Nerastné suroviny strednej Európy

MAĎARSKO

Poloha

Väčšinu územia krajiny pokrývajú nížiny s úrodnými pôdami (Veľká dunajská kotlina, Malá dunajská kotlina) okolo dvoch najväčších riek Tisy a Dunaja. Juhozápadno-severovýchodným smerom sa cez Maďarsko tiahnu pohoria (viaceré stredohoria) ktoré sú znížené výbežkami Álp a Karpát. V predpolí pohorí a v juhozápadnej časti krajiny sa rozkladajú pahorkatiny. Na severe a severovýchode vystupujú nevysoké pohoria Mátra, Bukové hory, Borzsony, Zemplínske vrchy. Na západe: Zadunajské stredohorie s časťami Bakonský les, Pilišské vrchy. Na juhu Mecsek. Nížiny tvoria viac ako 50% povrchu. V Bukových horách je rozsiahla krasová oblasť mnohými jaskyňami.

Hospodárstvo

Priemyselne poľnohospodársky štát, prechádza transformáciou na trhovú ekonomiku. Patrí k najvyspelejším z bývalých socialistických štátov. Väčšina obyvateľov pracuje v III. sektore. Krajina je chudobná na nerastné a energetické suroviny. Ťaží sa síce ropa, zemný plyn, hnedé uhlie, lignit, bauxit a mangánové rudy, ale to zväčša nestačí na domácu potrebu. Vyťažené suroviny nepokrývajú ani domácu potrebu, preto je Maďarsko vo veľkej miere odkázané na dovoz, hlavne z Ruska a Ukrajiny. Významnými odvetviami priemyslu je strojárenstvo, chemický priemysel, ktorý je významným z hľadiska exportu, a s hospodárskymi problémami sa potýkajúce hutníctvo železa a hliníka.

Priemysel

Najdôležitejšie odvetie je strojárstvo s výrobou prístrojov a autobusov (Ikarus) v nákladné autá, vagóny, lode a obrábacie stroje v Budapešti, Gyore, Debrecene, Miskolci. Rozvíja sa tiež automobilový priemysel v mestách Ostrihom, Szentgothard. Veľmi pružne a ziskovo sa vyvíja elektrotechnika s výrobou žiaroviek a televízorov v Budapešti a Gyore.

Nerastné suroviny

Zemný plyn a ropa – sa ťaží hlavne na juhozápade krajiny pri mestečkách Lovászi, Hahót. Veľmi dôležité sú ložiská pri Nagylengyel a Algio pri hraniciach s Rumunskom a v povodí rieky Tisa. Najväčšou ťažobnou firmou je MOL.

Uhlie a lignit – ložiska a ťažiská sú hlavne na úpätiach pohorí Mátra a Bukk. V pohorí Mecsek pri Komló sa ťaží čierne uhlie. Sú tu bohaté zásoby uhlia však jeho kalorická hodnota je veľmi nízka no aj napriek tomu sa jeho ťažba rok čo rok zvyšuje. Používa sa v tepelných elektrárnach Bicske, Ajka, Pecs.

Meď, zinok, molybdén, striebro a zlato – na území Maďarska sú malé ložiská týchto rúd, ložiská sú v okolí mesta Recsk na severe, pri Miskolci.

Bauxit – najvýznamnejšia ťažba v krajine. Ťažil sa už pred 2.sv.vojnou a bol hlavným ťažobným a vývozným tovarom. Ťaži sa v Bakonskom lese na sever od Balatonu. Strediskami sú Halimba, Veszprém, Gánt, Iharkút a mnoho ďalších. Bauxiť sa vyváža na Slovensko, Rakúsko, Slovinsko. Hlinikárne, ktoré spracúvajú bauxit sú aj v Maďarsku v Szekesfehervare. Dôležitá je tiež produkcia oxidu hlinitého. Hliník sa používa hlavne v rozvinutom strojárenstve.

Železné a mangánové rudy – týchto rúd má Maďarsko veľmi málo. Bane na ťažbu železnej rudy sa zatvárajú, ťaží sa pri Rudabányi a mangán pri Úrkúte. Najväčšie hutnicke stredisko na výrobu a valcovanie železa a ocele je v Miskolci, menšie v Dunajvárosi a Ozde na severe.

Urán – sa ťaží v pohorí Mecsek pri meste Pecs. Ten sa potom dováža a spotrebúva v jedinej jadrovej elektrárni v Maďarsku, ktorá je v Pakse, asi 50 km od Pecsu. Ťažba sa tu plánovala zastaviť kvôli radioaktivite.

Priemyselne nerastné suroviny – v severnej hornatejšej časti hlavne v oblasti Tokaj (medzi riekami Tisa a Hornád) sa nachádzajú bohaté a kvalitné ložiská minerálov ako zeolit, vápenec, tufy, čadič, íly, kremík, kaolin, ktoré sa využívajú v sklárstve a keramike, stavebníctve (výroba tehál), v polygrafickom a chemickom priemysle (hlavne agrochemikálie, priem. hnojivá, farmaceutiká a petrochémia).RAKÚSKO

Poloha

Rakúsko je prevážne hornatá krajina. Asi dve tretiny územia pokrývajú Alpy. Tie sú rozdelené do troch hlavných pásiem - Severné vápencové Alpy, Južné vápencové Alpy a Centrálne kryštalické Alpy. Medzi stenami hôr je mnoho údolí a ľadovcové jazerá. Hlavnou časťou Centrálnych kryštalických Alp sú Vysoké Taury. Na východe dominujú veľké, riečnymi nánosmi vyplnené panvy (Viedenská panva a Grázska panva).

Hospodárstvo

Rakúsko je vyspelá priemyselná krajina. Ako väčšina malých štátov nemá dostatok energetických surovín. Je to vnútrozemský štát. Dôležitá dopravná poloha – veľmi významná je rieka Dunaj, ktorá sa využíva na export hlavne do Nemecka. Najväčší riečny prístav je Linz. Cez Rakúsko vedú dôležité medzištátne dopravné trasy na západ ako i na juh Európy.

Rakúsko má veľké zásoby rôznych nerastných surovín. Nachádzajú sa tu bohaté zdroje ako kamenná soľ, magnezit, olovené, zinočnaté, antimónové a medené rudy. Rakúsko má veľkú tradíciu v ťažbe v kamennej soli (Halstatt, Salzburg). Dováža sa ropa, uhlie, zemný plyn, kovy. Významné je hutníctvo, spracovanie kovov, strojárenstvo, chemický, drevársky priemysel (40% územia sú lesy). Vyskytujú sa aj vzácne kovy, ako striebro, zlato. Rakúsko dbá na čistotu životného prostredia. Až 70% elektrickej energie pochádza z vodných elektrární, zvyšok pripadá na tepelné a alternatívne (slnečná a veterná).

Priemysel:

V Rakúsku sú najdôležitejšími priemyselnými odvetviami potravinárstvo, chemický a strojársky priemysel, výroba ocele a dopravných prostriedkov. Najdôležitejšou súčasťou výroby dopravných prostriedkov je výroba motorov a prevodoviek. Viac ako 90% výroby motorov smeruje na export. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2.najväčší producent na svete), zinkové a olovené rudy.

Postupne rastie význam elektronického priemyslu a montážnych závodov (vo Viedni, v Štajersku, Salzburgu a v Korutánsku). Hoci sa uhlie ťaží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážať.

Železiarstvo a oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz). Strojársky a automobilový priemysel je sústredený najmä v Hornom Rakúsku a Štajersku. Dôležitým produktom chemického priemyslu je celulóza (Korutánsko a Dolné Rakúsko). Železno – rudné bane a bane na ťažbu uhlia sa pomaly zatvárajú a ťažba sa sústredí hlavne na priemyselné nerastné suroviny, ktorých je dostatok a ich ťažba nie je tak finančne náročná. Dôvodom je tiež že Rakúsko patrí medzi krajiny, ktoré veľmi dbajú na čistotu životného prostredia a jeho ochranu.

Uhlie nemá takú dominnciu napríklad pri výrobe energie. Využíva sa hlavne v hútnictve a pri výrobe koksu. Vďaka rozsiahlym lesom prekvitá i drevopriemysel a produkcia papiera a hlavne výroba tužiek, pretože patria medzi najväčších producentov tuhy. Podniky s drevárskym priemyslom sú v Kärten, Steiermark, Niederösterreich. Celulózky a papierne sú najrozvinutejšie priemyselne odvetvie v Rakúsku.

Nerastné suroviny

Železná ruda – bane Erzberg v Eisenerz pri meste Leoben, tiež Kapfenberg pri meste Graz, blízko je aj železiareň na jej spracovanie, v ktorej sa tiež spracúva aj mangán. Sú to mestá Dowanitz a Linz. Alpine AG patrí k najväčším producentom železa na svete. Asi polovica produkcie železa sa vyváža. Výroba ťažobných a hutných zariadení, stavebných strojov (Liebherr), nákladných vozidiel (Styr), účelových vozidiel, optiky, meracích prístrojov (Salzburg, Viedeň, Kitzbuhl).

Volfrám – ťaží sa v Mittersil. V posledných rokoch zaznamenal veľky nárast ťažby. Používa sa ako prímes pri výrobe ocele. Spracúvava sa v meste Bergla.

Priemyselné suroviny – ťažba priemyselných surovín má v Rakúsku najvňčší význam. Platí to hlavne pre ťažbu tuhy (grafitu) – patrí im 10. miesto vo svete, tvorí 3% svetovej produkcie. Ťažba sa uskutočňuje v mestách Kaisersberg, Trieben a Muhldorf.

Mastenec – 9. miesto na svete. Ťaží sa hlavne pri meste Luzenac v regióne Styria. Nachádzajú sa tam 3 veľké bane, v ktorých sa okrem mastenca ťaží aj chlorid a dolomit. Bane sú konkrétne v Lassingu, Rabenwalde a Weisskirchene a spracúvava sa v Oberfeistitzi a Weisskirchene.

Veľký význam má ťažba a spracovanie vápenca, štrkov, pieskov a mramoru, ktoré sa využívajú v cementárňach po celej krajine. Najväčšie cementárne sú - Mannesdorf, Ratsnei.

Z priemyselných surovín je ešte významná ťažba kaolinu a pemzy pre výrobu asfaltu na budovaie ciest.

Kremité íly – ich ťažba je veľmi dôležitá a významná hlavne v oblasti Tirolska, kde je veľká sklárska a keramická tradícia.

Kamenná soľ – avšak najväčšiu tradíciu v ťažbe nerastných surovín má Rakúsko v ťažbe soli. Ťaží sa pri meste Salzburg v 3 veľkých podzemných baniach a jedna baňa je ešte v centrálnej časti. V jej ťažbe patrí medzi prvú desiatku na svete.

Ťažba surovín zošľachťujúcich oceľ – medzi tieto suroviny ťažiace sa v Rakúsku patrí olovo a zinok. Strediská sú: Bleiberg pri Klagenfurte na juhu krajiny s mesto Wels pri Linzi.

Uhlie – ťažba uhlia nezohráva veľkú pozíciu v baníctve. Bane sú pri meste Oberdorf v ktorých sa ťaží lignit.

Ropa a zemný plyn – ťažba týchto energetických zdrojov pokrýva necelých 8% potrieb štátu. Ložiská sú na ropných poliach vo Viedenskej panve blízko hlavného mesta. Ostatné percentá kryje dovozom z Ruska a tiež z Afriky, z mesta Terst. Ropa sa spracúvava na výrobu benzínu, plastov (v Bregenzi na západe), hnojív, farby, lieky (v Linzi), kozmetika. Najväčšia rafinéria je pri Viedni a to vo Schwechate.

Magnezit – v ťažbe tejto suroviny patrí na 1. - 2. miesto v celosvetovej produkcii. Najväčšie magnezitové bane sú v Breitenau, Hochfilzen and Radenthein. Využíva sa na výrobu špeciálnych kovov a plechov.

Bauxit – ťažba tejto suroviny je minimálna. Ale aj cez to výroba hliníka v Rakúsku prekvitá, a to hlavne vďaka lacnej vodnej energii a dostatku vody. Bauxit sa hlavne dováža z Maďarska a okolitých krajín. V Ranshorene pri Braunane je jedna s najväčších hlinikárni na svete. Ďalšie sú v Salzburgu a Lende.

Meď – významné postavenie má tiež ťažba a výroba medi. Ťaží sa a spracúvava južne od Salzburgu v meste Brixlegg.SLOVINSKO

Poloha

Na území štátu, ktorý leží na okraji Strednej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova.

Hospodárstvo

Má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu.

Priemysel

Najväčší podnik je montáž áut Renault. Ďalšie – oceliareň v Jesenci a Ľubliane, výroba hliníka, cementu, elektrospotrebičov, papiera, kyseliny sírovej, plastov a hnojív.

Nerastné suroviny

Hnedé uhlie - funguje tu jediná uhoľná bana na hnedé uhlie, v ktorej sa ťaží lignit a tá je na severe krajiny pri meste Velenje. Všetky ostatné bane boli zatvorené kvôli neefektívnosti ťažby a malým zdrojom. Baňa vo Velenje je najväčšou európskou podzemnou lignitovou baňou a patrí medzi jedné z najdôležitejších a najmodernejších v Európe. Ťažba sa tu plánuje až do roku 2025.

Čierne uhlie - uhoľné bane sa nachádzajú hlavne v strede štátu. Sú to bane Zagorje, Senovo, Kanizarica, Ojstro, Trbovlje- oblasť Hrastnik. Uhlie sa používa na výrobu energie v tepelných elektrárňach.

Urán - nedávno bola otverená uránova baňa v oblasti Žirkovski vrch na severozápade krajiny, ale už sa plánuje aj jej zatvorenie. Urán sa dováža a spotrebúva v jadrovej elektrárni Krško.

Železná ruda - sa taží v baniach pri meste Kranj v regione Goriška, a tiež na polostrove Istria už od 15. storočia. Ruda sa potom spracuvúva v štátnych železiarňach a oceliarňach v Jesenci a hlavnom meste Ljubľane.

Ortuť – ortuťové bane sú pri meste Idria. Ortuť sa v Slovinsku nespracuváva, ale vyváža sa do západnej Európy. Plánuje sa jej zatvorenie pretože veľmi zle vplýva na zdravie ľudí a životné prostredie.

Zinok – olovnato-zinková ruda sa ťaží v mestečku Mežica. Zinok sa spracúvava v zinkovej hute v meste Celje.

Stavebné nerastné suroviny – ložiská sú hlavne v povodí rieky Sáva. Ťažia sa: íly kremíka, stavebný kameň, vápenec, mramor, štrky, kaolin, tufy. Tieto stavebné hmoty sa používajú hlavne na výrobu cementu, najväčšia cementáreň je v Anhove a Trbovlji a výroba keramického skla v Ljubľane.

Ropa, zemný plyn – ložiská týchto surovín nie sú v Slovinsku vysoké. Domáca ťažba pokrýva sotva 10%. Ropa i zemný plyn sa dováža z Ruska a Alžírska. Veľká rafinéria je v Maribore na severe a v Levande. Z ropy sa vyrábajú hlavne plasty, hnojivá.

Hliník – sú tu malé ložiská rúd bauxitu. Nachádzajú sa na polostrove Istria pri meste Koper. Bauxit sa spracuváva v dvoch významných hlinikárňach v Kidriceve, kde sa tiež dováža bauxit z Maďarska.