Zatiaľ, čo vznik hviezd môžeme pozorovať aj v súčasnosti, pri objasňovaní vzniku planét a slnečnej sústave to majú astrofyzici oveľa ťažšie. Musia vychádzať iba z neoverených hypotéz. Vedci, ktorí sa pokúšajú objasniť túto „záhadu“ sa rozdeľujú na dve základné skupiny: Prvú predstavujú evolučné teórie, ktoré chápu vznik S.S. ako prirodzený kozmický jav a proces. Tá druhá – do nej patria takzvané katastrofické teórie vychádzajúce z predpokladu, že je to iba ojedinelý jav, pri ktorej sa obrovská kométa zrazila so Slnkom, pri zrážke z neho vytrhla planéty a súčastne ho uviedla do rotácie. Dnes preferujú evolučné teórie, medzi ktoré zaraďujeme modely významných vedcov ako Pierre Simon de Laplace a iní. Na základe rôznych, čiastočne sa prekrývajúcich hypotéz sa v poslednom období dospelo k určitému štandardnému modelu vzniku planét. Podľa neho sa plynná a prachová hmlovina, rotujúca okolo vznikajúceho Slnka, pôsobením gravitačných a odstredivých síl pri rastúcej rýchlosti rotácie sformovala do plochého plynného a prachového disku. Tlak plynov a odstredivá sila bránili približovaniu a pádu tohoto kotúča na Slnko, teda vznikol stabilný dynamický systém. Ťažšie pevné častice sa v tomto rotujúcom disku posúvali do jeho strednej roviny, kde sa pod vplyvom vzájomnej príťažlivosti zhlukovali do jeho planetárnych jadier. Väčšie z nich napr. jadrá Jupitera, Saturna, Urána a Neptúnu zachytili na seba väčšie množstvo plynov a prahmloviny. V dôsledku gravitačnej nestability vznikali v priestore planetárnych jadier metrové až kilometrové planetezimály – zárodky budúcich planét. Priťahovali k sebe ďalší materiál a niekedy sa aj spájali. Takto narastali do planetárnych rozmerov. Vznikanie planét ale nebolo rovnomerné. Konkurovali si pri ňom dva hlavné procesy: 1, Narastanie hmotnosti nahromaďovaním – postupné zväčšovanie planét a
2, Straty hmotnosti pri zrážkach – postupné zmenšovanie, ubúdanie z planét.
Spočiatku, keď boli rozdiely medzi relatívnymi rýchlosťami planét nízke, prevládalo zväčšovanie. Obežné dráhy okolo Slnka sa ale stále menili, zvyšovala sa hlavne excentricita a sklon. Stále viac sa objavovali kolízie, pri ktorých vznikali vyvrhovaním materiálu krátery. Menšie planéty sa takto stále zmenšovali a väčšie zachytávaním materiálu zväčšovali. Existujú dva rôzne vedecké pohľady na tento vznik planét, ktoré sa odlišujú v názore na homogenitu, resp. na heterogenitu zhromažďovaných prachových častíc.