MAĎARSKO

Poloha

Väčšinu územia krajiny pokrývajú nížiny s úrodnými pôdami (Veľká dunajská kotlina, Malá dunajská kotlina) okolo dvoch najväčších riek Tisy a Dunaja. Juhozápadno-severovýchodným smerom sa cez Maďarsko tiahnu pohoria (viaceré stredohoria) ktoré sú znížené výbežkami Álp a Karpát. V predpolí pohorí a v juhozápadnej časti krajiny sa rozkladajú pahorkatiny. Na severe a severovýchode vystupujú nevysoké pohoria Mátra, Bukové hory, Borzsony, Zemplínske vrchy. Na západe: Zadunajské stredohorie s časťami Bakonský les, Pilišské vrchy. Na juhu Mecsek. Nížiny tvoria viac ako 50% povrchu. V Bukových horách je rozsiahla krasová oblasť mnohými jaskyňami.

Hospodárstvo

Priemyselne poľnohospodársky štát, prechádza transformáciou na trhovú ekonomiku. Patrí k najvyspelejším z bývalých socialistických štátov. Väčšina obyvateľov pracuje v III. sektore. Krajina je chudobná na nerastné a energetické suroviny. Ťaží sa síce ropa, zemný plyn, hnedé uhlie, lignit, bauxit a mangánové rudy, ale to zväčša nestačí na domácu potrebu. Vyťažené suroviny nepokrývajú ani domácu potrebu, preto je Maďarsko vo veľkej miere odkázané na dovoz, hlavne z Ruska a Ukrajiny. Významnými odvetviami priemyslu je strojárenstvo, chemický priemysel, ktorý je významným z hľadiska exportu, a s hospodárskymi problémami sa potýkajúce hutníctvo železa a hliníka.

Priemysel

Najdôležitejšie odvetie je strojárstvo s výrobou prístrojov a autobusov (Ikarus) v nákladné autá, vagóny, lode a obrábacie stroje v Budapešti, Gyore, Debrecene, Miskolci. Rozvíja sa tiež automobilový priemysel v mestách Ostrihom, Szentgothard. Veľmi pružne a ziskovo sa vyvíja elektrotechnika s výrobou žiaroviek a televízorov v Budapešti a Gyore.

Nerastné suroviny

Zemný plyn a ropa – sa ťaží hlavne na juhozápade krajiny pri mestečkách Lovászi, Hahót. Veľmi dôležité sú ložiská pri Nagylengyel a Algio pri hraniciach s Rumunskom a v povodí rieky Tisa. Najväčšou ťažobnou firmou je MOL.

Uhlie a lignit – ložiska a ťažiská sú hlavne na úpätiach pohorí Mátra a Bukk. V pohorí Mecsek pri Komló sa ťaží čierne uhlie. Sú tu bohaté zásoby uhlia však jeho kalorická hodnota je veľmi nízka no aj napriek tomu sa jeho ťažba rok čo rok zvyšuje. Používa sa v tepelných elektrárnach Bicske, Ajka, Pecs.

Meď, zinok, molybdén, striebro a zlato – na území Maďarska sú malé ložiská týchto rúd, ložiská sú v okolí mesta Recsk na severe, pri Miskolci.

Bauxit – najvýznamnejšia ťažba v krajine. Ťažil sa už pred 2.sv.vojnou a bol hlavným ťažobným a vývozným tovarom. Ťaži sa v Bakonskom lese na sever od Balatonu. Strediskami sú Halimba, Veszprém, Gánt, Iharkút a mnoho ďalších. Bauxiť sa vyváža na Slovensko, Rakúsko, Slovinsko. Hlinikárne, ktoré spracúvajú bauxit sú aj v Maďarsku v Szekesfehervare. Dôležitá je tiež produkcia oxidu hlinitého. Hliník sa používa hlavne v rozvinutom strojárenstve.

Železné a mangánové rudy – týchto rúd má Maďarsko veľmi málo. Bane na ťažbu železnej rudy sa zatvárajú, ťaží sa pri Rudabányi a mangán pri Úrkúte. Najväčšie hutnicke stredisko na výrobu a valcovanie železa a ocele je v Miskolci, menšie v Dunajvárosi a Ozde na severe.

Urán – sa ťaží v pohorí Mecsek pri meste Pecs. Ten sa potom dováža a spotrebúva v jedinej jadrovej elektrárni v Maďarsku, ktorá je v Pakse, asi 50 km od Pecsu. Ťažba sa tu plánovala zastaviť kvôli radioaktivite.

Priemyselne nerastné suroviny – v severnej hornatejšej časti hlavne v oblasti Tokaj (medzi riekami Tisa a Hornád) sa nachádzajú bohaté a kvalitné ložiská minerálov ako zeolit, vápenec, tufy, čadič, íly, kremík, kaolin, ktoré sa využívajú v sklárstve a keramike, stavebníctve (výroba tehál), v polygrafickom a chemickom priemysle (hlavne agrochemikálie, priem. hnojivá, farmaceutiká a petrochémia).