referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Nedeľa, 27. novembra 2022
Považská Bystrica - Turizmus
Dátum pridania: 14.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: MacoPX
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 056
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 10m 0s
Pomalé čítanie: 15m 0s
 
Medzi ďalšie prírodné úkazy a miesta, ktoré treba navštíviť patrí Dúpna jaskyňa Súčasť NPR Strážov, je najväčšia v Považskobystrickom okrese a preskúmal ju ešte v roku 1895 prírodovedec Dr. Karol Brančík. Jaskyňa sa nachádza v severnom svahu Čierneho vrchu (937 m n.m.) Poloblúkovitý vrchol 3,5 m široký a 2,3 m vysoký je vo výške 590 m n.m. a 90 m nad dolinou Riečica. Jaskyňa je dlhá 93 m a najkrajšia kvapľová výzdoba sa nachádza v zadnej časti.


Strážovské vodopády

Súčasť NPR Strážov, nachádzajú sa na severovýchode Strážova, smerom na Pružinu - Priedhorie. Pod strážovským sedlom vo výške asi 800 m pramení potok Pružinka, ktorý o 100 metrov nižšie prekonáva skalné stupne dvoma vodopádmi - horným a dolným.

Briestenné

Prírodná pamiatka, chránený prírodný výtvor, vznikol eróznou činnosťou, nachádza sa tu celý súbor skalných veží a vežičiek, ihiel, okien, bášt a homolí. Chránené územie nie je zaujímavé len z geomorfologického hľadiska, ale je i domovom mnohých vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov.

Podskalský Roháč

Národná prírodná rezervácia, nad obcou Podskalie sa týči v podobe mohutného a členitého skalného bradla, prechádzajúceho do takmer dva kilometre dlhého hrebeňa. Tvorí ho pás súľovských zlepencov a brekcií, ktoré zvetrávajú do rôznych skalných útvarov v podobe ihiel, bášt, veží a okien, vytvárajúcich dojem miniatúrneho skalného mesta. Okrem teplomilných rastlín sa tu vyskytuje dosť dealpínskych a prealpínskych druhov. Lokalita predstavuje veľmi významné územie z hľadiska geomorfologického a krajinotvorného.

V okolí Považskej Bystrice sa nachádza niekoľko turistických trás a niekoľko turistických chodníkov. Zaujímavý je aj náučný chodník v Manínskej tiesňave, kde je aj možnosť prenajať si sprievodcu. Sú tu aj vyznačené cyklistické trasy. Tieto chodníky sú bližšie popísané v bulletine o Považskej Bystrici.

Z kultúrnych pamiatok je treba spomenúť zrúcaninu Považského hradu Postavený v 13. storočí je dnes ruinou. Najznámejší majitelia boli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanický. Hrad je dobre prístupný z obce Považské Podhradie, od kostola po žltej turistickej značke, približne 20 minút. Ponúka krásny výhľad do Vážskeho podolia.

Kaštieľ v Pruskom

Pôvodne renesančný kaštieľ s rozľahlým anglickým parkom vznikol v 16. storočí. V roku 1787 bol barokovo-klasicisticky upravený a prefasádovaný. Koncom 18. storočia bola v kaštieli zriadená kaplnka. Od roku 1954 priestory kaštieľa užíva stredné odborné učilište poľnohospodárske.


Kaštieľ v Orlovom

História kaštieľa v Orlovom je úzko spätá s dejinami hradu Bystrica. V roku 1612 ho dal postaviť Andrej Balaša, syn Žigmunda Balašu. Po veľkom požiari roku 1616 bol v roku 1733 Pavlom Balašom zreštaurovaný – rozšírený. Vhodným dokumentom uvedenej rekonštrukcie je chronostichon, umiestnený nad hlavným vchodom do kaštieľa. Arkádový dvor bol doplnený ústrednou fontánou s barokovými prvkami. Okolo kaštieľa bol vybudovaný park, kde sa voľne pohybujú pávy a takisto sa tu nachádza minizoo. Dodnes je v ľavom krídle umiestnená kaplnka sv. Jána Nepomuckého, kde sa konajú pravidelné bohoslužby.

Kostol Navštívenia Panny Márie

História kostola siaha do 14. storočia, kedy ho dal postaviť pán Považskobystrického hradu a panstva Ján Podmanický. Bol postavený v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V roku 1913 – 1914 bola veža zastrešená cibuľovou konštrukciou barokového tvaru. K zásadnej prestavbe kostola na modernú trojloďovú stavbu s dvoma vežami sa pristúpilo v roku 1940. Z pôvodnej stavby zostalo zachované presbytérium, veža a severná časť obvodného muriva lode. Novodobé vitrážové okná sú vyhotovené podľa návrhu Vincenta a Viery Hložníkovcov z roku 1951. Vo vestibule kostola sú v stene zabudované epitafy – renesančný epitaf Rafaela Podmanického z roku 1558, neskororenesančné epitafy Žigmunda Balašu a jeho manželky kňažnej Zborowskej z obdobia okolo roku 1620 so zlomkami karyatíd.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.