Považská Bystrica - Turizmus

Považská Bystrica

Považská Bystrica leží v hornej časti Vážskeho podolia na rieke Váh. Archeologické nálezy z tohto územia potvrdzujú, že sa tu pohybovali ľudia lužickej a púchovskej kultúry. Na území mesta boli objavené pozostatky veľkomoravskej slovanskej osady. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1330. História Považskej Bystrice je úzko previazaná s históriou Bystrického hradu, ktorý bol postavený v 13.storočí na skalnom ostrohu v tesnej blízkosti mesta.

V roku 1432 mesto vypálili bratrícke vojská, pričom boli zničené všetky obecné listiny. Z tohto dôvodu na žiadosť občanov mesta 23. apríla 1435 kráľ Žigmund obnovil listinou mestské výsady. V roku 1458 kráľ Matej Korvín daroval mestečko Ladislavovi Podmanickému. Tým začína storočné panstvo tohto rodu na hrade Bystrica. V listine z roku 1506 sa spomínajú cechy mäsiarsky, tkáčsky, kováčsky a čižmársky. Považská Bystrica bola (spolu s Varínom) jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk cechových majstrov používala slovenčina.

Počas stavovských povstaní v 17. a 18. storočí mesto i okolie niekoľkokrát vydrancovali povstalecké vojská. Napriek nepriaznivej dobe panovníci mestu udelili ďalšie privilégiá, čím získalo prestíž pred ostatnými obcami na okolí. Koncom 19. storočia sa mesto začína rozrastať, rozvíja sa drevársky priemysel a vznikajú niektoré menšie podniky ako továreň na rybie konzervy, pálenica, mlyny. Podstatný rozvoj zaznamenalo mesto v roku 1928, kedy sa začala výstavba pobočného závodu Brnenskej zbrojovky, ktorý pod názvom Považské strojárne pracuje dodnes.

Považská Bystrica ma vynikajúcu polohu z hľadiska dopravnej infraštruktúry. Leží na hlavnom železničnom ťahu : Bratislava – Košice, a takisto je už v súčasnosti v bezprostredne blízkosti diaľnice Bratislava – Žilina, ktorá je tesne pred dokončením. Preto je možné si zvoliť rôzne druhy dopravy aj pre výlety do okolia. Pre turistu najzaujímavejšie informácie budú práve tie, ktoré majú prívlastok naj. Priamo v Považskej Bystrici a jej okolí je ich hneď niekoľko:

1.NAJ- Manínska tieňava, najužší kaňon na Slovensku, cez ktorý vedie štátna cesta
2.NAJ- Kostolecká tiesňava, najväčší skalný previs na Slovensku
3.NAJ- Súľovské skaly, najrozsiahlejšie skalné mesto na Slovensku
4.NAJ- Nimnica- najmladšie kúpele na Slovensku

Manínska tiesňava je úzky vápencový kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom poruhodných skalných útvarov, ktorý vznikol epigenetickým prielomom potoka pri klesaní eróznej bázy. Sú pre ňu typické skalné steny zbrázdené zárezmi, hrebene, piliere, trhliny, komíny, ihly, skalné hríby a podobne. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Ukrýva tiež podzemné krasové priestory s výskytom až 40 jaskýň. Manínska tieňava bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu v roku 1967. Žije tu niekoľko chránených organizmov.

Kostolecká tiesňava je asi 500 metrov dlhá skalná tiesňava, ktorá vznikla pravdepodobne ako Manínska tieňava epigenetickým zarezaním sa do Manínskeho potoka do vápencového bradla Drieňovka, z ktorého oddelila časť zvanú Kavčia. Ľavá strana je rozpadnutá do mnohých bralnatých útvarov a z väčšej časti zarastená hustou vegetáciou. Pravá strana vytvára mohutný skalný dóm, tesne pod vrcholom so skalným previsom pseudo krasového pôvodu, nazývaný tiež „Strecha Slovenska“. Záver kaňonu tvorí rad malebných skalných rebier s malým oknom. Tiesňava je charakteristická výskytom mnohých vzácnych a chránených rastlinných druhov.

Súľovské skaly sú jednou z najvýznamnejších prírodných lokalít Slovenska. Jedným z najväčších fenoménov tejto oblasti je súľovský zlepenec, ktorý je hlavnou horninou budujúcou skalný masív. Ten je sformovaný do bizarných tvarov veží, homolí, ihiel, brán a skalných výtvorov, ktoré pripomínajú podoby postáv, zvierat a vecí. Členité územie osídľuje pestrá kvetena a rovnako rôznorodé a bohaté je i živočíšstvo.

Kúpele Nimnica najmladšie kúpele na Slovensku sa nachádzajú na úpätí Javorníkov nad priehradou Nosice. Ležia v nadmorskej výške 300 m.n.m. Minerálne pramene v oblasti boli známe už v 18. storočí. Hlavný prameň bol však objavený pri stavbe vodnej nádrže až v roku 1952. Voda vyvierajúca z hĺbky 172 m bola základom pre vznik kúpeľov. Ďalšie pramene boli nájdené v roku 1978. Indikačne sú zamerané predovšetkým na liečbu niektorých nešpecifických chorôb dýchacích ciest.
Medzi ďalšie prírodné úkazy a miesta, ktoré treba navštíviť patrí Dúpna jaskyňa Súčasť NPR Strážov, je najväčšia v Považskobystrickom okrese a preskúmal ju ešte v roku 1895 prírodovedec Dr. Karol Brančík. Jaskyňa sa nachádza v severnom svahu Čierneho vrchu (937 m n.m.) Poloblúkovitý vrchol 3,5 m široký a 2,3 m vysoký je vo výške 590 m n.m. a 90 m nad dolinou Riečica. Jaskyňa je dlhá 93 m a najkrajšia kvapľová výzdoba sa nachádza v zadnej časti.


Strážovské vodopády

Súčasť NPR Strážov, nachádzajú sa na severovýchode Strážova, smerom na Pružinu - Priedhorie. Pod strážovským sedlom vo výške asi 800 m pramení potok Pružinka, ktorý o 100 metrov nižšie prekonáva skalné stupne dvoma vodopádmi - horným a dolným.

Briestenné

Prírodná pamiatka, chránený prírodný výtvor, vznikol eróznou činnosťou, nachádza sa tu celý súbor skalných veží a vežičiek, ihiel, okien, bášt a homolí. Chránené územie nie je zaujímavé len z geomorfologického hľadiska, ale je i domovom mnohých vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov.

Podskalský Roháč

Národná prírodná rezervácia, nad obcou Podskalie sa týči v podobe mohutného a členitého skalného bradla, prechádzajúceho do takmer dva kilometre dlhého hrebeňa. Tvorí ho pás súľovských zlepencov a brekcií, ktoré zvetrávajú do rôznych skalných útvarov v podobe ihiel, bášt, veží a okien, vytvárajúcich dojem miniatúrneho skalného mesta. Okrem teplomilných rastlín sa tu vyskytuje dosť dealpínskych a prealpínskych druhov. Lokalita predstavuje veľmi významné územie z hľadiska geomorfologického a krajinotvorného.

V okolí Považskej Bystrice sa nachádza niekoľko turistických trás a niekoľko turistických chodníkov. Zaujímavý je aj náučný chodník v Manínskej tiesňave, kde je aj možnosť prenajať si sprievodcu. Sú tu aj vyznačené cyklistické trasy. Tieto chodníky sú bližšie popísané v bulletine o Považskej Bystrici.

Z kultúrnych pamiatok je treba spomenúť zrúcaninu Považského hradu Postavený v 13. storočí je dnes ruinou. Najznámejší majitelia boli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanický. Hrad je dobre prístupný z obce Považské Podhradie, od kostola po žltej turistickej značke, približne 20 minút. Ponúka krásny výhľad do Vážskeho podolia.

Kaštieľ v Pruskom

Pôvodne renesančný kaštieľ s rozľahlým anglickým parkom vznikol v 16. storočí. V roku 1787 bol barokovo-klasicisticky upravený a prefasádovaný. Koncom 18. storočia bola v kaštieli zriadená kaplnka. Od roku 1954 priestory kaštieľa užíva stredné odborné učilište poľnohospodárske.


Kaštieľ v Orlovom

História kaštieľa v Orlovom je úzko spätá s dejinami hradu Bystrica. V roku 1612 ho dal postaviť Andrej Balaša, syn Žigmunda Balašu. Po veľkom požiari roku 1616 bol v roku 1733 Pavlom Balašom zreštaurovaný – rozšírený. Vhodným dokumentom uvedenej rekonštrukcie je chronostichon, umiestnený nad hlavným vchodom do kaštieľa. Arkádový dvor bol doplnený ústrednou fontánou s barokovými prvkami. Okolo kaštieľa bol vybudovaný park, kde sa voľne pohybujú pávy a takisto sa tu nachádza minizoo. Dodnes je v ľavom krídle umiestnená kaplnka sv. Jána Nepomuckého, kde sa konajú pravidelné bohoslužby.

Kostol Navštívenia Panny Márie

História kostola siaha do 14. storočia, kedy ho dal postaviť pán Považskobystrického hradu a panstva Ján Podmanický. Bol postavený v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V roku 1913 – 1914 bola veža zastrešená cibuľovou konštrukciou barokového tvaru. K zásadnej prestavbe kostola na modernú trojloďovú stavbu s dvoma vežami sa pristúpilo v roku 1940. Z pôvodnej stavby zostalo zachované presbytérium, veža a severná časť obvodného muriva lode. Novodobé vitrážové okná sú vyhotovené podľa návrhu Vincenta a Viery Hložníkovcov z roku 1951. Vo vestibule kostola sú v stene zabudované epitafy – renesančný epitaf Rafaela Podmanického z roku 1558, neskororenesančné epitafy Žigmunda Balašu a jeho manželky kňažnej Zborowskej z obdobia okolo roku 1620 so zlomkami karyatíd.
Kaplnka sv. Heleny v Považskej Bystrici

Na kopci nad mestom vo výške 391 m nad morom sa nachádza kaplnka sv. Heleny z roku 1728. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, za ktorým sa nachádza baroková veža. Kaplnka sa nachádza na modernom sídlisku Rozkvet, napriek tomu je romanticky obklopená lipami, z ktorých jedná má 250 rokov. Je ľahko prístupná z mesta MHD č. 10 a 11. Konajú sa tu pravidelné bohoslužby.

Klasicistická kalvária

Na kalvárskom vŕšku v gaštanovej aleji sa nahcádza už len zvyšok krížovej cesty kalvárie z roku 1805. Z pôvodných dvanástich kaplniek zostali len torzá.

Medzi ďalšie atrakcie, ktoré by ste nemali vynechať pri návšteve PB patrí Súkromné múzeum archeológie, numizmatiky a ľudových predmetov v Považskej Teplej. Zbierkové predmety sú zaradené podľa charakteru:

Numizmatika- predmincové platidlá, mince antiky, vývoj mincovníctva u nás od 10. storočia až po súčasnosť
Archeológia – predmety z doby veľkomoravskej a ríše a stredoveku z okolia PB
Horniny – minerály a skameneliny
Predmety dávnych remesiel
Poľovníctvo a samorasty
Vlastivedné múzeum v kaštieli v Jasenici, ktoré je presťahované do nových priestorov. Nachádzajú sa tu exponáty o vývoji Považskej Bystrice.

Nájdeme tu aj dve hvezdárne v okolitých obciach Hvezdáreň v Plevníku Hvezdáreň v Považskej Teplej. Pre športové vyžitie sa tu nachádzajú už vyššie spomenuté turistické a cyklistické chodníky. V mestskej časti Orlové sa nachádza novovybudovaná trasa pre kolieskové korčule. Ďalej tu môžme nájsť kúpalisko s tobogánom priamo v meste, modernú krytú plaváreň, ktorá bola pred pár rokmi zrekonštruovaná a bazén v Manínskej tiesňave. Je tu aj najvyššia umelá horolezecká stena na Slovensku a v blízkom okolí sú aj prírodné steny s vybudovanými horolezeckými stenami, takisto aj horolezecká škola. Je tu aj možnosť vyskúšať si paraglajding. Neďaleko Považskej Bystrice je aj škola s kurzami paraglajdingu FLY SPORT.

Považská Bystrica Vám ponúka spoznať a zúčastniť sa aj rôznych podujatí. Medzi tradičné folklórne podujatie patrí:

Otvára sa letu brána- medzinárodný folklórny festival/ Jún
Marikovské folklórne slávnosti- regionálne folklórne slávnosti so zahraničnou účasťou/júl
Folklórne slávnosti v Praznove-regionálne folk. Slávnosti/ august
Adventná nedeľa – Jasenica; prezentácia ľudových zvykov s vianočnou tematikou/ december
Považskobystrický jarmok/ september
Stupniansky jarmok/ september
Ondrejovský jarmok/ Papradno, december
Pre turistov, ktorý obľubujú tradičné mliečne i nemliečne výrobky sú tu salaše: Salaš Orlové, Agropenzión Grunt.
Ubytovanie je možné priamo v meste, ale aj v okolitých chatách.