Sopky

Magma vnútri pevnej zemskej kôry občas stúpa a zhromažďuje sa na určitých miestach. Ak dosiahne až k zemskému povrchu a vytryskne von, vznikne sopka. Od tejto chvíle sa magme hovorí láva. Okamihu výbuchu sopky sa hovorí erupcia. Väčšina sopiek sa vyskytuje popri okrajoch litosférických dosiek alebo na dnách oceánov.


Vznik sopiek

Mnoho sopiek vzniká v miestach kde sa dosky pohybujú od seba, najmä na širokých chrbtoch. Sopky sa môžu vytvárať aj nad zónami prepadania, kde sa jedna doska zasúva pod druhú. Niektoré sopky vznikajú uprostred dosiek na horúcich miestach na povrchu Zeme, tzv. horúcich škvrnách. Vedci sa domnievajú, že tieto škvrny vznikajú tak, že veľmi horúca časť magmy – chochol vytryskne smerom dohora a prepáli sa k zemskému povrchu.


Živá alebo mŕtva

Sopky, ktoré vybuchujú pravidelne, sú známe ako aktívne sopky. Keď si myslíte že už sopka nikdy nevybuchne, hovoríme jej vyhasnutá. Niekedy si ľudia myslia, že je vyhasnutá, ale ona je len dočasne neaktívna, takzvaná spiaca.


Supersopky

Supersopky vznikajú z obrovských, prepadnutých kráterov – kalderov, s magmatickými krbmi pod sebou. Na svete je len niekoľko supersopiek, ale majú takú ničivú silu, že jediná erupcia môže zmeniť celý život na Zemi. Neporovnateľný tlak sa v magmatickom krbe vytváral tisíce rokov a potom sa uvoľnil v priebehu jedinej zničujúcej erupcie.
Vedci predpokladajú, že posledná supersopka vybuchla na Sumatre pred 74 000 rokmi. Myslíme, že táto erupcia rozprášila toľko popola, že zatienil slnečné svetlo asi na šesť mesiacov, čo spôsobilo pokles teploty na Zemi. To pravdepodobne spôsobilo zmenu životného prostredia na celom svete, pričom vyhynulo množstvo živých organizmov.


Druhy sopiek

Tvar sopky závisí od zloženia vytekajúcej, resp. vyvrhovanej hmoty. Na hranici zemských dosiek je magma hustá a výbuchy sú prudké. Stuhnutá láva tu vytvára vysoké sopečné kužele (napr. japonská sopka Fudži). Láva je onedlho prevrstvená popolom, ktorý po ďalšej erupcii opäť mizne pod lávou. Vrstvy popola a lávy sa striedajú, preto sa kužeľ takejto sopky nazýva zložený. Štítová sopka, napr. Mauna Loa na Havaji, vzniká v oblasti rozostupujúcich sa dosiek a vyznačuje sa kupolovitým tvarom. Pyroklastický kužeľ je tvorený popolom a úlomkami stuhnutej magmy.


Pompeje

Pompeje boli rímske mesto v blízkosti Neapola. Keď v r. 79 n. l. vybuchla blízka sopka Vezuv, mesto bolo zavalené hrubou vrstvou popola a tisíce ľudí sa udusili. Táto pokrývka však mesto konzervovala a zachovala v neporušenej podobe až dodnes. Objaviteľom Pompejí sa naskytol pohľad na takmer nedotknuté mesto, kde ostali pozostatky obyvateľov a zvierat tak, ako tu žili pred takmer 2000 rokmi.


Pemza

Keď láva obsahujúca bublinky plynov stvrdne, utvorí sa pemza, hornina prešpikovaná drobnými dieročkami. Vďaka nim je taká ľahká, že ako jediná hornina pláva na vode.


Magma

Tvar sopky závisí od typu magmy, ktorú vyvrhuje. Hustá magma vytvára strmý kužeľ, zatiaľ čo z tekutejšej, riedkej magmy vznikajú ploché sopky.