Táto malá ázijská krajina, ktorá približne po 450 rokoch cudzej nadvlády konečne vyhlásila nezávislosť, oslávila svoje narodeniny určite vo viac ako jednom jazyku. Obyvatelia Východného Timoru, oficiálne Demokratickej republiky Východného Timoru, ktorí 20. mája oslávili prvé výročie nezávislosti od Indonézie, sa pri budovaní štátu stretávajú s jazykovými problémami.
Ostrov Timor leží severne od Austrálie a dlho slúžil ako koloniálna základňa. Východná časť ostrova bola od druhej polovici 16. storočia až do roku 1975 prevažne pod Portugalskou nadvládou. Západná polovica Timoru bola od roku 1949 súčasťou Indonézie. Keď sa v roku 1975 z Východného Timoru stiahli Portugalci, takmer okamžite tam vpadla Indonézia, obávajúca sa, aby sa u susedov nezakorenil marxistický režim. Krutá okupácia skončila v roku 1999, keď zakročilo OSN a pomohlo Východnému Timoru získať slobodu.
Jeho hlavné mesto je Dili a je vzdialené 2090 kilometrov od Jakarty. Okrem východnej časti patrí k štátu aj malý kúsok zeme v západnejčasti ostrova v okolí miest Pantemakassar a Oekusi.
Prvý rok existencie priniesol novému štátu niektoré svetlé okamžiky. Zo západnej polovice ostrova sa vrátili tisíce utečencov. Vojaci novovzniknutých obranných síl začali nahrádzať mierové jednotky OSN. Začali tiež fungovať základné oporné piliere demokracie, ako sú súdy a zákonodarný zbor. Ale 42 percent obyvateľov nového štátu žije doteraz v chudobe, nezamestnanosť presahuje 50 percent a neprehľadné množstvo jazykov, ktorými sa v novom štáte hovorí, je na prekážku ďalšiemu rozvoju. Indonézsky jazyk bahasa, ktorým hovorí väčšina ľudí mladších ako dvadsaťpäť rokov, je pochmúrnou ozvenou nedávnej okupácie. Jazyk tetum, jeden z dvoch úradných východotimorských jazykov, je síce miestne značne rozšírený a používaný, ale na svetových trhoch nepoužiteľný. Vládnuca elita preto dáva prednosť druhému úradnému jazyku, portugalčine.
Od založenia OSN v roku 1945 rástol počet jeho členov síce neustále, ale v nepravidelných vlnách. Najväčší nárast počtu členov bol zaznamenaný na začiatku 60. rokov, kedy vyhlásilo nezávislosť viac ako 20 afrických štátov a po rozpade Sovietskeho zväzu a Juhoslávie na začiatku 90. rokov. Dnes má OSN 191 členov vrátene dvoch najnovších, Východného Timoru a Švajčiarska, ktoré vstúpilo do svetovej organizácie až vtedy, keď organizácia prestala byť rozpoltená medzi súperiacimi superveľmocami.
