Rozloha 741 km²
Počet obyvateľov 126 333
Hustota zaľudnenia 170 obyv. na 1 km²

Okres Trnava sa zaraďuje medzi husto osídlené okresy Slovenska. V okrese je 45 obcí. Okresným mestom je Trnava je 7. najväčším mestom Slovenska. Trnava je riadiace administratívne centrum a je sídlom rímskokatolíckeho arcibiskupského úradu. Okres Trnava patrí medzi najpriemyselnejšie okresy Slovenska. Celoslovenský význam má Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice a chemický priemysel zastupuje Chemolak Smolenice. Potravinársky priemysel zastupujú hydinárske závody Hydina Cífer, v textilnom závode Zorena šijú košele a bielizeň a Obľúbené pudingové prášky a škrob vyrába Dr. Oetker v Bolerázi. V okrese sú výborné podmienky pre poľnohospodárstvo. Najväčšie plochy sú obsiate pšenicou, kukuricou, cukrovou repou, jačmeňom, pestuje sa zelenina či krmoviny. Darí sa tu aj viniču a ovocným stromom. Z hľadiska dopravy má okres veľmi dobrú polohu. S mestom Trnava sa spája diaľnica i železnica.

História

Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Bola to listina ostrihomského arcibiskupa. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. V roku 1635 založil Peter Pazmáň Trnavskú univerzitu. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva. V júni 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej, pomáhal udržiavať národné povedomie. Od roku 1996 je Trnava krajským mestom, v ktorom žije takmer 70 000 obyvateľov.

Trnava v súčasnosti

Zemepisné súradnice: Zemepisná šírka 48'23'' východnej zemepisnej šírky
Zemepisná dĺžka 17'36'' východnej zemepisnej dĺžky
Nadmorská výška: 146 m
Najnižší bod 135,10 m
Najvyšší bod 174,50 m
Územná rozloha: k. ú. Trnava 2532 m²
k. ú. Modranka 2393 m²
Trnava 4925 m²
V súčasnosti má Trnava 69 800 obyvateľov.
Z toho je 35 933 žien a 33 867 mužov.

Priemysel v Trnave

Najvýznamnejšie sú strojárske závody TAZ Sipox s výrobou úžitkových automobilov, Sachs (spojky do nákladných vozidiel), ŽOS (kontajnery pre nákladnú dopravu) a v Skloplaste sa vyrábajú sklené vlákna. Potravinársky priemysel zastupujú Trnavský cukrovar, Figaro, GIM (výroba sladu), Kabát (spracovanie mäsa) a cukrovinky Trité.

Trnava je centrom vzdelávania. Sídli tu Trnavská univerzita, Materiálovo-technologická fakulta STU a Fakulta odborných štúdií STU. Kultúrny život obohacuje Trnavské divadlo.

Cestovný ruch sa orientuje na oblasť Malých Karpát (jaskyňa Driny, Dobrá Voda, Ostrý Kameň). V kaštieli v Dolnej Krupej je domov hudobných umelcov a Smolenický zámok slúži Slovenskej akadémii vied. Trnava - najstaršie mesto Slovenska má zachovalé mestské jadro, ktoré bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V Trnave má sídlo Západoslovenské múzeum.