Pohyby litosférických dosiek počas treťohôr

Na rozhraní kriedy a treťohôr

Hranica medzi kriedou a treťohorami sa často označuje skratkou K-T. Hraničné obdobie poznačil dopad meteoritu pri Chicxulube v dnešnom Mexiku; predpokladá sa, že tento dopad prispel ku globálnemu vymieraniu niektorých druhov živočíchov a rastlín. Výlevy lávy na západe Indie, globálne ochladenie a výrazný pokles morskej hladiny, pri ktorom sa stali súšou rozľahlé šelfy, zrejme tiež zohrali významnú úlohu pri vymieraní morských i suchozemských druhov.

Znaky katastrofy

Sedimenty morského dna, ktoré sa zachovali pri Gubbiu v Taliansku, obsahujú na hranici K-T aj tenkú vrstvičku ílu. Íl má zvýšený obsah prvku Irídia a sú v ňom aj iné kovy, o ktorých sa usudzujú, že pochádzajú z asteroidu alebo kométy, Irídiovú vrstvičku objavil koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia Walter Alvarez. Bol to prvý dôkaz o dopade veľkého meteoritu na Zem na hranici K-T.

Sopečná činnosť v Indii

Vzostupný prúd horúcich hmôt zo zemského plášťa pod Indiou spôsobil koncom kriedy obrovské výlevy lávy na Dekanskej plošine. Je pravdepodobné, že výlevmi vyvolané klimatické zmeny boli jednou z príčin hromadného vymierania na hranici K-T.

Nový Zéland uniká

Na Novom Zélande nie sú vo fosílnom zázname drobných morských živočíchov žiadne stopy po hromadnom vymieraní vo vrchnej kriede – počet druhov v tejto oblasti dokonca stúpol. Pravdepodobne došlo k pozitívnej zmene v oceánskych prúdoch, vyvolanej tým istým ochladením, ktoré v iných častiach Zeme zahubilo mnohé živočíšne druhy.

Meteorit pri Chicxulube

Pri Chicxulube v dnešnom Mexiku dopadol na Zem meteorit s priemerom asi 10 kilometrov. Pri dopade navŕšil okolo kráteru asi 8 kilometrov vysokú horskú hrádzu. Hrádza sa čoskoro zrútila a zostali po nej iba sústredné hrebene, ktoré sa rozprestierajú vyše 145 kilometrov od centra dopadu. Dnes je dopadový kráter skrytý pod mladšími sedimentmi, ktorých hrúbka presahuje kilometer.

Staršie treťohory

Koniec Kriedy znamenal zároveň koniec druhohôr a nástup treťohôr. Obdobie starších treťohôr sa písalo zhruba pred 45 miliónmi rokov. Vtedy sa Atlantik ešte stále rozširoval, vzdialenosť medzi Nórskom a Grónskom sa zväčšovala a Ameriky sa posúvali na západ. Afrika sa pomaly posúvala severovýchodným smerom, pričom stláčala južnú Európu a vyzdvihla horské pásma Pyrenejí a Álp. India pokračovala vo svojej ceste na sever a prekročila rovník, zatiaľčo Austrália sa úplne odlúčila od Antarktídy.

Sopečná činnosť v Atlantiku

V severnom Atlantiku, medzi Britániou a Grónskom, vystúpil zo zemského vnútra chochol horúcej magmy. Vyzdvihol kôru oblasti nahor, napínal ju a napokon vytvoril prielomy. Z riftových prielomov vytieklo na povrch obrovské množstvo lávy, pričom sa vytvorili nové územia.

Horúca škvrna pod Pacifikom

Horúca škvrna pod Pacifikom vytvorila reťaz sopečných Havajských ostrovov. Ostrovy vznikali pri pohybe pacifickej platne nad horúcou škvrnou. Prvý vulkán vybuchol na oceánskom dne pred 70 miliónmi rokov. Pohyb platne ho dodnes prenáša do severného Pacifiku. Pred asi 43 miliónmi rokov sa zmenil smer pohybu pacifickej platne. Táto zmena pohybu sa zachovala v línii havajských sopiek ako tzv. psia noha.

Vznik indického chrbta

V raných treťohorách bol Východoindický chrbát aktívnym transformným zlomom. To znamená, že išlo o územie, v ktorom sa dve tektonické platne kĺzali jedna pozdĺž druhej. Pohyb medzi indickou a austrálskou oceánskou platňou, ktorý vytvoril tento chrbát, sa zastavil po kolízii Indie s Tibetom. Dnes nie je chrbát činný, ale čnie z dna indického oceánu do výšky 3 kilometrov.Stredné treťohory

Keď sa pred asi 20 miliónmi rokov, počas miocénu (stredné treťohory), Afrika priblížila k Európe, oceán Tethys, ktorý oddeľoval tieto dva kontinenty, bol stlačený a zúžil sa. Pri severo-južnom tlaku sa vyzdvihla horská reťaz, ktorá sa rozprestierala východozápadným smerom z Turecka na Balkán. Pri podsúvaní oceánskeho dna pod južnú Európu vznikli sopečné ostrovy a vyzdvihli sa Karpaty a Kaukaz. Taliansko, pôvodne spojené so severnou Afrikou ako súčasť Gondwany, bolo presunuté de južnej Európy a pritom vyzdvihlo Alpy.

Vzniká Stredozemné more

Oblasť medzi severnou Afrikou a južnou Európou sa premenila na dlhú, východozápadnú panvu, ležiacu južne od dvíhajúcich sa horských pásiem Álp a Karpát. Panva sa zaplnila morskou vodou a vzniklo Stredozemné more. Jeho vody sa spojili so zvyškami oceánu Tethys, ktoré pretrvávali v Čiernom a Kaspickom mori.

Vznik Himalájí

Pohyb indickej platne smerom na sever posunul Indiu k južnému okraju Ázie. Kolízia stlačila dno oceánu Tethys, podsunula ho do zemského plášťa a vyzdvihla Himaláje. Vznik tejto východo-západnej bariéry radikálne zmenil miestne podnebie a vyvolal aj sezónny monzún v juhovýchodnej Ázii.

Spájanie Amerík

Vo východnej časti Tichého oceánu bolo pri pohybe platní podsunuté oceánske dno do zemského plášťa, čo vyústilo do explozívnej sopečnej činnosti a vzniku pohorí pozdĺž západného okraja Strednej Ameriky a severozápadného cípu Južnej Ameriky. Pred asi 3 miliónmi rokov poklesla morská hladina a boli vyzdvihnuté severné Andy. Vznikol tak suchozemský koridor medzi Severnou a Južnou Amerikou. Oba kontinenty sa pohybujú (jeden voči druhému) a napokon sa znova oddelia.

Mladšie treťohory

Koncom treťohôr, pred asi 5 miliónmi rokov, sa zemeguľa už podobala na dnešný svet, všetky kontinenty už viac-menej zaberali svoje súčasné miesta. Uprostred Atlantiku vystúpil nad hladinu obrovský stredooceánsky chrbát a objavil sa ostrov Island. Vo východnej Afrike sa napínala a štiepila zemská kôra a pomaly sa rozširovali rifty Východoafrickej priekopovej prepadliny, Červeného mora a Adenského zálivu. Pokračoval pohyb Indie na sever, do Ázie. Naďalej sa dvíhali Himaláje a Tibetská náhorná plošina. Austrália neustala v pohybe na sever, k trópom.

Yellowstonská stopa

Horúce pramene a gejzíry Yellowstonského národného parku vo Wyomingu sú najmladšími prejavmi sopečnej činnosti, ktorá stvárňovala americký severozápad za posledných 18 miliónov rokov. V tomto období si razila cestu cez kôru horúca škvrna (stúpajúci prúd horúcej magmy). Vylievajúca sa láva sformovala typickú stupňovitú krajinu, plošinu Snake River v Idahu. Pri pohybe severoamerickej platne vypálila horúca škvrna asi 80-kilometrov širokú stopu vo Wyomingu. Za 20 miliónov rokov prekročí horúca škvrna dnešnú kanadskú hranicu.

Antarktída zamŕza

Pred 5 miliónmi rokov bola Antarktída už úplne oddelená od ostatných kontinentov. Pohyb platní od nej oddelil Južnú Ameriku a umožnil vznik studeného cirkumantarktického morského prúdu. Tento prúd zastavil prísun teplej vody do oblasti. Pevnina ochladla a na jej povrchu sa začala vytvárať ľadová čiapka. Ľad vyvolal ďalšie ochladenie, pretože odráža slnečné lúče.

Sopky Indonézie

Vývoj Indonézskych ostrovov najviac ovplyvňoval pohyb Austrálie na sever. Za posledných 15 miliónov rokov sa Austrália presunula na sever asi o 800 kilometrov. Severne od tohto kontinentu, v blízkosti hlbokých podmorských priekop, kde sa oceánska kôra podsúva do zemského vnútra, vzniklo veľa sopečných ostrovov. Dôsledkom kolízie austrálskej kontinentálnej platne s Timorom pred asi 5 miliónmi rokov bol vznik pohorí.