1 Rusko

Oficiálny názov: Ruská federácia. K Rusku patria aj ostrovy: Zem Františka Jozefa, Nová zem, Severná zem, Novosibírske ostrovy, Sachalin, Kurilské ostrovy Rusko je najväčšia a najľudnatejšia republika Spoločenstva nezávislých štátov. Rozlohou má prvenstvo medzi štátmi sveta. Zaberá prevažnú časť východnej Európy a celú severnú Áziu. Siaha od Fínskeho zálivu Baltského mora po okrajové moria Tichého oceánu. Rusku patrí aj priľahlá oblasť Arktídy. Veľká vzdialenosť v rovnobežkovom smere spôsobuje časový rozdiel 10 hodín. Nie je to potom vôbec nezvyčajné, že na jeho území sa nachádza množstvo národov a etnických skupín zoskupených pod spoločnou vlajkou Ruska.

1.1 Fyzicko – geografický opis Ruska

Najrozľahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riečnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddeľujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamčatka so svojimi činnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týči v Kaukaze. Podnebie na severe Ruska je studené, teploty dosahuju až – 50°.C,sever Ruska sa vyznačuje trvalo zmrznutou pôdou a zakrpatenou, nízkou vegetáciou. V južnejších zemepisných šírkach okolo Čierneho mora a na západe, kam preniká vplyv prímorskeho atlantického podnebia je teplota miernejšia ako na severe Ruska.

1.2 Humánno – geografický opis Ruska

Národnostné zloženie: 82,6% Rusi, 3,6% Tatári, 2,7% Ukrajinci, 1,2% Čuvaši, 0,9% Baškirci, 0,7% Bielorusi aj Moldvini, 0,6% Čečenci, 7% ostatní.

Náboženské vierovyznanie v Rusku je dominantou pravoslávnej cirkvi, takmer 35 mil. pravoslávni. Ďalšie významné náboženstvá hlavne v južnej časti je to 15-22 mil. moslimov, 700 tis. židov. Katolíci majú zastúpenie 320 tis. veriacich, menšie skupniny budhistov a protestantov. Úradným jazykom je ruština.

Na jeho území sa nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Čečenská, Čuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karačajsko-čerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna oblasť (Židovská autonómna oblasť), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky, Čukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Usťordský buriatsky).

Hospodárstvo je poznačené historickým vývojom. Ruský štát disponuje obrovským bohatstvom nerastných surovín, z čoho vyplýva, že priemysel prevláda nad poľnohospodárstvom. Ťažobný priemysel má najväčší význam. Je to hlavne ťažba ropy a zemného plynu, čierneho uhlia, hnedého uhlia, rúd železných kovov, vzácnych kovov a chemických surovín. Taktiež ťažba dreva. Po ťažobnom sú najvýznamnejšie odvetvia: strojársky, hutnícky, chemický, drevársky, energetický, textilný a stavebný.

Poľnohospodárstvo: rastlinná výroba je sústredená hlavne do teplejších oblastí stepí a lesostepí mierneho pásma, kde sa pestuje pšenica, kukurica, raž, ovos, zemiaky, slnečnica a krmoviny. Živočíšna výroba je usporiadaná podľa rozmiestnenia poľnohosp. plodín, a podnebia. Na Juhu je to hlavne chov ošípaných a tiav. Na Severe dobytok, ovce, soby, rybolov- pri pobreží Čierneho mora a na severnom pobreží.

Základ ruskej dopravy tvoria železnice, ktoré sú najvýhodnejšie na svete. Dva významné trate amurská magistrála spájajúca Moskvu a Chubarovsk a transibírska magistrála spájajúca Moskvu a Vladivostok sa využívajú hlavne na nákladnú prepravu. Automobilová doprava prepravuje náklady na krátke vzdialenosti, lebo ju sťažuje nízka kvalita ciest. Rozsiahla potrubná doprava prepravuje.

Najrozvinutejšími regiónmi Ruska sú: Moskva a okolie, Sankt-Peterburg (Leningrad), Povolžie, Donbas, stredný a južný Ural, Kuzbas, Irkuts a oblasť východného pobrežia.