referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloš
Nedeľa, 23. januára 2022
Hospodárstvo Kanady a jeho postavenie vo svete
Dátum pridania: 29.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: k4nd0wn
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 256
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
Základné informácie

Kanadské provincie: Alberta, British Columbia, Manitoba, New Brunswick, Newfoundland, Nové Škótsko, Ontario, Prince Edward Island, Quebec, Sasketchwan, Northwest Territories, Yukon Territory

Hlavné mesto je Ottawa.
Toronto s 3,893,046 obyvateľmi.
Montreal - 3,127,242
Vancouver - 1,602,502

História a vývin hospodárstva

Kanada sa až v 19. storočí začala úspešne rozvíjať. Postupne osídľované prérie poskytovali bohaté úrody obilia, v severných lesoch stúpala ťažba dreva, rozvíjal sa drevársky a papierenský priemysel a tiež ťažba rozsiahlych nerastných zdrojov. V roku 1896 boli v údolí rieky Klondike v Yukone objavené bohaté náleziská zlata a začalo obdobie povestnej zlatej horúčky.

V auguste 1896 takmer neznámy anglický lovec Jones objavil náhodne na brehu rieky Klondike kus rýdzeho zlata. Správa sa okamžite rozšírila do celého sveta a do Kanady a na Aljašku sa hrnuli tisíce ľudí z celého sveta. Životné podmienky zlatokopov boli veľmi ťažké. Časté boli epidémie osýpok a týfusu, hlad a lúpeže. Počas trvania zlatej horúčky na Klondike (do roku 1904) bolo vyťažené zlato v hodnote vyššej ako 100 mil. dolárov. Ešte bohatšie náleziská zlata boli objavené v Porcupine. Zlatej horúčke padlo za obeť vyše 30 000 mužov. Toto bol prvý krok ku stúpnutiu významu kanadského hospodárstva na svete, a malo to aj logický význam – bolo tam zlato, Kanaďania si začali byť vedomí, že sa stali stredobodom pozornosti vo svete a že ich odteraz budú brať vážne, lebo v minulosti bola Kanada iba domorodým štátom a krajinou spustošenou vojnami medzi Angličanmi a Francúzmi, kvôli čomu nebolo čas na pestovanie hospodárstva.

Ďalším úspešným krokom bolo pripojenie sa v prvej svetovej vojne ku štátom dohody, a keďže počas vojny sa v Kanade nebojovalo a nemala straty, tak podporovala štáty vo vojne, vďaka čomu nestúpol len rešpekt v Európe, ale aj rástol zbrojárenský priemysel, ktorý počas vojny veľa zarobil. Dodávali do Európy zbrane, lode, lietadlá, potraviny a iné suroviny potrebné, ale aj nepotrebné pre vojnový stav. Po vojne anglická kráľovná udelila Kanade roku 1931 väčšiu autonómiu.

Vzrast významu hospodárstva Kanady vo svete rástol aj počas druhej svetovej vojny, ale najmä po nej, keď sa Kanada stala súčasťou OSN, NATO. Stav Kanadského kapitálu bol po oboch svetových vojnách vo výbornom stave a dodnes ho udržiava v takom stave najmä priemyselná a ekonomická produkcia.

Ťažba nerastných surovín

Geologickým prieskumom sa v Kanade objavili obrovské zásoby nerastných surovín. Ide najmä o svetové prvenstvo v ťažbe niklu (Ontario, Manitoba-1. miesto na svete) a azbestu (Québec, Ontario, 2.miesto na svete) = (škodlivý nerast, odolný vysokým teplotám, ktorý sa kedysi používal ako izolačný materiál. Volajú ho aj zázračný nerast), ale známa ťažba je aj ropa a zemný plyn (3.miesto) na východnom pobreží v provincii Alberta. Ďalej je to kvalitné čierne uhlie.

Okrem ťažby týchto surovín Kanade patrí 20% svetovej výroby, ťažby a spracovanie síry (Alberta), na poloostrovoch Labrador v Quebecu a Newfoundlande sú bohaté ložiská železnej rudy, ktoré patria k najväčším na svete. Svetovo významná je ťažba rúd zinku (Britská Kolumbia, Quebec a New Brunswick-1. miesto na svete, 19,6% svetovej ťažby), medi, olova, uránu (Ontario a Saskatchewan-1. miesto na svete, 34% svetovej ťažby), molybdénu (Britská Kolumbia), platiny (Ontario a Manitoba, 2. miesto na svete), zlata (Ontario a Quebec), striebra (Britská Kolumbia, Yukon) a kobaltu (Ontario-3. miesto na svete). Rozšírená je aj produkcia kamennej a draselnej soli (Saskatchewan-2. miesto na svete) a stavebných materiálov. Celkovo toto je 82% HDP.

Ostatné hospodárstvo

Ostatných 18% zamestnáva iba 13% ekonomicky činného (aktívneho) obyvateľstva. Do tých 18% patrí automobilový priemysel (v mestách Windsor, Toronto, Hamilton), výroba lietadiel, železničných vagónov a rušňov, poľnohospodárskych strojov, výpočtová technika a petrochémia.

Drevárenský priemysel, ťažba a spracovanie dreva

Celosvetový význam má Kanada v drevárenskom priemysle. Kanada je najväčším svetovým vývozcom dreva. Kanadské rezivo, celulóza a papier predstavujú asi desatinu objemu ich celosvetového exportu. Najväčšia ťažba dreva, ktorú zabezpečujú prevažne veľké medzinárodné spoločnosti, je v lesnatej Britskej Kolumbii. Rozsiahle lesy a významnú produkciu dreva má taktiež Quebec. Ide o najväčšieho producenta a vývozcu aj celulózy a papiera. Zaujímavé je, že spory s Greenpeacom neboli zatiaľ výrazne z tejto oblasti, ako to bolo v Japonsku s rybolovom.

Kožušinárstvo

Dôležitým vývozným artiklom zostávajú kožušiny. Kožušinové zvieratá sa chovajú prevažne na farmách (Quebec, Saskatchewan, Severozápadné teritóriá a Yukon).

Poľnohospodárstvo

Import Kanady je minimálny, Kanada je typ štátu spoliehajúci sa na vlastné zdroje. Pre export sú dôležité aj poľnohospodárske produkty, hoci dnes poľnohospodárstvo zamestnáva len 3% pracujúcich. Orná pôda zaberá len 3% a pastviny asi 5% celkovej plochy v krajine. Napriek tomu Kanada zastáva 3. miesto na svete v objeme poľnohospodárskej produkcie.

Prevažuje špecializovaná farmárska veľkovýroba s vysokým stupňom mechanizácie. Takmer 4/5 poľnohospodárskej pôdy leží medzi Skalnatými horami a Veľkými jazerami. Najdôležitejšou plodinou je pšenica pestovaná predovšetkým v prérijných oblastiach, významná je tiež i produkcia jačmeňa. V južnom Ontariu dominuje pestovanie kukurice, sóje a repky olejnej. V provincii sa tiež zbiera väčšina kanadského tabaku, rovnako ako veľké množstvo ovocia a zeleniny (paradajky). Zemiaky sa pestujú hlavne v atlantických provinciách. Zavlažované údolia riek v južnej Britskej Kolumbii a oblasť pri ústí rieky Fraser sú významným producentom ovocia, predovšetkým jabĺk. Typickým produktom je tiež javorový sirup.

Živočíšna výroba, ktorá je tiež hodnotou produkcie významná, sa sústreďuje na chov hovädzieho dobytka, na mäso v prérijných provinciách, na mlieko v Ontariu a Quebecu, a ošípaných v oblastiach najväčšej spotreby. V minulosti sa lov a spracovanie rýb sústreďovali najmä na Newfoundlande. Dnes lovia ryby prevažne veľké rybárske lode v pobrežnom pásme, ktoré kanadská vláda v roku 1977 rozšírila až na 400 km. Toto opatrenie i nasledovné stanovenie kvót pre výlov rýb viedli k ostrým diskusiám s Francúzskom o právach lovu vo vodách okolo ostrovov St. Pierre a Miquelon, pomohli však oživiť rybolov v Tichom oceáne, kde dochádzalo k úbytku obľúbeného lososa. Významný je aj rybolov v sladkovodných jazerách.

Elektrická energia

Elektrickú energiu Kanady tvoria na 60% hydroelektrárne (kaskáda veľkých hydroelektrární La Grande na Labradore, sústavy hydroelektrárni v Britskej Kolumbii). Pri Veľkých jazerách zabezpečujú elektrickú energiu tiež tepelné a jadrové elektrárne (Bruce-Tiverton, Pickering-Toronto). Týmto si vyslúžila Kanada aj titul štát s najväčšou výrobou elektrickej energie z vodných elektrární za rok.
 
Galéria k článku [2]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.