ROZLOHA:
Celková výmera územia Ružomberka je 127,368547 km2, ktorá sa rozdeľuje na poľnohospodársku a nepoľnohospodársku pôdu. Poľnohospodárska pôda má rozlohu 37,350016 km2 a rozdeľuje sa na:
ornú pôdu s 4,490404 km2
záhradu s 1,284714 km2
trvalý trávnatý porast s 31,582898 km2
Nepoľnohospodárska pôda má rozlohu 90,010531 km2 a ďalej sa delí na:
lesný pozemok so 79,055635 km2
vodnú plochu s 1,243213 km2
zastavanú plochu a nádvorie so 7,678325 km2
ostatnú plochu s 0,203306 km2
POLOHA:
Poloha Ružomberka je vzhľadom k štátu výhodná, pretože nemá okrajovú polohu, čím však stráca výhodu susediť s okolitými hospodársky rozvinutejšími štátmi. Ružomberok leží na sútoku Váhu a Revúcej, taktiež na mieste stretu Liptovskej kotliny s Chočskými vrchmi, Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami. Okres Ružomberok je regiónom Dolného Liptova, ktorý patrí k severne položeným regiónom Slovenska. Pohoria tvoria hradbu oddeľujúcu Liptov od Turca, Oravy a Horehronia: Nízke Tatry na J, Veľká Fatra na Z a Chočské vrchy na S.
Zemepisná šírka 49´04´ Zemepisná dĺžka 19´19´
Nadmorská výška: Najvyššia nadmorská výška je miesto, kde stojí kostolík na Kalvárii (596,319 m.n.m.)
Strednú nadmorskú výšku predstavuje Mestský úrad (496,382 m.n.m.)
Najnižšia nadmorská výška je Kultúrny dom v Černovej (468,561 m.n.m)
POVRCH:
Sídelné jadro sa nachádza v západnej časti Liptovskej kotliny. Dotýka sa 3 horských celkov: na západe Veľká Fatra, na severe Chočské vrchy, na juhu a východe sú to Nízke Tatry. Nad Ružomberkom sa týči vrch Čebrať. Z mesta je vidieť Predný Čebrať(945 m.n.m.), ale Vyšší Zadný Čebrať (1045m.n.m.) vidieť iba z bokov masívu. Celý masív je tvorený z hornín Chočského príkrovu- vápencov a dolomitov. Ďalej sa nad mestom vyníma vrch Mních (696m.n.m.), na ktorom je televízny prijímač. Vrch, ktorým je Ružomberok najcharakteristickejší je Malinô Brdo(1209m.n.m.). Mestská časť Vlkolínec(718m.n.m.) je pod Sidorovom(1099m.n.m.). Prevládajúce horniny sú pieskovce, neogénne íly, dolomit, vápenec, kremeň, žula, rula.
PODNEBIE:
Podnebie v Ružomberku je podhorského vnútrozemského typu. Počet letných dní je 30. Najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. Najväčšie množstvo zrážok spadne v júli, najmenej vo februári. Priemerná teplota za rok je 7°C.
Priemerné mesačné teploty v Ružomberku sú:
Január -4.8°C, Február -3°C, Marec 1.4°C, Apríl 6.9°C, Máj 12.2°C, Jún 15.7°C, Júl 17.2°C, August 16.5°C, September 12.7°C, Október 7.4°C, November 2.8°C, December -1.4°C.
Za rok spadne 711 mm zrážok. Priemerné mesačné zrážky v Ružomberku:
Január 39 mm, Február 42 mm, Marec 40 mm, Apríl 17 mm, Máj 69 mm, Jún 90 mm, Júl 97 mm, August 77 mm, September 62 mm, Október 55 mm, November 51 mm, December 42 mm.
Ročný priemer oblačnosti sa pohybuje v rozmedzí 63-65%. Najnižšia oblačnosť je v septembri, najvyššia v zimných mesiacoch. Priemerný počet dní so zrážkami v údolí Váhu sa pohybuje okolo 110, smerom k horám až 116 dní. Snehová prikrývka trvá priemerne 130 dní, v pohoriach dosahuje aj 160 dní. Prevládajú západné vetry, v severných častiach severné vetry.
PôDY:
V katastri mesta Ružomberok sa vyskytujú pôdy:
hnedé lesné pôdy (horské)- zaberajú najväčšiu časť katastra. Nachádzajú sa pod porastom prirodzeným i zmeneným.
okrové lesné pôdy - sú mierne oglejené. Zaberajú plochy na svahoch a na podsvahových delúviách, na miestach, kde terén dovoľuje ovplyvňovať pôdne spodiny občasným prevlhčením.
mierne a stredne podzolované lesné pôdy - rozšírené sú najmä v oblastiach v minulosti odlesnených.
humusové podzoly - sú rozšírené hlavne vo vyšších polohách horskej oblasti
nivné pôdy - na území Ružomberka sú rozšírené na nive Váhu a jeho prítoku Revúcej
VODSTVO:
Ružomberkom pretekajú rieky Váh a Revúca, ktorú Váh priberá z ľavej strany. Prietok revúcej v Ružomberku je 5m3/s. Do Váhu a Revúcej sa na území mesta vlievajú menšie potoky- Likavčanka, Čutkovský potok, Zrazový potok, Bystrý potok a Hrabovský potok.. Zo stojatých vôd treba spomenúť umelo vytvorenú Hrabovskú nádrž a Čutkovskú nádrž.
RASTLINSTVO:
Má veľkú pestrosť. Z rastlinstva Ružomberka sú najrozšírenejšie- sedmikráska obyčajná, králik biely, prvosienka jarná, orlíček obyčajný a rôzne druhy králikov. Zriedkavejšie sú- horec jarný, šafrán Heufelov, prvosienka vyššia, fialové, žlté a biele vstavače, lykovec jedovatý a deväť síl. Medzi vzácne rastliny patrí- marulka alpínska, poniklec slovenský, plešivec karpatský... Vyskytujú sa aj spoločenstvá ostrevky vápnomilnej a ostrice vždyzelenej tatranskej.
Stromovú vegetáciu v údolí riek a potokov tvoria lužné lesy podhorské a horské. Z ihličnatých stromov sú najčastejšie- smrek, borovica, jedľa, smrekovec opadavý a borievka. Listnaté stromy zastupujú- buk, vzácne duby, jeľša, topoľ, osika, pagaštan konský, vŕba, hlôh a jarabina.
ŽIVOČÍŠSTVO:
Vyskytujú sa tu druhy viažuce sa na skalnaté a lesné spoločenstvá, ale aj na kosodrevinu. Najrozšírenejšie sú jelene, srny, diviaky, medveď hnedý (lokálne), hlucháň obyčajný, zajac divý, rys ostrovid, jariabok hôrny, holub hrivnák, orol krikľavý, výr skalný, kuvičok vrabčí, žlna sivá, v skalách kavka obyčajná, orešnica perlavá, sojka obyčajná, strakoš obyčajný, murárik červenokrídly, drozd kolohrivý, králik žltohlavý, ľabťuška vrchovská, z plazov jašterica živorodá a múrová, vretenica obyčajná. Bohatý výskyt chrobákov, hmyzu, kôrovcov, mäkkýšov, motýľov, obojživelníkov (salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, mlok karpatský).
OCHRANA PRÍRODY:
Ružomberok sa môže pochváliť svojím okolím, ktoré ja charakteristické nádhernou prírodnou scenériou. Priamo z mesta sú na dosah Nízke Tatry, Veľká Fatra a Chočské vrchy.
Nízke Tatry zasahujú priamo do mesta. V roku 1987 boli vyhlásené za národný park- NAPANT s rozlohou 81 095 ha a ochranné pásmo s rozlohou 123 990 ha. Juhovýchodne od mesta ležiace územie národného parku sa vyznačuje výskytom mnohých endemických a reliktných druhov rastlinstva a živočíšstva, minerálnymi prameňmi, krasovými výtvormi a nedotknutým ekosystémom.
Nachádzajú sa tu krasové doliny a jazerá ľadovcového pôvodu (napr. Vrbické pleso). Najvyšší vrch je Ďumbier (2034 m.n.m.). Spomeniem niektoré endemity, napríklad zvonček karpatský, soldanelka karpatská a klinček lesklý. Zo živočíchov sú tu- kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, orol skalný, medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný...
Do územia mesta taktiež zasahuje Veľká Fatra, ktorá je charakteristickejším pohorím pre Ružomberok. V roku 1973 ju vyhlásili za chránenú oblasť. Územie Chránenej krajinnej oblasti s rozlohou 60 610 ha a ochranné pásmo s rozlohou 20 500 ha priamo zasahujú do katastra mesta. Územie má horský až vysokohorský charakter. Nachádza sa tu teplomilné rastlinstvo a živočíšstvo. Taktiež je tu geologická prevaha vápencov a dolomitov s rozsiahlym lesným komplexom a hôľnymi plochami. Je tu osobitý výskyt tisa obyčajného. Z endemitov spomeniem cyklamén fatranský, z chránených druhov vretenicu narcisokvetú a zo vzácnych druhov medvedicu lekársku, vachtu trojlistú, rosičku anglickú, rosičku okrúhlolistú a plesnivec alpínsky.
Zo vzácnych druhov tu žije bocian čierny, vlk obyčajný, rys ostrovid, medveď hnedý, ale aj kamzík vrchovský – alpínskeho pôvodu. Severne od Ružomberka ležia Chočské vrchy, ktoré boli vyhlásené ŠPR Choč pre zriedkavý výskyt fauny a flóry a pre svoju morfologickú a geologickú ojedinelosť. Dominantou Chočských vrchov je Veľký Choč, ktorý sa nachádza na rozhraní Oravy a Liptova. Je to jedno z najbohatších chránených území, ktoré má rozlohu 1428.05 ha. V lesoch rastú smrečiny s jedľou, javorom a jarabinou, bučiny a v najvyšších polohách aj kosodrevina. Zo vzácnych druhov živočíchov sa tu vyskytujú: medveď hnedý, rys ostrovid, hlucháň obyčajný, mačka divá, vlk obyčajný.. Z kvetov je tu dryádka osemlupienková. Chočské vrchy by mali byť perspektívne zaradené do národného parku.
CHRÁNENÉ PRÍRODNÉ VÝTVORY: Brankovský vodopád v Nízkych Tatrách, Jazierce, Krkavá skala, Bukovinky a Dogerské skaly vo Veľkej Fatre
POČET OBYVATEĽOV:
Mestská časť, Muži, Ženy, Chlapci, Dievčatá, Spolu
_____________________________________________________________________
Ružomberok, 10 121, 11 222, 1 927, 1 968, 25 238
Hrboltová, 268, 278, 58, 61, 665
Biely Potok, 567, 591, 108, 124, 1 390
Černová, 608, 623, 145, 143, 1 519
Rybárpole, 619, 657, 144, 158, 1 578
Vlkolínec, 8, 20, 7, 4, 39
_____________________________________________________________________
Spolu za Ružomberok, 12 193, 13 391, 2 389, 2 458, 30 431
PRIEMERNÝ VEK:
Priemerný vek obyvateľov Ružomberka je 68 rokov, z toho ženy sa priemerne dožívajú 75 rokov a muži 61 rokov.
NÁRODNOSŤ:
Ružomberok má charakter viacnárodný. Najviac obyvateľov Ružomberka je slovenskej národnosti 29 394, potom rómskej 289, českej 264, ukrajinskej 41, maďarskej 41, moravskej 20, srbskej 17, poľskej 12, nemeckej 6, rusínskej 6, ruskej 5, bulharskej 4, chorvátskej 1, židovskej 1, inej 73 a nezistený počet obyvateľov podľa národnosti je 243.
VIEROVYZNANIE:
K rímsko-katolíckej viere sa hlási najvyšší počet obyvateľov 22 956. K evanjelickej viere sa hlási 1 667 obyvateľov, potom ku gréko- katolíckej 134, k pravoslávnej 87, k baptistickej 67, k svedkom Jehovovým 47, k reformovanej kresťanskej cirkvi 14, k českej husitskej jedn. 13, k apoštolskej cirkvi 6, k cirkvi bratskej 3, k adv. Siedmeho dňa 14, k inej 56. Bez vyznania je 4 456 obyvateľov. Nezistených je 840 obyvateľov.
ZAMESTNANOSŤ:
Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov je 15 599. Z toho mužov je 7 958 a žien 7 641. Zamestnaných je 81.64% a nezamestnaných je 18.36% obyvateľov.
DOCHÁDZKA ZA PRÁCOU:
Na dochádzku za prácou ľudia využívajú železničnú a autobusovú dopravu, ale aj individuálnu.
SÍDLA:
K Ružomberku patria aj mestské časti Černová, Hrboltová, Biely Potok a Vlkolínec.
Černová- Prvá písomná zbierka o Černovej pochádza z roku 1376. V zmienke sa uvádza, že obec Czernaw leží západne od centra mesta, na úpätí Veľkej Fatry v nadmorskej výške nad 500 m.n.m.
Súbor pamiatok černovskej masakry z roku 1907 tvorí:
- rímsko-katolícky kostol Ružencovej Panny Márie- postavený v roku 1907
-pamätné miesto černovskej masakry- miesto, pri ktorom prišlo o život 15 obyvateľov obce, ktorí sa postavili maďarizácii
-náhrobok černovskej masakry- pamätník obetiam tragédie na miestnom cintoríne
-rodný dom A. Hlinku- v zrekonštruovanom objekte je pamätná izba A. Hlinku
-pamätník padlým rodákom v I. a II. Svetovej vojne- na miestnom cintoríne
Hrboltová - historické pamiatky: Dve keltské mestá, Kameňolom skladaná skala
- kultúrne pamiatky: Ronogotický kostolík sv. Kataríny Alexandrijskej, Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, Kríž na diele, Kamenný kríž pri mlyne, Kaplnka sedembolestnej Panny Márie v Hruští, Kríž na Chlmkoch, Pamätník obetiam odboja
- prírodné pamätihodnosti: Lesopark Skalie, Miestny minerálny prameň, Pamätná lipa na cintoríne, Pamätná lipa v Sekaninách, Pamätná lipa pri železničnej stanici, Pamätná lipka symbolizujúca vznik SR, Pamätní skupina stromov na Diete
Biely Potok - Kostol sv. Vendelína- z roku 1901
- Pamätník padlých v II. Svetovej vojne- na pamiatku padlým v boji proti fašizmu
Vlkolínec - osada sa spomína už v roku 1376 ako jedna z ulíc mesta Ružomberok a je stále jeho súčasťou. V roku 1977 bol vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a 11. decembra 1993 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V Zozname kultúrnych pamiatok je zapísaných 45 objektov. Vzácnymi stavbami obce sú:
Zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770, zrubová rumpáľová studňa z roku 1860 a barokovo- klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875. Na blízkom cintoríne sa nachádzajú zaujímavé kamenné a liatinové kríže. Pamätná tabuľa v strede obce dokumentuje zničenie jednej tretiny obce požiarom v období druhej svetovej vojny. Počet stálych obyvateľov je 34. bývajú v 18-tich domoch, hoci celkový počet domov je 55. V obci sa nachádza informačné stredisko a obchod s ubytovaním – apartmán.
PRIEMYSEL:
Vďaka významnej križovatke, na ktorej leží Ružomberok, sa mesto vyvíjalo obchodno- trhovo- remeselnícke centrum. K tradičnej poľnohospodárskej, ovčiarskej, drevárskej a trhovo obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov s mnohými remeselníckymi dielňami. Začali sa z nich vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v 19. storočí začal rodiť významný slovenský priemysel. Išlo o rozvoj papiernického, celulózového, textilného priemyslu, o spracovanie dreva, ale aj o tehelne, bryndziarne a zápalkárne. Vznikli slovenské peňažné ústavy.
Na konci 19. storočia a začiatkom 20. storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska a strediskom významných podnikateľských snáh. Pred 1. svetovou vojnou bol Ružomberok počtom obyvateľov a priemyslu najväčším mestom na Slovensku. Roku 1883 bola založená továreň na drevovinu a lepenku na Bielom Potoku. Z týchto tradícii vznikli nové závody SÓLO a SUPRA. V západnej časti mesta vznikol ďalší priemyselný kolos- rybárpolská textilka. Už čoskoro po svojom vzniku sa stala najväčšou v Uhorsku a úspešne sa presadzovala na európskych trhoch. Postupom rokov pribúdali nové dielne nielen v Ružomberku, ale aj v iných slovenských regiónoch. Koncom 70. a začiatkom 80. rokov tvorili bavlnárske závody rozsiahly kombinát, do ktorého okrem ružomberského patrili aj ďalšie závody v Trenčíne, Leviciach, Vysokej nad Moravou a v Kútoch. Ďalej vznikol podnik na výrobu zápalkových drievok, z ktorého vznikla zápalkáreň. V roku 1871 bola založená známa Ružomberská tehelňa. Potravinársky priemysel bol reprezentovaný vo svetovom meradle bryndziarňou P. Makovického.
Dnes Ružomberok reprezentuje predovšetkým PAPIERENSKÝ priemysel:
•Severoslovenské celulózky a papierne a.s. Ružomberok- výroba a predaj bezdrevných grafických papierov, baliacich a technických papierov, zušľachtených papierov a papierových výrobkov
Ďalej sú v Ružomberku zastúpené: DREAVÁRSKY
•Pilex s.r.o.- obchodná spoločnosť s veľkoskladom, predáva klinové remence, guferá, ložiská, náradie, meradlá, atď.
GALVANOTECHNICKÝ
•Galmm- povrchové- galvanické úpravy kovov
GEOLÓGIA A GEODÉZIA
•GeoDAN- vyhotovovanie geometrických plánov
PLYNÁRENSKÝ
•Slovmont, družstvo, Ružomberok- priemyselné montáže, technologické rozvody, plynové kotolne, plynoinštalácie
STROJÁRSTVO
•Bickel Wolf s.r.o.- predaj, montáž, technické poradenstvo v oblasti priemyselných armatúr
TEXTILNÝ
•Texicom a.s.- výrobca textilných priadzí, látok i konfekcie so storočnou tradíciou
OBALOVÝ MATERIÁL
•Lepas s.r.o. Ružomberok- výroba ekologických papierových lepiacich pások
•Obaly S O L O s.r.o.- výroba papierových dutiniek
STAVEBNÝ
•GDB Siding s.r.o.- komplexná stavebná činnosť, zatepľovacie systémy, rekonštrukcie, špeciálne výškové a potápačské práce
•Pepal-Pavol Palenčík- stavebná činnosť, malé stavby a ich zmeny, rekonštrukcia bytov a domov, montáž sadrokartónu, omietkárske, maliarske a natieračské práce, obkladacie a pokladacie práce
•Orex- Rastislav Ježovica- vývoj, výroba, montáž, údržba, projektovanie, predaj a revízia zabezpečovacích zariadení, elektroinštácie, bleskozvody, elektrické prípojky
•Ján Krajňák- PREMS- železiarstvo, spojovací materiál, dverové, okenné kovania, zámky, brusivo, murárske náradie
•KOPLAST, spol. s.r.o.- výroba a montáž plastových okien, dverí, výkladov, zimných záhrad, stavebné úpravy
•Montana- veľkosklad zatepľovacích systémov a farieb
•Sevak Ružomberok- severoslovenské vodárne a kanalizácie
•Paul D. Lucas- Pavol Brček- reklama tlačená- samolepiaca- internetová, stavebné činnosti, rekonštrukcie bytov, vodárenské práce, obklady, stierky, maľovanie...
•Liptona VD Ružomberok- výroba nábytku
•Matoli s.r.o.- výroba nábytku na zákazku
•Parkety- Obklady Ružomberok- laminátové plávajúce podlahy a drevené plávajúce podlahy, klasické parkety
•Iluma Ružomberok s.r.o.- osvetlenie priestorov, dodávka a montáž svietidiel a svetelných zdrojov
•Pavol Tuchyňa- projekcia, výroba montáž, servis výťahov a plošín
POĽNOHOSPODÁRSTVO:
Poľnohospodárska pôda je sústredená v kotline, pričom asi polovicu osevnej plochy zaberajú zrniny, značnú časť zemiaky a krmoviny. Živočíšna výroba sa zaoberá chovom hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a hydiny.
LESNÉ HOSPODÁRSTVO:
Lesný pôdny fond je rozdelený nasledovne:
•26 000 ha – SEL š.p. Lesný závod Ružomberok
•10 334 ha – Urbárske spoločenstvá
•6 884 ha – Mestské lesy a.s. Ružomberok
•359 ha – komposesoráty
•248 ha – súkromné spoločenstvá
•98 ha – súkromníci
Využitie: 1. ťažba dreva – obnovná 4 350m3
- výchovná 645m3
2. zabezpečuje ochranu
3. vodné zdroje
DOPRAVA:
Dopravný systém mesta je daný jeho polohou. V rámci Slovenska ho možno považovať za nadpriemerný. Ružomberok leží v priesečníku dvoch urbanizačných a dopravných osí severo– južnej a východo– západnej. V smere sever- juh je to štátna cesta I/59 ako cestný ťah E77 ( Krakow – Trstená – Dolný Kubín – Ružomberok – Banská Bystrica – Budapešť) a v smere východ- západ štátna cesta I/18 ako cestný ťah E50 (Žilina – Ružomberok – Poprad – Košice – Užhorod). V Ružomberku je 5 liniek mestskej hromadnej dopravy. Cez Ružomberok prechádza hlavný železničný ťah Žilina – Košice.
ZDRAVOTNÍCTVO:
V meste sú dve nemocnice – Ústredná vojenská nemocnica a Nemocnica s poliklinikou. Počet lôžok v týchto nemocniciach spolu s pôrodnicami je 770 lôžok. V blízkosti Ružomberka sa nachádzajú dve kúpele – Kúpele Lúčky (ženské choroby), Korytnické kúpele (choroby tráviaceho systému) a jeden liečebný ústav (choroby štítnej žľazy, obličiek...).
ŠKOLSTVO:
Prvou založenou školou vyššieho typu bola Evanjelická latinská šľachtická škola. Táto škola patrila medzi prvé takéto školy na Slovensku. Spájajú sa s ňou mená významných osobností – O. Jakobei, O. Cenglerius, atď. V roku 1729 založila rehoľa piaristov druhú významnú školu a to Katolícke gymnázium. Zakladaciu listinu schválil cisár Karol VI. Ružomberské piaristické gymnázium bolo v tom čase jedinou školou takéhoto typu pre Liptov, Oravu, Turiec a severnú časť Trenčianskej stolice. Školu navštevovali významné osobnosti ako A. Bernolák, A. Hlinka, V. Šrobár, Ľ. Fulla, ...
Dnes okrem základného školstva v Ružomberku funguje učňovské (SOU papierenské, SOU textilné, SOU poľnohospodárske), stredné všeobecné (Gymnázium a Gymnázium sv. Andreja), stredné odborné (Obchodná akadémia, Stredná zdravotná škola, Škola úžitkového výtvarníctva, SPŠ strojnícka, Stredná škola obchodu a služieb), vysoké školstvo (Katolícka univerzita, Fakulta riadenia a informatiky VŠDS Žilina, katedra úžitkového umenia II a Pedagogický inštitút sv. Ondreja). V meste sa nachádza aj Základná umelecká škola s výtvarným, hudobným a tanečným odborom a dve Súkromné umelecké školy s odbormi výtvarným a hudobným.
PAMIATKY:
Zoznam pamiatok v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok:
1.Kostol a kláštor piaristov, neskôr jezuitov a škola
2.Kostol sv. Andreja apoštola
3.Mestský dom
4.Pamätná tabuľa na budove Mestského úradu na pamiatku činnosti publicistu R.W. Setona Watsona
5.Robotnícky dom
6.Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty
7.Hrobka rodiny Makovických
8.Hrobka Ľ. Fullu
9.Pamätný dom rodiny Makovických
10.Pamätný dom rodiny Houdekovej
11.Pamätný dom rodiny Dušana Makovického
12.Pamätný dom Dr. V. Šrobára
13.Židovská synagóga
14.Socha slobody slovenského národa
15.Budova zákl. školy na Ul. Dončovej
16.Mauzóleum A. Hlinku
SLUŽBY:
Ubytovacie zariadenia
•Hotel Hrabovo (celková kapacita 48 lôžok- 2 lôžkové izby, 8 lôžok v apartmánoch)
- stravovanie v reštaurácii (100 miest)
•Šport penzión Blesk ( celková kapacita 40 lôžok, 3 apartmány- 12/2 lôžkových izieb, 2/1 lôžkové izby)
- možnosť spoločenských podujatí
•SOU Papierenské (ubytovanie v internátnej časti školy v 3 lôžkových izbách s kuchynkou)
- v areály školy sa nachádza krytý bazén, telocvičňa, klub, espreso, bufet, vonkajšie minifutbalové ihrisko a tenisový kurt
•Ubytovacie zariadenie „Mechanik“ (kapacita 50 lôžok- 2 a 3 lôžkové izby bunkového typu)
•Penzión Panský dom ( 2 exkluzívne zariadené apartmány)
- vináreň a záhradná reštaurácia
•Turistická ubytovňa Tenisový klub Ružomberok ( celková kapacita 26 lôžok- 2 posteľové izby s príslušenstvom)
- 6 tenisových kurtov
•Penzión FARMA GEJDÁK ( kapacita 30 osôb v 2 a 3 lôžkových izbách apartmánového typu)
- kapacita reštaurácie 50 miest, vlastný lyžiarsky vlek dl. 300 m- priamo v lokalite, jazda na koči a zimných saniach
•Motel Vlčí dvor (5 izieb/2 lôžkové, 2 apartmány, cca 20 osôb)
•Horský hotel SMREKOVICA ( hotelové 60 lôžok, turistické 13 lôžok)
-spoločenská miestnosť s kozubom, 3 lyžiarske vleky
Reštaurácie a puby
•Reštaurácia Pilsner Pub
•Reštaurácia Koloseum
•Reštaurácia Cafe Efekt
•Reštaurácia Hotel Kultúra
•Reštaurácia Biely dom
•Reštaurácia u Mariána
•Pizzeria Delika
•Pizzeria Bella
•Hotel Malina
•Hotel Hrabovo
Banky a bankomaty
•Slovenská sporiteľňa (bankomat)
•Dexia banka (bankomat)
•Všeobecná úverová banka (bankomat)
•Ľudová banka (bankomat)
•Istrobanka (bankomat)
•Tatrabanka (bankomat)
•OTP banka (bankomat)
•ČSOB banka (bankomat)
•UniBanka
Poisťovne
•Allianz
•Kooperativa
•Kontinuita
Benzínové čerpadlá
•Shell
•Slovnaft
•OMV
Polícia
Mestská polícia
Námestie A. Hlinku č.1
Náčelník MsP Ružomberok- Ing. Ivan Stromko
Pošta
Pošta sa nachádza v centre mesta, v časti mesta Rybárpole, Roveň, Baničné, na Bielom Potoku a v Černovej.
Mestská knižnica
Mestu a jej obyvateľom slúži aj Mestská knižnica na ulici Podhora.
Obchodná sieť
V Ružomberku sa nachádza aj niekoľko supermarketov: Hypernova, Kaufland, Billa, Lidl a predajní: Coop Jednota, Verex a množstvo menších súkromných predajní.
Ostatné služby
V meste sú početné kaderníctva, kozmetické salóny, posilňovne, cukrárne a kaviarne.
CESTOVNÝ RUCH:
Ružomberok, ako centrum cestovného ruchu Dolného Liptova, je známy hlavne možnosťou lyžovania v známom lyžiarskom centre SKIPARK Ružomberok na Maline Brde, kde lyžiarska sezóna trvá približne 110 dní. K dispozícii je kabínková a sedačková lanovka, lyžiarske vleky. Stredisko je známe najdlhšou zjazdovkou na Slovensku. Ružomberok vďaka svojej kotlinovej polohe medzi troma pohoriami ( Veľká Fatra, nízke Tatra a Chočské vrchy) je v lete využívaný ako východisko pre horskú turistiku s množstvom zaujímavých turistických chodníkov.
K cestovnému ruchu významne prospieva aj osada Vlkolínec so svojou typickou ľudovou architektúrou. Každoročne sa tu koná „Nedeľa na Vlkolínci“ s množstvom sprievodných kultúrnych podujatí.
KULTÚRA:
Kultúru v meste rozvíja zrekonštruované Kino kultúra, Liptovské múzeu, Galéria Ľ. Fullu, Kultúrny dom v Ružomberku a Kultúrny dom v Černovej. Černová má tradíciu v ochotníckom divadle.
VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA:
Mesto Ružomberok
___________________________________________________________________________
Počet obyvateľov od 0 do 3 rokov 821
od 3 do 6 rokov 783
od 6 do 15 rokov 3 245
od 15 do 18 rokov 1 344
od 18 do 60 rokov 19 710
nad 60 rokov 4 527
spolu 30 430
HISTÓRIA:
Osud Ružomberka možno sledovať od roku 1233, keď kráľ Ondrej II. daroval zo svojej kráľovskej zeme Hudkontovi za verné služby tri poplúzia zeme, ktoré ležali pri ústí rieky Revúca. V období 13. storočia sa v priestore Ružomberka utvorili také podmienky, za ktoré sa tu jestvujúce sídelné formy mohli spojiť a utvoriť mestskú komunitu. Základným predpokladom rozvoja mesta bola jeho poloha na križovatke obchodných ciest.
Novým impulzom rozvoja bol príchod nemeckých kolonistov, ktorí sa osadili pri staršej slovenskej osade Revúca a založili si novú osadu s názvom Rosenberg, situovanú na plošine severne od dnešnej Kalvárie. Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318. mestu ich udelil magister rytier Donč, zvolený župan. Práva Ružomberčanov podľa tejto listiny boli: voľba richtára, voľba farára, slobodné užívanie mestského chotára a neplatenie poplatkov ružomberských mešťanov.
14. novembra 1340 dostalo mesto od kráľa Karola Róberta kráľovskú listinu s novými mestskými výsadami. Boli v nich zahrnuté práva na slobodnú voľbu richtára, oslobodenie od súdnej právomoci župana, právo na voľný rybolov v riečke Revúca a slobodné dolovanie zlata, striebra a medi.
Do mestského chotára boli začlenené obce Biely Potok, Ludrová, Černová i osada Vlkolínec. I napriek tomu, že sa mesto snažilo využiť získané privilégiá, vývoj sa narušil, keď v 90. rokoch 14. storočia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva. Závislosť sa začala prejavovať porušovaním mestských výsad, svojvoľným odoberaním pôdy, zvyšovaním poplatkov. Tento stav trval až do roku 1848. Opačný efekt pre mesto malo udelenie práva na dva výročné jarmoky (v nedeľu pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána a na Ondreja), ako i právo konať týždenné trhy vo štvrtok. Kráľ Ferdinand III. rozšíril toto právo o ďalšie dva výročné trhy, ktoré sa konali po sviatku Troch kráľov a na Michala.
VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI:
V Ružomberku sa narodili alebo pôsobili mnohí významný slovenský a český umelci: Ľudovít Fulla, Róbert Dúbravec, Fedor Klimáček, František Janček, Alexander a František Bolopotockovci, Martin Benka, Ambróz Akidos, Ján Hála, Jozef Hanula, Alojz Felegi, Karol Polónyi, Vladimír Maisner, Ladislav Kubačka, Eduard Mudrončík, Florián Milan, Viktor Mydlo, František Jiroutek, Marcel Dúbravec... V súčasnosti sú to: Ján Kudlička, Pavol Rusko, Milan Gromnica, Ján Havrila, Emília Holá, Peter Mlynárik...
Žilo tu mnoho iných významných kultúrnych osobností: Ján Bohúň, Anton Prídavok, Alojz Pavčo, Leo Kenstenberg, Frída Bachletová, Jozef a Richard Chládekovci, Mikuláš a Pavol Stankovci, Jozef Félix, Artúr Gross, Adolf a Pavol Oberschallovci, Alexander Križka, Martin Húska, Jozef Czupra, Ján Čaják, Jozef Hušek, Jozef Klinovský...
POVESŤ:
Povesť o ruži- Povesť o vzniku mesta a jeho názve hovorí o nechcenom usmrtení dievčiny mladým mužom, poľujúcim na Vrchu ruží, dnes historické Námestie A. Hlinku. Strela z kuše mladého poľovníka prestrelila sýtočervenú ružu na jednom z kríkov a takto ozdobený šíp vyhasil nevinný život. Mesto, ktoré vyrástlo okolo spomínaného námestia, sa dodnes nazýva Ružomberok a v jeho erbe na striebornom štíte sa skvie červená ruža prestrelená zlatým šípom.
