužnejší bod: Patince
Najzápadnejší bod: Záhorská Ves
Najvýchodnejší bod: Nová Sedlica
Najvyšší bod: Gerlachovský štít
Najnižší bod: rieka Bodrog na hranicich – 94 m nad morom
Dĺžka hraníc :1672 km, 75 % prirodzené hranice,( Ukrajina 98km, Maďarsko 669km)
Tvar územia: S-J- 197 km, V-Z- 429km
POLOHA: -poloha matematickogeografická,
-poloha k oceánom a moriam – vnútrozemský štát- prieplav Rýn – Dunaj-Mohan
- rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom,
-poloha vzhľadom na nadmorskú výšku: - nížina do 300m m.n.m. 40,6 %
- nízka vysočina: od 300- 750 m.n.m. 40,9%
- stredná vysočina: od 750- 1 500 m.n.m. 17,6 %
- vysoká vysočina: nad 1 500 m.n.m 0,9 %
- geopolitická – križovatka významných ciest (Jantárová cesta, Dunajská cesta)
- člen EÚ, NATO
GEOLOGICKÝ VÝVOJ
- pestrá geologická stavba, pohorie Karpaty ( súčasť Alpsko-himalájskej sústavy- vrásnenie v druhohorách a v treťohorách)
- hlavné etapy vrásnenia Álp: 1.etapa: starohory a prvohory- niekoľkokrát zvrásnené usadené horniny, magmatická činnosť
2.etapa: koniec prvohôr,várijské vrásnenie- vznik magmatických telies granodiority, žuly- základ jadrových pohorí
3.etapa: druhohory, krieda. Alpínske vrásnenie- vrásnenie usadených hornín, vznik príkrovov,- utvára sa centrálna časť Západných
Karpát.
- dôsledok vývoja spôsobeného viacerými fázami vrásnenia vznik- pásmovitej geologickej stavby- smer S- J, vyčleňujeme geologické pásma, ktoré sa líšia vlastnosťami, vekom hornín:
1.Čelná karpatská priehlbenina – Morava, Sliezsko- do Poľska
2.Flyšové pásmo – severozápad a sever Slovenska,pohoria: Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, Javorníky, Babia hora, Pilsko,Čergov, Bukovské vrchy
- horniny: pieskovce, ílovce, zlepence
- využitie- stavebníctvo
3.Bradlové pásmo – oddeľuje Vonkajšie a Vnútorné Karpaty, pohoria:Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty (Vršatecké bradlá), Kysucká a Oravská vrchovina, Pieniny
- horniny: vápence, sliene
- využitie- výroba cementu
4.Jadrové pohoria – pohoria: Malé Karpaty, Veľká a Malá Fatra, Vysoké a Nízke Tatry, Strážovské vrchy, Slovenské rudohorie,
- horniny: žuly, granodiority,ruly, svory, fylity Slovenké rudohorie-rudy železa, antimónu, medi,
5.Sopečné pohoria- pohoria: Burda, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat,
- horniny: andezity, ryolity,bazalty, tufy, sopečné brekcie v Krupinskej planine
- využitie- andezity a bazalty- stavba domov a ciest
6.Neogénne kotliny - pokles v mladších treťohorách- zaliate morom- usadzovanie štrky, piesky, íly
- rozklad morských organizmov-ložiská ropy-Gbely, zemného plynu- Láb
-ložiská hnedého uhlia a lignitu- Kúty, Handlová, Nováky, Veľký Krtíš
- ložiská soli- Solivar pri Prešove, Zbudza
- íly- výroba tehál a keramických výrobkov
RELIÉF
- pôsobenie vnútorných (endogénnych) síl
- pôsobenie vonkajších (exogénnych) síl:
Ľadovcový reliéf:- utváral sa v štvrtohorách- ľadovcové doliny- trógy U, ľadovcové kotly- kary, plesá,morény,
Veterný reliéf :– činnosť vetra- odnášanie zvetraných čiastočiek hornín a ukladaniev nížinách,
- pieskové presypy- Záhorská nížina, Podunajská nížina, Východoslovenská nížina
Riečny reliéf: - najrozšírenejší,zarezávanie riek- doliny V, terasy, nivy, náplavové kužele tiesňavy, kaňony,- Váh – Malá Fatra, Dunajec- Pieniny,
Krasový reliéf: - Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina,
- krasové útvary -povrchové:krasové jamy, škrapy
- podpovrchové: jaskyne-Domica, Driny,
Antropogénny reliéf:- činnosť človeka: spracovanie surovín- haldy, násypy,
Pôsobením exogénnych a endogénnych činiteľov- vznik rôznych reliéfu- základ geomorfologického členenia nášho územia.
- celé územia Slovenska patrí do Alpsko –himalájskej sústavy
- všetky pohoria a kotliny sú súčasťou Karpát
- z juhu slovenské Karpaty lemuje Panónska panva, ktorá zahŕňa všetky naše nížiny
PANÓNSKA PANVA: Viedenská kotlina- Záhorská nížina: Chvojnícka pahorkatina, Borská nížina
Malá dunajská kotlina- Podunajská nížina: Podunajská rovina, Podunajská pahorkatina, Východoslovenská rovina
Veľká dunajská kotlina- Východoslovenská nížina: Východoslovenská rovina, Východoslovenská pahorkatina
KARPATY: Západné: Vonkajšie: Myjavská pahorkatina, Javorníky, Oravské Beskydy, Spišská Magura, Pieniny, Levočské vrchy, Šarišská vrchovina,
Vnútorné: Malé Karpaty, Považský Inovec, Veľká a Malá Fatra,Tatry
Východné: Vonkajšie: Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy
Vnútorné: Vihorlatské vrchy.
PODNEBIE A POČASIE SLOVENSKA -
podnebné činitele: nadmorská výška- (94m – 2655m)
-
poloha: stred Európy, severné mierne podnebné pásmo
-
vzdialenosť od oceánov: vnútrozemský štát
-
tvar územia: západo východný smer- 429 km
Severné mierne podnebné pásmo:
-
striedanie štyroch ročných období,
-
vplyv Atlantického oceánu- západné vetry
-
polárny front ( medzi tropickou a polárnou vzdušnou hmotou): putujúce
cyklóny a anticyklóny, stacionárne cyklóny (Islandská, Iránska) a anticyklóny (Azorská, Sibírska),
- cyklóna –oblačné počasie s výdatnými dažďami v lete a snežením v zime,
- anticyklóna- jasné slnečné počasie, v lete slnečné počasie s vysokými teplotami a v zime so silnými mrazmi,
Teplota vzduchu:
-
teplotný gradient: na 100m klesá teplota od 0,3˚C- 0,7˚C
-
teplotné inverzie: studený vzduch klesne do dolín- nižšie teplota, vrcholy hôr vyššia teplota
-
rekordy: - 41˚C- Zvolenská kotlina ( Vígľašská Pstruž) v roku 1929, + 39,8˚C- Komárno v roku 1950
- najteplejší mesiac:
júl –priemerná teplota-nížiny: + 20˚C, Tatry: + 4˚C
- najchladnejší mesiac :
január - priemerná teplota-nížiny: -1˚C, Tatry: - 11˚C
-
priemerné ročné teploty: nížiny- Štúrovo: + 10,4˚C, pohoria: - 3˚C
-
mrazové dni (teplota klesne pod 0˚C): Bratislava 90 dní v roku, Lomnický štít 285 dní v roku
-
letné dni (teplota vystúpi nad 25˚C): Podunajská nížina: 70 dní v roku, pohoria nad 100m: len v niektorých rokoch
- priemerná ročná teplota stúpla na Slovensku o 1˚C v 20.storočí
- slnečný svit- bez oblakov- 4450 hodín, Bratislava: 2250 hodín
Zrážky:
- padajú vo forme
dažďa i snehu (20% úhrnu zrážok),
-
prichádzajú zo západu (západné náveterné svahy sú vlhkejšie),
-
stúpajú s nadmorskou výškou, najviac zrážok pohoria: 2000mm
najmenej zrážok
- Podunajská nížina: 500mm
-
nerovnomerné rozloženie zrážok: najviac jar, leto (jún, júl)- Medardova kvapka
-
snehová pokrývka: Podunajská nížina: 40 dní, výška 40cm (január)
pohoria: 100-200 dní,výška 200cm (jar)
Klimatické oblasti:
- vyjadrujú priestorové rozdiely podnebia na našon území,
- najdôležitejšie klimatické prvky (teplota, zrážky)
závisia od nadmorskej výšky -
tri klimatické oblasti: Teplá klimatická oblasť:
-územia do 400m nadmorskej výšky,
- slnečný svit: viac ako 1500 hodín,
- letné dni: 50 dní a viac
- teplota: priemerná ročná : + 8˚C - + 10˚C,
priemerná teplota- júl: +20˚C,
priemerná teplota – január: -1˚C,
- zrážky: 550 – 750 mm
- využitie: kukurica, pšenica, cukrová repa, paprika, vinič, marhule,broskyne,
Mierne teplá klimatická oblasť :
-územia od 400m do 800 nadmorskej výšky,
- teplota: priemerná ročná : + 4˚C - + 8˚C,
priemerná teplota- júl: +16˚C,
priemerná teplota – január: -4˚C,
- zrážky : 800 – 1200 mm
- využitie: zemiaky, raž, ovos,jačmeň,
Chladná klimatická oblasť :
-územia nad 800m nadmorskej výšky,
- teplota: priemerná ročná : -4˚C - + 2˚C,
priemerná teplota- júl: 0˚C,
priemerná teplota – január: -10˚C,
-zrážky : 1300 – 2000 mm
- využitie: lúky.
VODSTVO SLOVENSKA
- hlavné európske rozvodie medzi Baltským ( 4% , rieky:Poprad, Dunajec ) a Čiernym morom ( 96% )
- hlavná európska vodná cesta:
Rýn- Mohan- Dunaj ( spojenie Severného a Čierneho mora )
Dunaj:
-
najväčšia európska rieka, pramení v Nemecku ( Čierny les )
- najviac vody dodávajú prítoky z Álp,
-
priemerný prietok v Bratislave: 2000m3/s
- vytvára ramená, najväčšie z nich Malý Dunaj ohraničuje Žitný ostrov, pri Komárne sa vlieva do Dunaja,
Morava: - prirodzená hranica s Českou republikou a Rakúskom,
- priemerný prietok v Moravskom Svätom Jáne: 109m3/s
- prítoky: Myjava, Rudava,
Váh: -
najväčšia slovenská rieka, dĺžka 402,5km
- priemerný prietok: 152m3/s
- dva pramene ( Biely Váh- Kriváň, Čierny Váh- Kráľova hola )
- pravé prítoky:: Orava, Kysuca,
- ľavé prítoky: Nitra ( 189 km) so Žitavou ( 99km )
Hron:
- dĺžka: 284 km, pramení pod Kráľovou holou,
- perovitá riečna sieť, priemerný prietok v Novej Bani: 49,5 m3/s
- prítoky Slatina, Sikenica,
Ipeľ:
- dĺžka 232,5 km, priemerný prietok: 20,6 m3/s,
- prítoky: Krtíš, Krupinica, ( pritekajú zo sopečných pohorí – málo vody )
Tisa: - dĺžka 5 km,do Dunaja sa vlieva v Srbsku,
Slaná:
- vejárovitá riečna sieť, prítoky: Rimava, Blh, Turiec, Muráň,
Bodrog: - sútok Ondavy ( s Topľou ) a Latorice ( Laborec, Cirocha, Uh )
Rozdelenie slovenských riek podľa režimu odtoku: 3 typy
Vysokohorský typ: - najvyšší stav vody: začiatk leta ( topí sa sneh a ľad)
- najnižší stav vody: zima ( zrážky vo forme snehu a ľadu )
-
Dunaj, tatranské potoky, Stredohorský typ: - najvyšší stav vody: jar ( topí sa sneh )
- najnižší stav vody: zima
-
Váh, Hron, Vrchovinno-nížinný typ: - najvyšší stav vody: jar,
- podružné maximum: zima ( v nízkych polohách sa často topí sneh a je malý výpar)
- koncom leta a začiatku jesene. výpar vody veľký, zrážok málo – v riekach málo vody
Jazerá:
- výskyt prevažne v pohoriach- najviac v Tatrách ( 175 )- plesá- vznik ľadovcovou činnosťou (Hincove plesá, Skalnaté pleso, Štrbské pleso, Popradské pleso,)
Umelé vodné nádrže:
- zachytávajú vodu narôzne využitie:
-
rybníky: pri Malackách, Trnave
-
tajchy – banská činnosť -
Počúvadlo, -
klauzy- splavovanie dreva- horské oblasti,
-
depresie vzniknuté ťažbou piesku, štrku-
Senecké jazerá, Šaštínske jazerá, -
priehradné vodné nádrže: - chránia pred povodňami, výroba elektrickej nergie, zásobovanie vodou, šport, rekreácia
- najviac na Váhu ( 19 ) :
Liptovká Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava - Dunaj :
Hrušovská zdrž pri Gabčíkove,
- Orava:
Oravská priehrada - Hnilec :
Palcmanská Maša,
- Hornád:
Ružín, - Laborec:
Zemplínska šírava Podzemná voda:
- nerovnomerné rozdelenie- ovplyvňuje:geologická stavba územia, zrážky,riečna sieť,
- rozdelenie podzemnej vody:
a)
podzemná voda s plytkým obehom: nestačí sa mineralizovať,
b)
podzemná voda s hlbokým obehom: na povrch vystupuje ako minerálna a termálna voda
- 1200 prameňov minerálnych vôd: Santovka,Slatina, Fatra, Salvador, Cígeľka,
- termálne liečivé pramene: kúpele: Piešťany, Sliač, Bardejov,Dudince,
- rekreačné strediská: Štúrovo, Veľký Meder, Patince.
PÔDY SLOVENSKA - vznik pôdy- pôdotvorný proces-pôdotvorné činitele,( všetky zložky prírodného prostredia, človek )
-
pôdne typy( pôdny profil ),
pôdne druhy ( veľkosť čiastočiek pôdy- zrnitosť)
Pôdne typy:- rozmiestnenie- výšková zonálnosť, geologické a hydrologické pomery,
-
černozeme: najsuchšie, najteplejšie podnebie, spraš, Podunajská pahorkatina, Východoslovenská nížina,Košická kotlina,
-
hnedozeme: bližšie k pohoriam- viac zrážok, Podunajská pahorkatina,Trenčianska kotlina,Východoslovenská nížina,Košická kotlina,
-
luvizeme (ilimerizované pôdy): vlhkejšie a chladnejšie podnebie, styk pohorí a nížin,
-
pseudogleje (oglejené pôdy): viažu sa na nepriepustné horniny,
-
kambizeme (hnedé lesné pôdy): najrozšírenejší pôdny typ u nás,
-
fluvizeme (nivné pôdy): tesná blízkosť vodných tokov, ich vlastnosti ovplyvňujú riečne sedimenty,
-
čiernice (lužné pôdy): ďalej od riečneho toku, záplavy neprerušujú tvorbu pôdy,
-
solončaky, slance: najteplejšie oblasti s veľkým výparom a prísun solí so vzínajúcou podzemnou vodou,
-
glejové pôdy: - záplavové územia riek vo Východoslovenskej rovine a pozdĺž Ipľa,
- výšková zonálnosť- zákonité menenie pôdnych druhov s nadmorskou výškou,
- kambizeme, podzoly, rankre, alpínske mačinové pôdy
-
azonálne typy: nivné pôdy, rendziny (vznik na vápencoch a dolomitoch)- Slovenský kras
Pôdne druhy: - zrnitosť pôd závisí od materských hornín,
- druhy pôd:
-
piesčité pôdy (ľahké pôdy): - vznik na pieskovcoch, zlepencoch,
- Záhorská nížina, Podunajská a Východoslovenská nížina
-
hlinité pôdy (stredne ťažké pôdy)- Juhoslovenská kotlina, Kremnické vrchy, Podunajská a Východoslovenská nížina
-
ílovité pôdy (ťažké pôdy)-za mokra sú lepivé za sucha tvrdnú, vytvárajú pukliny,
- najdôležitejšia vlastnosť pôdy:
úrodnosť
- erózia pôdy
RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO SLOVENSKA - vplyv prírodných zložiek a človeka na rozšírenie rastlín a živočíchov,
- zmena podnebia-
glaciálne relikty: limba, dryádka osemlístková, horec Clusiov, kamzík, svišť, tetrov,
- celé územie Slovenska patrí do
oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma,
- s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy
- a skracuje sa vegetačné obdobie,
Vegetačné stupne:
-
Dub - 100 metrov nadmorskej výšky
- Buk - 550 - 1 100 metrov nadmorskej výšky
-
Smrek: 1 100 – 1 600 metrov nadmorskej výšky
-
HRANICA LESA -1600 metrov nadmorskej výšky -
Kosodrevina 1 600 – 1 800metrov nadmorskej výšky
-
Alpínske lúky nad1 800 metrov nadmorskej výšky
- výrazná zmena zloženia lesa v nižších nadmorských výškach- vysádzanie monokultúr smrek, borovica ( Záhorská nížina,) duby nahradené agátmi,
-
lužné lesy: vŕby, topole, jelše, bresty
Živočíšstvo:
- stepí: jarabica, bažant, králik, hraboš, drop,
-
listnatých lesov: diviak, srnec, líška,
-
ihličnatých lesov: diviak, jeleň, tetrov,
-
vysokohorských polôh: kamzík, svišť,
-
vôd, močiarov a ich brehov: pstruh, kapor, ropucha, skokan, volavka
Ochrana prírody a krajiny:
- Zákon o ochrane prírody a krajiny(1.1. 1995)
- 9 národných parkov: Tatranský NP, Pieninský NP, NP Nízke Tatry, NP Slovenský raj, NP Malá Fatra, NP Poloniny, NP Muránska planina, NP Slovenský kras, NP Veľká Fatra
- chránené krajinné oblasti (14), - Malé Karpaty, Poľana, Dunajské luhy
- národné prírodné rezervácie (372),
- národné prírodné pamiatky (60),
- prírodné pamiatky (228)
- chránené prírodné areály (182)
Obyvateľstvo a sídla Slovenska Vývoj osídlenia Slovenska: - príchod Slovanov- 5.storočie, nížiny- roľníctvo, chov dobytka,
- kopaničiarska, valašská kolonizácia
- v polovici 19.storočia (1869)- prvé sčítanie obyvateľstva Slovenska, 2 482 000 obyvateľov
- do roku 1918 stúpol počet o 0,5 milióna obyvateľov
- nízka pôrodnosť,vysoká úmrtnosť,vysťahovalectvo
- medzivojnové obdobie: stúpol počet obyvateľovo 0,5 milióna obyvateľov vzrástla pôrodnosť, ale pokračovalo vysťahovalectvo
- rast počtu obyvateľov pribrzdila hospodárska kríza v 30.rokoch a straty súvisiace s 2.svetovou vojnou
- po 2.svetovej vojne vzrast počtu obyvateľov o 1,5mil. obyvateľov
Počet obyvateľov: - 5 374 455 obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2001
Prirodzený prírastok:
- najväčší v roku 1950: 16 - 17 ‰dôvody zvýšená pôrodnosť a zlepšená zdravotná starostlivosť, zníženie úmrtnosti
- 90.roky 20.storočia prirodzený prírastok-4-5‰, na prelome tisícročí klesol pod 1‰
- rok 2001 - prirodzený úbytok obyvateľov : -0,2 ‰
- v súčasnosti okresy s najvyšším prirodzeným prírastkom : Prešov, Stará Ľubovňa, Bardejov, Námestovo, Tvrdošín
okresy s najnižším prirodzeným prírastkom: Nitra, Levice, Trnava, Banská Bystrica,
Vekové zloženie:
- stredná dĺžka života našich obyvateľov je 73 rokov( ženy 77 rokov, muži 69 rokov),
- produktívny vek : 2 /3 obyvateľov,
Mechanický pohyb obyvateľstva: - koniec 19. a začiatok 20.storočia- odchod za prácou: Viedeň, Budapešť, Severná a Južná Amerika, Austrália,
- po 2.svetovej vojne odchod Slovákov do priemyselných oblastí Čiech a Moravy,
- v rámci vnútroštátneho pohybu sťahovanie z vidieka do miest: Bratislava, Košice,
Hustota obyvateľstva:
- výsledok prirodzeného a mechanického pohybu obyvateľov,
- priemerná hustota zaľudnenia Slovenska 110 obyvateľov na km2
- nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľov: najväčšia hustota vo veľkých mestách : Bratislava -1200obyvateľov na km2 , Košice 900obyvateľov na km2 ,
- najmenej zaľudnené pohoria, riedko osídlené regióny v okolí veľkých miest Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava, Svidník( 50- 55obyvateľov na km2 ),
Nezamestnanosť obyvateľstva: - v dôsledku hospodárskych premien- vysoká 19 %, značné rozdiely v rámci regiónov, najvyššia nezamestnanosť regióny Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca (až 30%), najnižšia nezamestnanosť v Bratislave (5 %),
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva: 48,6 % v roku 2001, ženy sa podielajú na celkovej zamestnanosti menej ako polovicou,
- najviac zamestnaných v priemysle: 25,7%,poľnohospodárstvo 5%,
- klesá podiel zamestnaných v priemysle a v poľnohospodárstve, vzrastá podiel v nevýrobných sférach, (obchod: 12,4%, školstvo: 7,7%),
Národnostné zloženie:
- prevládajú Slováci: 85,8%, Maďari: 521 000 obyvateľov- južné oblasti pri hraniciach s Maďarskom,Rómovia:90 000 obyvateľov, Česi , Moravania, Slezania menej ako 1%
- ostatné národnosti: Nemci, Poliaci, Rusíni, Ukrajinci,
Náboženstvo: - historické cyrilo- metodské tradície:
rímskokatolícka cirkev: 68,9 %,
evanjelická cirkev: 6,9%,
gréckokatolícka cirkev: 4,1%,
bez vyznania 13%
Sídla:
- 7000 sídiel, zlúčené do 2883 obcí, vysoko prevažujú vidiecke sídla,
- 138 miest v nich žije 58% obyvateľov, dve veľkomestá: Bratislava (428 672 obyv.),
Košice (236 093 obyvateľov)
- veľké mestá nad 50 000 obyvateľov: Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza,
- väčšinou polyfukčné mestá: plnia viacero funkcií, monofunkčné mestá: kúpeľná funkcia Trenčianske Teplice, dopravná: Čierna nad Tisou, obytná: Nová Dubnica
- roztratené sídla: Myjavská pahorkatina- kopanice, Kysuce, Orava- rale, Poľana- lazy
Vývoj a štruktúra hospodárstva Slovenska -súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom dlhého vývoja
- za Rakúsko- Uhorska vzniklo na Slovensku len niekoľko manufaktúr: výroba bavlnených látokv šaštíne, manufaktúra na výrobu majoliky v holíči, kartúnka v Bernolákove,
-napriek tomu významné postavenie Slovenska v rámci uhorského priemyslu: ¾ hutníckej a chemickej výroby, takmer celá výroba papiera v Uhorsku,
-vznik Československa( 1918)- Slovensko menej rozvinutá časť republiky, oživenie pred 2.svetovou vojnou strojársky priemysel: Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica,
- 2.svetová vojna- veľké škody v hospodárstve Slovenska
-1948- znárodnenie priemyslu, bankovníctva, poľnohospodárstva formou jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov,
- plánované hospodárstvo- päťročnice, spolupráca s ostatnými socialistickými krajinami- RVHP
- budovanie hutníckych a strojárskych( zbrojárska výroba) závodov , chemických a stavebných materiálov- vytvorenie nepriaznivej odvetvovej štruktúry priemyslu- prevaha polotovarov, zhoršenie kvality životného prostredia,
- spoločný znak výrobkov všetkých socialistických krajín- nižšia technická úroveň, kvalita a tým aj menšia možnosť konkurovať na trhoch mimo RVHP,
- 1989-rozpad socialistickej sústavy,- zavádzanie trhového hospodárstva, reštrukturalizácia slovenského hospodárstva,
- rok 2000- najviac sa na tvorbe hrubého domáceho produktu podieľal priemysel-( 26.3%), obchod ( 15,1%), doprava a telekomunikácie-( 10,2%),poľnohospodárstvo( 4,1%), stavebníctvo ( 4,8%),
- rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, najlepšie hospodárske ukazovatele Bratislava, Košice, stredné Považie, slabá industrializácia v juhoslovenskej kotline, niektoré oblasti východného Slovenska
Priemysel - rozvoj priemyselnej výroby - začiatok 19.storočia,rozvoj ťažobného priemyslu- železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, papiernický priemysel, nížinaté oblasť spracovávanie poľnohospodárskych produktov- mlyny, cukrovary, pivovary,
- koniec 19.storočia rozvoj chemického priemyslu -rafinéria ropy Apollo, rozvoj železničnej dopravy- vznik opravárenských závodov- železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach,
- vznik ČSR- využívanie Slovenska na produkciu surovín a poľnohospodárskych produktov,
- po 2.svetovej vojne rozvoj- ťažkého strojárstva, hutníctva, chemickej výroby a stavebníctva,
-1989- rozvoj trhového hospodárstva- privatizácia, zmena výrobných programov, veľa podnikov zaniklo,
- odvetvová štruktúra priemyslu na Slovensku:
Strojársky
- široký sortiment výrobkov, rozmiestnený rovnomerne, najviac stredné Považie (Trenčín, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Martin),
- významné odvetvie dopravné strojárstvo- výroba automobilov a ich súčiastok Bratislava, Trnava, Priemyselný park Záhorie, Žilina (Kia),
- motocykle Považská Bystrica, riečne lode- Komárno,
- výroba a opravovne vagónov: Poprad, Vrútky, Trnava,
- elektrotechnický priemysel: Liptovský Hrádok, Stropkov, Vráble, Nižná na Orave, Matejovce pri Poprade, Zlaté Moravce, Nové Zámky,
- výroba zdravotníckej techniky: Stará Turá, Piešťany, výroba armatúr: Myjava,
- výroba železničných konštrukcií Brezno, výroba poľnohospodárskych strojov: Snina,
Hutnícky
- tradície od stredoveku, U.S. Steel Košice: spracúva železnú rudu z Ukrajiny, uhlie z Ostravy, vápenec zo Slovenského krasu, železiarne v Podbrezovej, drôtovňa Hlohovec,
- hutníctvo farebných kovov: hliníkareň Žiar nad Hronom, (bauxit z Maďarska), Kovohuty Krompachy (elektrolytická meď a mangán), niklová huť v Seredi (ruda z Albánska) - zrušená
Priemysel palív a energetiky:
- obmedzené zdroje, ťažba hnedého uhlia a lignitu v oblasti Hornej Nitry ťažba ropy a zemného plynu na Záhorí- nepostačuje, tepelné elektráne Zemianske Kostoľany a Vojany,
- prevažná časť výrob jadrové (Jaslovské Bohunice, Mochovce) a vodné elektrárne, (Váh -19Nosice, Madunice, Sĺňava ),vodná elektráreň Gabčíkovo,
Chemický a gumárenský priemysel:
- dovoz surovín, Bratislava- Slovnaft, Istrochem, Šaľa- Duslo, Nováky, Smolenice (farby),
- výroba plastov a syntetických vlákien: Senica, Svit, Strážske, Humenné, Nitra, Žilina,
- Gumárenská výroba: Púchov, Bratislava, Dolné Vestenice,
Farmaceutický priemysel: Hlohovec, Nitra, Šarišské Michaľany,
Potravinársky priemysel: rovnomerne rozmiestnený, súvisí to so spotrebou, mlyny, pekárne, cukrovary, konzervárne, pivovary, Nitra, Sereď, Trnava, Levice, Šurany,
Textilný a odevný priemysel:
- bavlnárstvo a hodvábnictvo: Ružomberok, Levice, Bratislava, Liptovský Mikuláš,
- vlnárstvo: Žilina,
- spracovanie ľanu: Kežmarok,
- pletiarstvo: Vrbové, Bratislava, Svit,
- odevné závody: Trenčín, Prešov, Púchov,
Kožiarsky a obuvnícky priemysel: výroba koží: Liptovský Mikuláš, obuv: Partizánske, Bardejov, Bánovce nad Bebravou,
Výroba stavebných materiálov: cementárne: Rohožník, Horné Sŕnie, Lietavská Lúčka, Varín, Bystré, Turňa nad Bodvou,
- výroba stavebnej keramiky: Lučenec, Michalovce,
- magnezitové závody: Lovinobaňa, Jelšava, Ľubeník,
Sklársky priemysel: úžitkové sklo: Katarínska huta, Zlatno, Lednické Rovné, Poltár,
obalové sklo: Nemšová, laboratórne sklo : Bratislava
Drevospracujúci a celulózovo-papiernický priemysel:
- spracúva drevo našich lesov: Zvolen (Bučina), Banská Bystrica (Smrečina),Krásno nad Kysucou, Turany,
- nábytkárske závody: Bratislava, Trnava, Topoľčany, Spišská Nová Ves, Lučenec, Pravno,
- celulózka a papierne: Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Pravenec
Polygrafický priemysel: vydávanie novín, časopisov, kníh, Bratislava, Trnava, Martin, Košice, Prešov, Nitra,
Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo - vplyv prírodných podmienok na ich rozvoj, do obdobia rozmachu priemyslu základ hospodárstva v Rakúsko- Uhorsku,
- na začiatku 20.storočia 3/5 obyvateľstva sa živili poľnohospodárskou výrobou, horské oblasti nezabezpečovali obživu obyvateľstva- vysťahovalectvo,
- 1919 zákon o pozemkovej reforme- zabratie pôdy nad 50 ha,
- 1949- plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Odovzdávanie pôdy, techniky a zvierat družstvám a štátnym majetkom,
- zlučovanie družstiev do aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom
- mechanizácia a intenzifikácia- zvýšenie hektárových výnosov,( 3x viac ako pred 2.sv. voj.)
- pokles pracovníkov poľnohospodárstve, naša republika sebestačná vo výrobe potravín
- dopestovaných v miernom pásme,
- 1989- rozpad družstiev, (pôda a majetok družstva sa rozdelili členom družstva, prinavrátenie pôdy pôvodným majiteľom,)
- štát dotáciami napomáha poľnohospodárom( ich výška podlieha zmluvám s EÚ),
- poľnohospodárstvo zamestnáva 5 % pracujúcich a podieľa sa 4% na tvorbe HDP,
- postupný úbytok ornej pôdy- prechod do kategórie zastavaných plôch- zákony na ochranu poľnohospodárskej ornej pôdy,
- v súčasnosti 50% rozlohy Slovenska sa poľnohospodársky využíva, orná pôda:1,5 ha
- prímestské poľnohospodárske zóny: Košice, Bratislava( pestovanie ovocia, zeleniny, kvetov)
- vinohradnícke oblasti: Malé Karpaty, Zemplínska vrchovina, Slanské vrchy, podunajská pahorkatina,
- pestovanie chmeľu: okolie Nového mesta nad Váhom, Trenčín, Topoľčany,
- osevné plochy: pšenica, raž, jačmeň, ovos- 56%,krmoviny, ďatelina, lucern-: 20%, technické plodiny- 13,5%, zemiaky-2%, zelenina-3%,
- živočíšna výroba: sústredená do veľkovýkrmní, chov hvädzieho dobytku, ošípaných, oviec, hydiny
- poľnohospodárske výrobné oblasti:
a) kukuričná- nížiny do 200m n.m.
b) repárska- územia od 200-300m n.m.
c) zemiakarská- vrchoviny a kotliny do 400m n.m
d) zemiakarsko- ovsená- oblasti od 500do 600m n.m.
e) horská- oblasti nad 600m n.m.- lúky a pasienky
Lesné hospodárstvo: - lesy zaberajú 40% z celkovej rozlohy Slovenska ( 43 % štátne lesy),ročná ťažba 5,7 mil.m3 dreva, najvyhľadávanejšie dreviny: smrek, dub, buk, suroviny pre drevospracujúci priemysel,
Vodné hospodárstvo: - zabezpečuje zdroje priemyselnej vody, pitnú vodu, obhospodaruje vodné nádrže, a riečne toky, čistenie odpadových vôd,
- najvýznamnejšie vodné diela na Dunaji (Gabčíkovo), na Váhu.
Doprava - dopravné ťahy- smer západ- východ (tvar územia, vplyv ZSSR), dopravné trasy podmieňuje reliéf - dolina Váhu, Hrona, Hornádu a Hnilca,
Cestná doprava:
- 90% prepravy osôb, nedostatok diaľnic (asi 300km), nízka kvalita cestných sietí,
- znečisťovanie životného prostredia,
Železničná doprava:
- hlavná úloha v preprave nákladov (56%), 1/6 dĺžky cestnej siete, rušenie menších regionálnych tratí,
- ekologicky čistejšia a lacnejšia ako cestná doprava,
- hlavná železničná nákladná doprava: Bratislava- Trnava- Trenčín- Žilina- Poprad- Košice-Čierna nad Tisou
Vodná doprava:
- riečna doprava, rieka Dunaj, najlacnejší a ekologicky najvhodnejší druh dopravy,
- nevýhody- pomalosť, závislosť na vodnom stave rieky,
- osobná doprava - výletný charakter, najväčšie prístavy: Bratislava, Komárno,
- slovenské námorné lode využívajú zahraničné prístavy: Štetín, Terst, Hamburg,
Potrubná doprava:
- plynovod Bratstvo, ropovod Družba, zabezpečujú i dopravu našich produktov chemických závodov,
- vodovody- zabezpečenie pitnej vody pre obyvateľstvo so vzdialenejších vodných nádrží,
Letecká doprava:
- ťažisko v preprave osôb na väčšie vzdialenosti, letiská Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad, Sliač,
Telekomunikačná sieť:
- zabezpečuje prenos informácií, telefónna a telegrafná sieť, rozhlasové a televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska,
Elektrická prenosná sústava Slovenska: napojená na medzinárodnú rozvodnú sieť
Cestovný ruch, zdravotníctvo, školstvo - zaostávanie našej infraštruktúry (cesty, služby),
- poloha Slovenska v strede Európy- predpoklady pre tranzitný pobyt zahraničných turistov, výhodnejšie dlhodobé pobyty turistov
-štruktúra návštevníkov: Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko
-turistické oblasti:
a) horské oblasti- lyžiarske oblasti: Tatry, Nízke tatry, Malá Fatra, Kysucké a Oravské Beskydy
b) krasové oblasti- jaskyne, bizarné skalné útvary: Slovenský kras, Slovenský raj krasové oblasti v Nízkych Tatrách,
c) kúpeľné mestá: liečivé účinky termálnych a minerálnych prameňov: Piešťany, Bardejov, Trenčianske Teplice, Dudince, Sliač, Rajecké Teplice,
d) vodné nádrže a jazerá: Liptovská Mara, Senecké jazerá,
e) kultúrne a historické centrá: Bratislava, Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica, Košice, Žilina,
f) agroturistické regióny: aktívny oddych: jazda na koni, zber ovocia,
zdravotníctvo: po roku 1989 reštrukturalizácia, prekonáva množstvo reforiem, výber zdravotných poisťovní,
školstvo:- desaťročná povinná dochádzka, predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy vysoké školy- štátne i súkromné,
- univerzity: Bratislava (Univerzita J.A.Komenského, Ekonomická univerzita, Slovenská technická univerzita)
Košice (Univerzita P,J. Šafárika),
Banská Bystrica (Univerzita Mateja Bela),
Nitra (Univerzita Konštantína Filozofa),
Prešov (Prešovská univerzita)
Zahraničný obchod - ekonomika Slovenska do veľkej miery závisí od zahraničného obchodu (dovoz surovín, vývoz domácich výrobkov),
- zahraničný obchod sa veľmi rýchlo rozvíja mení, súvisí so situáciou na zahraničných trhoch (colné opatrenia, limit na vývoz, ceny tovaru) a situáciou na domácom trhu( ochrana domácej produkcie, clá),
- prevažuje dovoz nad vývozom: vývoz: železiarske a oceliarske výrobky, stroje a zariadenia, chemické, textilné a obuvnícke výroby, drevo, sklárske a niektoré potravinárske výrobky,
dovoz: železná ruda, uhlie ,plyn, bauxit, strojárske a poľnohospodárske produkty,
- najvýznamnejší obchodní partneri: Česká republika, Spolková republika Nemecko, Ruská federácia, Rakúsko, Maďarsko, Taliansko,
- dovoz kapitálu a zahraničných investícií, vstup do EÚ
