HISTÓRIA:

Osud Ružomberka možno sledovať od roku 1233, keď kráľ Ondrej II. daroval zo svojej kráľovskej zeme Hudkontovi za verné služby tri poplúzia zeme, ktoré ležali pri ústí rieky Revúca. V období 13. storočia sa v priestore Ružomberka utvorili také podmienky, za ktoré sa tu jestvujúce sídelné formy mohli spojiť a utvoriť mestskú komunitu. Základným predpokladom rozvoja mesta bola jeho poloha na križovatke obchodných ciest.

Novým impulzom rozvoja bol príchod nemeckých kolonistov, ktorí sa osadili pri staršej slovenskej osade Revúca a založili si novú osadu s názvom Rosenberg, situovanú na plošine severne od dnešnej Kalvárie. Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318. mestu ich udelil magister rytier Donč, zvolený župan. Práva Ružomberčanov podľa tejto listiny boli: voľba richtára, voľba farára, slobodné užívanie mestského chotára a neplatenie poplatkov ružomberských mešťanov.

14. novembra 1340 dostalo mesto od kráľa Karola Róberta kráľovskú listinu s novými mestskými výsadami. Boli v nich zahrnuté práva na slobodnú voľbu richtára, oslobodenie od súdnej právomoci župana, právo na voľný rybolov v riečke Revúca a slobodné dolovanie zlata, striebra a medi.

Do mestského chotára boli začlenené obce Biely Potok, Ludrová, Černová i osada Vlkolínec. I napriek tomu, že sa mesto snažilo využiť získané privilégiá, vývoj sa narušil, keď v 90. rokoch 14. storočia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva. Závislosť sa začala prejavovať porušovaním mestských výsad, svojvoľným odoberaním pôdy, zvyšovaním poplatkov. Tento stav trval až do roku 1848. Opačný efekt pre mesto malo udelenie práva na dva výročné jarmoky (v nedeľu pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána a na Ondreja), ako i právo konať týždenné trhy vo štvrtok. Kráľ Ferdinand III. rozšíril toto právo o ďalšie dva výročné trhy, ktoré sa konali po sviatku Troch kráľov a na Michala.


VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI:

V Ružomberku sa narodili alebo pôsobili mnohí významný slovenský a český umelci: Ľudovít Fulla, Róbert Dúbravec, Fedor Klimáček, František Janček, Alexander a František Bolopotockovci, Martin Benka, Ambróz Akidos, Ján Hála, Jozef Hanula, Alojz Felegi, Karol Polónyi, Vladimír Maisner, Ladislav Kubačka, Eduard Mudrončík, Florián Milan, Viktor Mydlo, František Jiroutek, Marcel Dúbravec... V súčasnosti sú to: Ján Kudlička, Pavol Rusko, Milan Gromnica, Ján Havrila, Emília Holá, Peter Mlynárik...
Žilo tu mnoho iných významných kultúrnych osobností: Ján Bohúň, Anton Prídavok, Alojz Pavčo, Leo Kenstenberg, Frída Bachletová, Jozef a Richard Chládekovci, Mikuláš a Pavol Stankovci, Jozef Félix, Artúr Gross, Adolf a Pavol Oberschallovci, Alexander Križka, Martin Húska, Jozef Czupra, Ján Čaják, Jozef Hušek, Jozef Klinovský...

 
POVESŤ:

Povesť o ruži- Povesť o vzniku mesta a jeho názve hovorí o nechcenom usmrtení dievčiny mladým mužom, poľujúcim na Vrchu ruží, dnes historické Námestie A. Hlinku. Strela z kuše mladého poľovníka prestrelila sýtočervenú ružu na jednom z kríkov a takto ozdobený šíp vyhasil nevinný život. Mesto, ktoré vyrástlo okolo spomínaného námestia, sa dodnes nazýva Ružomberok a v jeho erbe na striebornom štíte sa skvie červená ruža prestrelená zlatým šípom.