Homogénny model vychádza z predpokladu, že chemické zloženie prachových častíc záviselo v tom čase iba od teploty a tlaku homogénnej prahmloviny. Tieto veličiny neboli v celej hmlovine rovnaké, ale ich hodnoty klesali so vzrastajúcou vzdialenosťou od Slnka. Terestrické planéty (planéty zemského typu – Venuša, Zem, Mars) vznikali pri teplote okolo 100ºC a ich prvotné zloženie približne zodpovedalo zloženiu meteoritov známych ako uhlíkové chondrity. Ten druhý model vychádza z predpokladu, že prachové častice sa bezprostredne po svojom kondenzovaní z prahmloviny zhlukovali do planetezimál a planét. V priebehu tvorby planét sa prahmlovina stále ochladzovala, preto postupné kondenzačné produkty mali iné zloženie. Tak mohli vznikať nie homogénne, ale od začiatku sféricky diferencované planéty napr. planéty s ťažkým kovovým železným jadrom, ktoré sa kondenzovalo najskôr. V poslednom čase niektorí vedci pokladajú obidva modly teda aj homogénny aj heterogénny, za neprípustné zjednodušenie. Predpokladajú totiž existenciu zložitých komplexných procesov veľkopriestorového miešania a vzájomných vplyvov v planetárnej prahmlovine. Dnes sa presadzuje názor, ktorý možno v širších súvislostiach hodnotiť ako variant heterogénneho modelu. Prahmlovina vznikla podľa tejto teórie z dvoch rozdielnych častí. Jedna sa nachádza asi vo vnútri neskoršej obežnej dráhy Marsu, druhá za ňou. V začiatočníckom štádiu prispeli k vzniku planét iba relatívne horúce a chemicky silne redukované látky vnútornej časti. V dôsledku zvyšujúcej sa excentricity svojich obežných dráh sa planéty neskôr premiestňovali do vonkajšej zóny, ktorej zložky sa už mohli zúčastňovať na náraste ich hmotnosti. Táto druhá, chladnejšia časť bola celkom oxidovaná a absolvovala oveľa väčší podiel prchavých zložiek, medzi nimi i vody. Podiel materiálu z vnútornej a vonkajšej časti sa v prípade Marsu odhaduje na 60 : 40, v prípade Zeme 85 : 15. Ak platí tento model, v podstate by to znamenalo, že vnútro Zeme (jadro a časti plášťa) vôbec neobsahuje vodu a pozostáva z vysoko redukovaného materiálu.
Planéty sa tavia...: V priebehu svojho vzniku a určite aj po ňom sa planéty veľmi zahriali, vďaka čomu sa všetok pevný materiál rozstavil. Výrazné zvýšenie teploty spôsobila : gravitačná sila, energia kompresie, energia slapových javov, ale hlavne energia rádioaktívneho rozpadu. Okrem toho je možný aj elektromagnetický ohrev, ktorý môžeme uvažovať iba pri menších telesách ako asteroidy alebo planetezimál. Gravitačná energia spôsobila ohrev dvoma spôsobmi: pri tvorbe jadra a uvoľňovaním tepelnej energie pri náraze planetezimál.