Na rozhraní kriedy a treťohôr

V horninách mladších ako 65 miliónov rokov, čo je hranica K-T, sa už nenašli žiadne zvyšky dinosaurov. Dinosaury vymreli spoločne so svojimi vzdialenejšími príbuznými plazmy: morskými pleziosaurami, mosasaurami a lietajúcimi pterosaurami. Vtedy vyhynula aj najpočetnejšia fosílna skupina druhohornej éry - amonity. Naproti tomu výskyt cicavcov a vtákov sa počas treťohôr zvýšil. Tento dramatický zvrat v živočíšnom svete vedci zaregistrovali pred viac ako 100 rokmi.

Posledné dinosaury

Koniec kriedy bol v histórii života kritickým obdobím. Vtedy sa definitívne stratili z povrchu zemského nielen dinosaury, ale aj mnoho iných organizmov. Existuje veľa rozličných teórií, ktoré sa pokúšajú vysvetliť vyhynutie dinosaurov – chorobami počnúc a dopadom veľkého meteoritu pred 65 miliónmi rokov končiac. Na hranici K-T sa však nenašli žiadne veľké fosílne cintoríny preplnené kosťami. Ak sa skúma fosílny záznam z tohto obdobia detailnejšie, zmena nie je až natoľko ostrá, ako by sa dalo očakávať, keby malo byť vymieranie spôsobené jedinou katastrofickou udalosťou.

Nástup cicavcov a vtákov

Odhliadnuc od dinosaurov plazy neskorej kriedy zahŕňali pred hromadným vymieraním 45 čeľadí vodných korytnačiek, krokodílov, jašterov a hadov. Vodné korytnačky a krokodíly boli silne postihnuté, avšak formy, ktoré prežili, sa rovnako ako rastliny prispôsobili novému prostrediu. V súčasnosti jestvuje stále viac druhov plazov ako cicavcov.

Počiatočný ústup plazov umožnil rýchle rozšírenie cicavcov, ale tie pri hromadnom vymieraní tiež utrpeli. Vymrelo asi 20 percent všetkých kriedových raných čeľadí cicavcov. Osobitne boli postihnuté vačkovce.

Na hranici K-T vymrelo asi 75 percent všetkých živočíšnych druhov. Mnohým z nich už tak či onak hrozilo vymretie. Nejestvuje však uspokojivé vysvetlenie, prečo niektoré druhy vymreli a druhé prežili. Niektorí vedci sú presvedčení, že prežitie bolo v skutočnosti dielom náhody.

Staršie treťohory a obnova života

Staršie treťohory trvali približne 30 rokov (pred 65-34 miliónmi rokov) a delia sa na paleocén (65-55) a eocén (55-34). Život sa spamätal z vymierania na konci kriedy, flóra a fauna začali nadobúdať mnohotvárnosť a radikálne sa menili. V morskom prostredí sa život obrodil rýchlo a živočíchy sa začali viac podobať dnešným. Prevládali novodobé kostnaté ryby (Teleostei) a žraloky. Pribudli k nim prvé morské cicavce, napríklad rané veľryby.

Najrýchlejší, priam exponenciálny rast prebiehal na pevninách. Mnohé plazy, napríklad hady a jaštery, prežili z kriedy, ale nepodarilo sa im zaujať postavenie dinosaurov. Namiesto nich začali na pevninách prevládať cicavce, vtáky, hmyz a kvitnúce rastliny (krytosemenné).

Messel

Jedným z najvýznamnejších nálezísk fosílneho života zo starších treťohôr je lom v obci Messel, neďaleko Frankfurtu nad Mohanom. Pred asi 50 miliónmi rokov bola oblasť náleziska jazerom, v ktorom sa zhromažďovali zvyšky rastlín, stavovcov a bezstavovcov. Fosílie spolu reprezentujú takmer celý ekosystém. Našlo sa tu 35 druhov cicavcov, 65 druhov rastlín a rôzne hady a niektoré veľké jaštery. Väčšina sa veľmi podobala dnešným, ak sa líšili, tak hlavne veľkosťou.

Vývoj rastlín a kvetov

Veľa poznatkov o ranom vývoji pevninských rastlín pochádza z náleziska Rhynie v Škótsku. V 360 miliónov rokov starých sedimentoch z Rhynie sa našlo 22 druhov fosilizovaných rastlín. Sú medzi nimi aj primitívne rastliny s cievami na cirkuláciu vody (cievnaté rastliny), známe ako rhyniofyty. Tieto vzpriamené rastliny obývali bahnité močiare a narástli maximálne do výšky 20 – 30 centimetrov.

Asi o 15 miliónov rokov skôr, pred 375 miliónmi rokov, sa objavili prvé suchozemské porasty pripomínajúce les. Sú známe z vrstiev Gilboa v pohorí Catskill Mountains v štáte New York. Stromové paprade a plavúne vyrástli do výšky 3 m i vyššie. Túto výšku im umožnil dosiahnuť vývoj štruktúr podobných koreňom, ktoré im sprístupnili podzemnú vodu. V kmeňoch prebiehali zmeny, ktorých výsledkom boli spevnené, drevnaté časti.

Ďalšou významnou udalosťou bol vývoj nahosemenných rastlín (gymnospermae) od vrchného devónu. Patrili k nim ihličnany, ginká, palmám podobné cykasy a papraďosemenné (pteridospermae). Tieto rastliny prevládali v krajinných typoch celého sveta spolu s papraďami a prasličkami počas druhohornej éry, od 248 do 65 miliónov rokov. Mnohé rastliny sa rozmnožovali semenami, ktoré prenášal vietor. Proces oplodnenia niektorých rastlín dokonca závisel aj od hmyzu.