Známe osobnosti

Anton Bernolák (1762-1813)
-jazykovedec a kodifikátor prvého spisovného jazyka Slovákov. V Trnave študoval a neskôr v Trnave pôsobil. Od roku 1792 vedúca osobnosť Slovenského učeného tovarišstva.

Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958)
-hudobný skladateľ. V Trnave sa narodil a tiež tu žil a tvoril. Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Zaradil doň 226 vlastných piesní. S jeho menom je spojená Medzinárodná spevácka súťaž, ktorá sa v Trnave uskutočňuje od roku 1972.

Peter Pázmáň (1570-1637)
-kardinál, politik. V roku 1635 založil v Trnave Trnavskú univerzitu. Bol mecénom mesta, s jeho menom sa spája výstavba niektorých svetských stavieb v Trnave.

Ján Koniarek (1878-1952)
-slovenský sochár, ktorý od roku 1924 žil a tvoril v Trnave. Pre mesto vytvoril Pomník padlých, sochu gen. M. R. Štefánika a pomník Antona Bernoláka.

Ľudovít I. z Anjou (1326-1382)
-uhorsko-poľský kráľ, mecén mesta, ktorý sa zaslúžil o jeho rozkvet. V Trnave aj zomrel 10. 9. 1382.

Kultúrne pamiatky

Radnica
Dnešná radnica je komplexom prinajmenej troch samostatných architektúr. Pôvodne stredoveká stavba. Rok 1791 znamenal začiatok klasicistickej prestavby. Ústredná budova radnice je upravená klasicistickým štýlom s doznievajúcimi barokovými prvkami. Radnica tak získala elegantný vzhľad , dôstojne reprezentujúci moc mesta.

Divadlo
Klasicistická stavba postavená v roku 1831 podľa projektov architekta Grunna. Bolo prvým kamenným divadlom na Slovensku.

Súsošie Najsvätejšej Trojice
Barokové súsošie postavené v roku 1695. Autorom je sochár Ján Krištof Khien. Súsošie pozostáva z podstavca, skalného hrobu a stĺpa s plastikou korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Bolo obnovené a znovu postavené v roku 1993.

Kostol sv. Mikuláša
Je trojloďová stavba bazilikálneho typu v štýle neskorej gotiky. Trnavčania ho začali stavať okolo roku 1380. V roku 1629 bol kostol rozšírený o bočné kaplnky. V rokoch 1739-1741 bola k severnej časti pristavaná osemboká baroková kaplnka, v ktorej je umiestnený obraz žehnajúcej Panny Márie, známej ako milostivá trnavská Panna Mária. Obraz pochádza zo začiatku 16. storočia a je kópiou obrazu Panny Márie z kostola sv. Alexeja a Bonifáca v Ríme. Väčšia časť interiéru kostola je z 18. storočia. V bočných kaplnkách sú náhrobníky cirkevných hodnostárov zo stredoveku i z neskorších období.

Mestská veža
Renesančná stavba z roku 1574. Veža štvorcového pôdorysu v tvare masívneho hranola na nárožiach zdobená sgrafitom a ukončená ochodzou má 8 nadzemných podlaží. Výška po ochodzu je cca 29 m, celková výška je cca 57 m. Na vrchole barokovej kupoly je pozlátená socha Immacculaty. Na juhovýchodnej strane veže sú osadené slnečné hodiny.

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa
Katedrálny chrám je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou stavbou ranného baroka u nás. Tvoril súčasť komplexu univerzitných budov. Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom svätyne. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby, v kaplnkách, po oboch stranách lode sú krížové klenby. Vzácnosťou celého interiéru je hlavný mohutný drevený oltár z roku 1640 od B. Knillinga a V. Stadlera. Maliarska výzdoba interiéru kostola je dielom významných talianskych umelcov G.B. Rossa, G.Torniniho a P. Contiho. Časť stropných malieb je od viedenského maliara J.Grubera z obdobia okolo roku 1700. Kostol plnil nielen duchovné poslanie, uskutočňovali sa tu aj významné teologické rozpravy, promócie.