2.2 Zákonodárstvo
Otázky práv človeka, nehovoriac i etnických skupin, boli vždy vnímané v sovietskom Rusku ako prestížne hlavne vo vzťahu k okolitému svetu. Marxistická ideológia pokladala totiž národnostnú problematiku za definitívne vyriešenú. Preto sa ZSSR vždy hrdo hlásil o slovo, keď docházelo k porušovaniu práv "utláčaných" národov či národnostných menšín inde vo svete. Faktom však zostáva, že zdanlivo vyriešená národnostná otázka sa stala jednou z hlavných príčin, ktoré viedli k rozpadu tohoto súštátia.
V 90. rokoch prešlo Rusko od "deklaratívneho" sovietského pojatia k praktickým činom. Federálna ústava z roku 1993, oproti predošlým, jasne deklaruje základné práva všetkých etnických skupin v zhode s obecnými princípami a normami mezinárodného práva a mezinárodnými zmluvami Ruskej federácie. O pozornosti, ktorú venujú federálne inštitúcie tejto problematike, svedčí napr. i prijímanie mezinárodných konvencií o menšinách. Rovnako všetky autonomne jednotky Ruskej federácie v priebehu 90. rokov pripravili a postupne schvaľovali vlastné, rozširujúce koncepcie národnostnej politiky. Takže napr. v Udmurtskej republike bol prijatý zákon "o kultúre", ktorý okrem štandardných záležitostí týkajúcích sa ochrany kultúrnych tradícií všetkých etnik na jeho území žijúcich, obsahuje i články o ochrane kulturnych práv Udmurtov žijúcich v ostatných subjektoch Ruska, dokonca i v cudzine! Podobným prípadom sú i tzv. pôvodné malé národy (všetly etnika, ktorých počet členov nepresiahol 50 000) žijúce po celom území Ruskej federácie, ktorým federálne orgány pripravili v podobe zákonov akýsi rámec, ktorý si ovšem jednotlivé subjekty možu utvárať k obrazu svojmu. Takže napr. v Chanty-mansijskom autonómnom okruhu bol prijatý zákon o rodových územiach pre miestnych domorodcov, ktorí nikde inde neexistuje, alebo v Korjackom okruhu zákon o území s tradičným využívaním prírody. Tieto upresňujúce lokálne zákony boli nemálo v žiadnom prípade kolidovať s obecnou federálnou normou a sú aspoň podľa predstáv Moskvy len dočasné, pokiaľ nebudú prijaté ďalšie zákony s celofederálnou platnosťou. Pokiaľ by sa nejaký prípad nezrovnalostí v budúcnosti objavil, musí tieto nedostatky miestna legislatíva zladiť s federálnym znením, jak upravuje v nedávnej dobe schválený (1999) federálny zákon "O princípoch a spôsobe rozdelenia právomocí medzi orgány Ruskej federácie a orgány jednotlivých subjektov".
Vzťahy medzi federálnym centrom a národnými subjektami určujú v prvej rade ich ústavy a zmlouvy, ktoré vymedzujú ostatné právomoci. V prvnej časti prvného odstavca ústavy Udmurtskej autonómnej republiky sa píše, že "na základe vyjadrenia vôle občanov mnohonárodnostného Ruska je Udmurtská republika zemou v rámci Ruskej federácie . Základnými ústavnými zákonmi - Ústavou Ruskej federácie, Ústavou Udmurtskej republiky a Zmluvou o vymedzení právomocí medzi orgánmi Ruskej federácie a Udmurtskej republiky sa riadia sféry kompetencií Ruska a Udmurtska v prejednávaných záležitostiach". V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nielen Ruská federácie ako celok, ale každá autonomna jednotka má vätčšie či menšie problémy s riešením vlastnej národnostnej problematiky, pretože každá z nich je multietnická.
V slobodnom Rusku je v oblasti národnostnej politiky pravdepodobne nejdôležitejším procesom ona právna harmonizácie s okolitím svetom. Je bez diskusie, že tieto zmeny neprebiehajú ľahko, a niektoré zákony garantujúce práva pôvodných malých národov sú už pri svojom vzniku mrtvo narodeným dieťaťom. Ničmenej prostá skutočnosť, že je vôbec možné po desaťročiach jednať otvorene v týchto záležitostiach, svedčí o zásadnom prehodnotení doterajšieho prístupu.
2.3 Typy národnostných etník na území Ruska
Na území Ruska sú tieto národnosté etniká a národy: Altajci, Avari, Balkarovia, Baškyrovia, Burjati, Čečenci, Čuvaši, Čerkezi, Dagestánci, Evenkovia, Inguši, Jakuti, Kabardinci, Kalmyci, Karelovia, Kurdi, Kumi, Marijci, Sachijci, Suniti, Tuvinci, Tatári, Udmuti ….
3 Spory a nepokoje etnických skupín s Ruskom
Separatizmus v SNŠ, najvýznamnejšie konflikty a súčasné pohraničné konflikty Ruska.
Separatizmus je slovo latinského pôvodu a znamená hnutie majúce za cieľ odlúčiť určitú časť od väčšieho celku; snaha po oddelení. V politickom zmysle je to teda hnutie národnostných menšín buržoáznych štátov o utvorenie samostatného štátu.
Rozpadom ZSSR sa začala aj vlna migrácie (dovtedy boli obyvatelia ZSSR a satelitných krajín úplne odrezaní od sveta), pričom nešlo len o ľudí vracajúcich sa do svojej vlasti, ale najmä ľudí, ktorí utekali pred národnostnými konfliktmi a ťažkými životnými podmienkami doma.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie