Považská Bystrica

Považská Bystrica leží v hornej časti Vážskeho podolia na rieke Váh. Archeologické nálezy z tohto územia potvrdzujú, že sa tu pohybovali ľudia lužickej a púchovskej kultúry. Na území mesta boli objavené pozostatky veľkomoravskej slovanskej osady. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1330. História Považskej Bystrice je úzko previazaná s históriou Bystrického hradu, ktorý bol postavený v 13.storočí na skalnom ostrohu v tesnej blízkosti mesta.

V roku 1432 mesto vypálili bratrícke vojská, pričom boli zničené všetky obecné listiny. Z tohto dôvodu na žiadosť občanov mesta 23. apríla 1435 kráľ Žigmund obnovil listinou mestské výsady. V roku 1458 kráľ Matej Korvín daroval mestečko Ladislavovi Podmanickému. Tým začína storočné panstvo tohto rodu na hrade Bystrica. V listine z roku 1506 sa spomínajú cechy mäsiarsky, tkáčsky, kováčsky a čižmársky. Považská Bystrica bola (spolu s Varínom) jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk cechových majstrov používala slovenčina.

Počas stavovských povstaní v 17. a 18. storočí mesto i okolie niekoľkokrát vydrancovali povstalecké vojská. Napriek nepriaznivej dobe panovníci mestu udelili ďalšie privilégiá, čím získalo prestíž pred ostatnými obcami na okolí. Koncom 19. storočia sa mesto začína rozrastať, rozvíja sa drevársky priemysel a vznikajú niektoré menšie podniky ako továreň na rybie konzervy, pálenica, mlyny. Podstatný rozvoj zaznamenalo mesto v roku 1928, kedy sa začala výstavba pobočného závodu Brnenskej zbrojovky, ktorý pod názvom Považské strojárne pracuje dodnes.

Považská Bystrica ma vynikajúcu polohu z hľadiska dopravnej infraštruktúry. Leží na hlavnom železničnom ťahu : Bratislava – Košice, a takisto je už v súčasnosti v bezprostredne blízkosti diaľnice Bratislava – Žilina, ktorá je tesne pred dokončením. Preto je možné si zvoliť rôzne druhy dopravy aj pre výlety do okolia. Pre turistu najzaujímavejšie informácie budú práve tie, ktoré majú prívlastok naj. Priamo v Považskej Bystrici a jej okolí je ich hneď niekoľko:

1.NAJ- Manínska tieňava, najužší kaňon na Slovensku, cez ktorý vedie štátna cesta
2.NAJ- Kostolecká tiesňava, najväčší skalný previs na Slovensku
3.NAJ- Súľovské skaly, najrozsiahlejšie skalné mesto na Slovensku
4.NAJ- Nimnica- najmladšie kúpele na Slovensku

Manínska tiesňava je úzky vápencový kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom poruhodných skalných útvarov, ktorý vznikol epigenetickým prielomom potoka pri klesaní eróznej bázy. Sú pre ňu typické skalné steny zbrázdené zárezmi, hrebene, piliere, trhliny, komíny, ihly, skalné hríby a podobne. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Ukrýva tiež podzemné krasové priestory s výskytom až 40 jaskýň. Manínska tieňava bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu v roku 1967. Žije tu niekoľko chránených organizmov.

Kostolecká tiesňava je asi 500 metrov dlhá skalná tiesňava, ktorá vznikla pravdepodobne ako Manínska tieňava epigenetickým zarezaním sa do Manínskeho potoka do vápencového bradla Drieňovka, z ktorého oddelila časť zvanú Kavčia. Ľavá strana je rozpadnutá do mnohých bralnatých útvarov a z väčšej časti zarastená hustou vegetáciou. Pravá strana vytvára mohutný skalný dóm, tesne pod vrcholom so skalným previsom pseudo krasového pôvodu, nazývaný tiež „Strecha Slovenska“. Záver kaňonu tvorí rad malebných skalných rebier s malým oknom. Tiesňava je charakteristická výskytom mnohých vzácnych a chránených rastlinných druhov.

Súľovské skaly sú jednou z najvýznamnejších prírodných lokalít Slovenska. Jedným z najväčších fenoménov tejto oblasti je súľovský zlepenec, ktorý je hlavnou horninou budujúcou skalný masív. Ten je sformovaný do bizarných tvarov veží, homolí, ihiel, brán a skalných výtvorov, ktoré pripomínajú podoby postáv, zvierat a vecí. Členité územie osídľuje pestrá kvetena a rovnako rôznorodé a bohaté je i živočíšstvo.

Kúpele Nimnica najmladšie kúpele na Slovensku sa nachádzajú na úpätí Javorníkov nad priehradou Nosice. Ležia v nadmorskej výške 300 m.n.m. Minerálne pramene v oblasti boli známe už v 18. storočí. Hlavný prameň bol však objavený pri stavbe vodnej nádrže až v roku 1952. Voda vyvierajúca z hĺbky 172 m bola základom pre vznik kúpeľov. Ďalšie pramene boli nájdené v roku 1978. Indikačne sú zamerané predovšetkým na liečbu niektorých nešpecifických chorôb dýchacích ciest.