Grónsko |
Oficiálny názov: Grønland-Kalâtdlit Nunât |
Rozloha: 2´175´600 km2, z toho 341´700 |
nezaľadnené |
Počet obyvateľov: 58´000 |
Hustota zaľudnenia: 0,03 obyv/km2 |
Hlavné a najväčšie mesto: Nuuk (Gotthåb) |
12´700 obyv. |
Úradné jazyky: dánština, angličtina, |
eskimáčtina |
Mena: 1 dánska koruna = 100 öre |
Hlavné náboženstvá: kresťanské (luteráni) |
95 % |
Priemerná dĺžka života: muži 63 rokov, |
ženy 69 rokov |
Vývoz: ryby (treska a garnáti) a rybie |
výrobky, kryolit (minerál potrebný pri |
výrobe hliníku) |
Podnebie: polárne, pozdĺž južného |
a západného pobrežia podnebie subpolárne, |
priemerná teplota v Nuuku od 7 °C v júli do |
-7 °C v januári, vnútrozemie je ďaleko |
chladnejšie s priemernou ročnou teplotou |
0,7 °C |
Využitie pôdy: pastviny 1 %, žiadne lesy, |
žiadna orná pôda, 85 % pokryté ľadom |
Hlavné poľnohospodárske produkty |
a ťažba surovín: ryby, ovce, rudy olova, |
zinku, uránová ruda, tuha, uhlie |
Hlavné hospodárske odvetvia: rybolov, |
ťažba, spracovanie rýb a ich koží |
Ročný príjem na hlavu (v USD): 8´780 |
Nárast obyvateľstva (na tis. za rok): |
-1 |
Úvod:
Najchladnejšie obývané územie sveta, ktoré jeho obyvatelia nazývajú Zem ľudí, hľadá svoje miesto v súčasnom svete.
Grónsko je pridružené závislé územie Dánsku. Názov Grónsko, po Dánsky Gronland, v preklade značí Zelený ostrov. Najväčší ostrov sveta je veľký 2´175´600 km2, čo je päťdesiatkrát väčšie územie ako samotného Dánska. Na ostrove však žije iba 58´000 obyvateľov, veď 84 % povrch kryjú ľadovce. Z jednej strany je ostrov vnorený do Atlantického a z druhej do Severného ľadového oceánu. Hlavné mesto Nuuk (Gothab) objavil v roku 982 Erik Červený. Je tu najväčší národný park na svete zvaný Severovýchodné Grónsko. S Dánskom má spoločnú zahraničnú politiku a obranu.
História:
Eskimáci žijú na tomto ostrove hádam už 5´000 rokov. Asi pred 1´000 rokmi prišli na ostrov na čele s Erikom Červeným vikingovia z dnešného Nórska, ale obsadzovať ostrov vo väčších rozmeroch začali až Dáni na začiatku 18. storočia. Roku 1721 sa Grónsko stalo kolóniou Dánska a bolo ňou 232 rokov. Roku 1953 Dánsko a Grónsko zrušili vzťah kolonizátor, kolónia a Grónsko sa dobrovoľne stalo samostatnou súčasťou Dánskeho kráľovstva.
Podnebie:
Že je tu zima, azda zbytočne hovoriť. Priemerné denné teploty sa na juhu v januári pohybujú okolo –10 °C, na severe až okolo –45 °C.
Poloha a reliéf:
Tam, kde sa stretáva Atlantický oceán so Severným ľadovým oceánom, je najväčší ostrov sveta Grónsko. Ako som už spomína,l jeho Dánske meno znamená Zelený ostrov. To preto, že v čase krstu Erikom Červeným, asi pred takými 1´000 rokmi, bolo na tomto ostrove skutočne teplejšie.
Väčšia časť Grónska leží za polárnym kruhom, čiže severnejšie od rovnobežky, ktorá má zemepisnú šírku 66° 30´, a tak až 84 % plochy ostrova pokrýva najväčší pevninský ľadovec severnej pologule. V strede ostrova dosahuje ľadovec šírku 3´150 m, pevná zem pod ním je približne 300 m pod hladinou mora. Vrcholky najvyšších pohorí na východe ostrova čnejú do výšky 3´734 m. Okraje ostrova po celom obvode vyzerajú na mape ako ozdobené čipkou. Sú to fjordy, nespočetné, ďaleko do vnútrozemia siahajúce údolia zaliate vodou, ktoré vyhĺbili ľadovcové splazy. Ľadovec má na svedomí aj to, že okolo hlavného ostrova je veľké množstvo malých ostrovčekov.
Hospodárstvo a doprava:
Na juhu a na západnom pobreží ľadovec nechal trochu voľného miesta a navyše juh ostrova a aj časť západného pobrežia trošku ovlažuje teplý Severoatlantický morský prúd. Preto sa obyvatelia usadili tam a to prevažne na malých ostrovoch a výbežkoch pevnej zeme medzi fjordmi. Na zatrávnených kopcoch na juhu a západe chovajú ovce a soby, na severe lovia kožušinovú zver a hlavne sa venujú rybolovu v okolitých moriach. Eskimáci, ktorí tvoria väčšinu obyvateľov Grónska, ešte v nedávnej minulosti lovili tulene a mrože, no keďže ich počet najmä vďaka lovcom neeskimákom veľmi poklesol, ich lov je obmedzený.
Grónsko má aj veľké nerastné bohatstvo, kryolit, rudy zinku a olova, uránovú rudu, tuhu, uhlie aj zlato. Lenže zamrznutá zem si svoje poklady skrýva, a preto je ťažba ťažká a drahá. Kvôli tomu sa už ani kryolit neťaží, hoci ideo najväčšie ložisko sveta. Z ostatných surovín sa ťaží len trochu rúd olova a zinku.
Cestovať po Grónsku je veľkým zážitkom. Nie je tu žiadna železnica a ciest je len o niečo viac, a tak hlavným dopravným prostriedkom sú sane ťahané psami. Väčšinu väčších nákladov prepravujú po mori loďami.
Politika Grónska:
Vo februári 1985 Európske spoločenstvo stratilo polovicu svojej rozlohy, keď sa Grónsko rozhodlo organizáciu opustiť ako prvé územie od jej založenia. Toto politické gesto najväčšieho ostrova na svete odráža rozhodnutie obyvateľstva ísť samostatnou politikou a hospodárskou cestou.
Hráč na harmoniku a luteránsky kňaz Jonathan Motzfeldt, predseda vlády, ktorý odtrhol krajinu od ES, sa usiloval, aby Grónsko rozviazalo pretrvávajúce politické a hospodárske putá s Dánskom, ktoré trvali od 14. storočia, keď Nórsko a jeho územie (vrátane Grónska) prešlo pod dánsku vládu a Dáni na ostrove založili prvú obchodnú osadu.
Ostrov, miestnymi obyvateľmi nazývaný Kalătdlit Nunăt (zem ľudí), má od roku 1979 samosprávu, ale formálne je stále súčasťou Dánska. Obyvatelia sú miešanci Inuitov (Eskimákov) a Dánov. „Skrátka nepatríme do Európy,“ prehlásil Motzfeld. „Sme polárni ľudia, spriaznení s Inuitmi z Kanady, Aljašky a Sibíru. Chceme si svoju budúcnosť určovať sami.“
Úloha to nie je ľahká. Skalnatý, hornatý a zaľadnený ostrov je päťdesiatkrát väčší ako Dánsko, ale má len jednu stotinu jeho obyvateľov. Deväť desatín jeho územia je pokryté ľadovcom o priemernej šírke 1´500 m. Bez ľadu je len 20 km široký pás pozdĺž západného a južného pobrežia. Pestovanie čohokoľvek je nemožné, významnejší z obchodného hľadiska je len chov oviec. S výnimkou južnej časti sa celá zem nachádza za polárnym kruhom. Ale dokonca aj v hlavnom meste Nuuk, ktoré sa najskôr volalo Gotthåb, na juhozápade slnko vychádza o 10 a zapadá o druhej.
Celá pätina obyvateľov Grónska (12´700) žije v Nuuku. Rovnako ako ostatné menšie mestá na ostrove leží na západnom pobreží, ohrievané teplým prúdom z Atlantiku. Naopak severný prúd zo Severného ľadového oceánu natoľko ochladzuje východné pobrežie, že je po väčšinu roka neprístupné.
Problémy modernej spoločnosti:
Obyvatelia miest vedú väčšinou rozpoltený život medzi moderným a primitívnym životným štýlom. Práce v továrňach na spracovanie rýb, ktoré sú jediným priemyselným odvetvím ostrova, prilákala do miest mnoho Inuitov. Rodiny, ktoré kedysi tiahli ľadovou pustatinou s harpúnami, kajakmi, psami a puškami, si dnes kupujú potraviny v samoobsluhách, kde ich z Dánska privážajú mraziarenské lode. Ale tento dobre mienený rozvoj niečo stál.
Aj keď je Grónsko od dánskej pomoci závislé, vedúci predstavitelia ostrova sú presvedčení, že by krajina bola schopná samostatnej existencie. Okolité loviská rýb sú bohaté na tresky a garnáty. V roku 1990 tvorili ryby a rybie výrobky 83 % grónskeho vývozu. Vzhľadom k dôležitosti rybolovu sú obyvatelia Grónska veľmi citliví na problémy životného prostredia. Bol zahájený prieskum zásob ropy, zemného plynu a uránovej rudy. Boli objavené aj ložiská rúd niklu a kobaltu. Grónsko naviac hospodársky ťaží z americkej vojenskej základne v Qaanaaq, ktorá je súčasťou jadrového výstražného systému Spojených štátov. Ďalšia bývalá americká vojenská základňa v Kangerlussuaq bola v septembri 1992 predaná grónskej vláde. Rastú aj prijmy z cestovného ruchu. Výletníci prilietajú do dedín na západnom pobreží vrtuľníkmi, pretože okrem miest je v krajine málo ciest, lovia ryby alebo pešo, či na saniach putujú po ľudoprázdnom vnútrozemí.
Sebavedomie ostrovanov má svoj vzor. Prvým Európanom, ktorý navštívil ostrov v roku 982, bol Viking Erik Červený a ten natoľko veril v budúcnosť Grónska, že sa tu usadil. Jeho statok Brattahlid je teraz turistickou atrakciou. Erik tiež pomenoval ostrov Grónsko (Zelený ostrov), pretože bol presvedčený, že toto meno bude príťažlivé pre prípadných osadníkov. Aj v skutočnosti bol ostrov vtedy zelenší ako je dnes, dokonca tam rástli aj lesy, pretože podnebie bolo priaznivejšie. Erikov optimizmus priniesol ovocie. V roku 986 priplávalona ostrov 35 lodí s nórskymi osadníkmi a tí tu založili kolóniu, ktorá prežila 500 rokov.
Od roku 1985 má Grónsko vlastnú červeno bielu vlajku s vychádzajúcim slnkom.