Socha Slobody

Socha slobody sa vypína do výšky 93 metrov nad newyorským prístavom, kde podľa slov jej autora "ľudia prvý raz uvidia Nový svet". V parížskej dielni túto najväčšiu kovovú sochu sveta vyrábali vyše 15 rokov. Potom ju rozobrali a previezli cez Atlantik do Ameriky. Pôvabné záhyby jej rúcha, nijako neprezrádzajú, že sa vo vnútri
skrýva obrovská nosná konštrukcia. Cez telo sochy vedie špirálové schodisko zo 171 schodmi, po ktorom môžete vystúpiť na výhliadkovú plošinu po obvode jej koruny. Ponúka sa odtiaľ nádherný pohľad na veľkolepú panorámu New Yorku a okolitých vodných plôch. Pred vyše storočím práca na obrovskej soche zviedla dohromady dvoch mužov: mladého nadaného sochára a technického novátora, ktorý sa neskôr predstavil stavbou Eiffelovej veže. Myšlienka, aby ľud venoval ľudu Ameriky takýto dar, sa zrodila v lete roku 1865, keď sochár Frédéric Auguste Bartholdi navštívil istého významného francúzskeho historika. "Slobodu osvecujúcu svet" (tak znel úplný názov sochy) chceli odhaliť k stému výročiu americkej nezávislosti, ktorú pomáhali vybojovať aj francúzsky vojaci a zbrane. Jedinečné dielo sa tak malo stať trvalým symbolom priateľstva a spoločných ideálov oboch veľkých národov. Bartholdiho inšpiroval legendárny kolos, gigantická bronzová socha gréckeho boha slnka Hélia, jeden zo siedmich divov starovekého sveta, ktorí postavili v 3. storočí pred. n. l. pri vjazde do prístavu na ostrove Rodos. Najprv Bartholdi navrhol a postavil jedenásťmetrový sadrový model. Skutočná socha je štyrikrát vyššia; musela byť dosť pevná, aby odolala zubu času i nepriazni počasia, ale zároveň dosť ľahká , aby sa dala prepraviť do Ameriky. Preto je socha Slobody dutá. Jej plášť stavitelia upevnili na vnútorný rám. Rovnakú techniku použili aj ich antickí predchodcovia pri budovaní rodoského kolosu. Medzitým pracoval Alexandre Gustave Eiffel na vnútornom ráme. Eiffel sa preslávil ako staviteľ skvelých mostov. Jeho rám sochy
slobody anticipoval konštrukciu moderných mrakodrapov a stal sa v tom čase najvyššou nosnou stavbou z ocele.
Socha stála francúzsky ľud 400 000 dolárov. Peniaze však pribúdali pomaly a neostávalo iné než práce na soche často prerušovať. Mohutné rameno, ktoré držalo pochodeň slobody, Francúzi dokončili k stým narodeninám Ameriky v roku 1976, ale celú sochu Slobody až v júni roku 1884. Nejaký čas vládla nad francúzskymi a 4. júla, na Ďeň americkej nezávislosti, ju formálne prevzal americký veľvyslanec vo francúzsku. Po polroku sochu celkom rozobrali.

Očíslované časti uložili do vyše 200 obrovských debien a do Ameriky ich prepravila francúzska nákladná loď Isére. .