Hospodárstvo Slovenska

Obyvateľstvo
Vývoj
Prvé historické známky pochádzajú z 5.stotočia p.n.l. , vytvorili ho keltskí Kotíni (prínos baníctva a hutníctva a výstavba prvých miest-OPPÍD). Potom prichádzajú Markomani a Kvádi , ktorý spolu s Rimanmi z juhu vytlačili Keltov . V 5. storočí prichádzajú Slovania , odolávajú tlaku Hunov a Avarov . V 7. storočí sa vytvára Samova ríša , neskôr Veľkomoravská ríša . Vnútorné problémy a vpád Maďarov v 9. a 10. str. znamenali rozpad VM a pridruženie „Slovenska“ k Uhorsku . Kelti osídľujú horské oblasti a rozvíjajú banskú a hutnícku výrobu . V 11.-13. str. sú dôležité kláštory (Horský Beňadikt , Šahy) , potom nastupuje tzv. Šoltýska kolonizácia , v 13.-14. str. prebieha zemianska kolonizácia severu a Banská kolonizácia . V 16.-18. str. osídľovanie najmä Valašskou pastierskou kolonizáciou , ktorú vystrieda Kopaničiarská kolonizácia – vznik rozptýleného osídlenia .

Dynamika
Dnešný stav zodpovedá prirodzenému a migračnému pohybu . Prirodzený pohyb predstavuje rozdiel medzi Natalitou a mortalitou (od 1979 – 10,6 % má klesajúcu tendenciu ) . Dôležité sú aj emigračné vlny , v 19. str. vysťahovanie do Viedne a Budapešti , v 20. str. emigrovali hlavne do USA , Kanady , Brazílie a Argentíny . Popri vonkajšej je aj vnútorná migrácia ktorá určuje diferenciáciu v hospodárstve štátu . Hustota zaľudnenia je 109,7 ob. na km2 . Štruktúra je taká že na 1000 mužov pripadá 1054 žien , v predproduktívnom veku (0-14) 21% , v produktívnom veku (15-54) 60,7% , poproduktívny vek 17,6% .

Sídla
Štruktúru tvorí 2867 obcí , z toho vidiecke sídla sú 87,33% , prechodné sídla sú 8,36% a na mestské pripadá 4,31% - na Slovensku je 136 miest . Vidiecke sídla predstavujú najrozšírenejší typ osídlenia (delenie na kompaktné a roztratené osídlenie) . Kompaktné osídlenie súvisí s hospodárskym využitím – poľnohospodárska funkcia . V horských oblastiach súvisel vznik osídlenia s rozvojom baníctva , uhliarstva a drevorubačstva . Podľa pôdorysu delíme sídla na Hromadné (neusporiadaní pôdorys , horské oblasti) , Prícestné (domy sú usporiadané pozdĺž cesty alebo potoku) a Návesné (usporiadanie okolo voľnej plochy ) . Z funkčného hľadiska delíme sídla na : sídla s obytnou funkciou (spádové územie , ktoré poskytuje prácu) , sídla s priemyselnou funkciou (vlastný hospodársky potenciál) sídla s kombináciou funkcií , sídla so športovo-rekreačnou-kultúrno-poznávacou funkciou , sídla s dopravnou funkciou . Mestá , najstaršie vznikli v 9. a 10. str. a majú remeselnícko-obchodné zameranie a vznikali najmä na „križovatkách“ obchodných ciest . Podnetom na vznik mesta bol aj rozvoj baníctva – banské mestá . Ale aj brodová poloha na riek Dunaj rozhodovala o vzniku . V čase nájazdov Turkov vznikali aj mestá s obranou funkciou (Nové Zámky , Leopoldov) . Ďalšie mestá vznikajú za asistencie geomorfologických podmienok . Rozvoj priemyselnej výroby na mestá pvlíva najmä počas 20. str. , keď vznikol Svit a Partizánske .
Delenie miest : 1) Malé mesta (od 5 do 20 K)-špecializovaná funkcia . 2) Stredné veľké mestá (od 20 do 50 K)-polyfunkčný charakter . 3) Veľké mestá ( od 50 do 100 K)-rozvinuté všestranné väzby s širokým uzemním dosahom . 4) Veľkomestá (nad 100 K)-funkcie celoštátneho a medzinárodného rozsahu .

Vývoj Hospodárstva
Začiatky siahajú do 12.-14. str. kedy vznikali prvé lokality s ťažbou nerastných surovín . V 15. a 16. str. dochádza k rozširovaniu baníctva a hutníctva (v oblasti BŠ a Kremnici ťažba drahých kovov a v okolí BB hutnícka meď, Gemer-železná ruda). Vďaka baníctvu sa počas 17.-18. str. stáva Slovensko priemyselnou základňou pre Uhorsko . V tomto období sa rozvíja aj textilný , sklársky a papiernicky priemysel . V 1910 priemyselnú činnosť vykonávalo len 17,8% , zatiaľ čo v poľnohospodárstve a lesníctve bolo 62,6% obyvateľov. Z priemyselných odvetví to bol najmä odevný priemysel s 21% , potravinársky priemysel s 14% , hutníctvo a spracovanie kovu 13,5 % . Začína sa rozvíjať aj cestovný ruch vo Vysokých Tatrách . Do začiatku 1.sv. vojny Slovensko zostáva agrárnou krajinou . Po vojne vzniklo ČSR a priemysel bol sústredený v oblasti Čiech . Oživenie prišlo v 30. rokoch , keď vznikajú najmä zo strategického dôvodu závody ťažkého priemyslu – zbrojárenský priemysel (Dubnica nad Váhom , Považská Bystrica) , rozvoj aj chemického priemyslu (Dubová , Svit ) . Po skončení 2. sv. vojny sa podniky znárodnili a trhové hospodárstvo je nahradené centrálne plánovaným hospodárstvom . Obdobie po 1948 sa vyznačuje vysokým stupňom industrializácie (tento rozvoj umožňujú najmä nerastné bohatstvo a poloha k ZSSR , najväčší rozmach zaznamenal – strojársky , chemický , gumárenský a kovospracujúci) . Počas tohto obdobia vzniklo okolo 300 podnikov ktoré sledovali kvantitatívnu výrobu a nesledovali disproporciu medzi jednotlivými odvetviami . ČSR prispôsobovalo výrobu požiadavkám RVHP bez rešpektovania vnútorných impulzov . V 1989 transformácia plánovanej na trhovú (reštitúcie , malá a veľká privatizácia). V 1990-91 20 000 ľudí stratilo robotu , produkcia sa znížila na sedminu , zníženie exportu kvôli rozpadu ZSSR a ČSR . V 1994 sme sa odrazili od dna (rast HDP , exportu a znižovanie inflácie) na úkor zadlžovania .

Priemysel

Ťažobný priemysel
Vznik každého výrobku začína ťažbou a spracovaním surovín . V minulosti bolo Slovensko vybavené železnými , medenými rudami , striebrom a zlatom . Ale prevažná časť sa vyťažila . Nedostatok je aj energetických zdrojov – ropa (dovoz z Ruska) , domáce zdroje ropy – Gajary , Gbely a Dúbrava . Zemný plyn sa nachádza v Malackách a v Lábe . Z fosílnych palív má najväčší význam hnedé uhlie (Hornonitrianske bane a.s. , Prievidza – Baňa Nováky a Handlová , Veľký Krtíš a Baňa Záhorie a Holič a.s.) hlavným odberateľom je elektráreň Nováky . A tiež sa ťaží hnedé uhlie ktorého sú 86 mil. ton . Rudné baníctvo je na ústupe , a opak zažíva nerudné (magnezit v Rudohorí ) . Kameňopriemysel , a.s. Levice ťaží travertín a polodrahokam Onyx , zo stavebných surovín sa využíva bentonit , kremenec , perlit , štrkopiesky a piesky .

Hutnícky priemysel
Zahŕňa výrobu železa a ocele , výrobu neželezných kovov , zliatin ktoré predstavujú hutnícku prvovýrobu a druhovýrobu . V minulosti SR malo veľké zásoby nerastného bohatstva ale to je uz dnes vyťažené , tak že sme závislí od dovozu . Rozvoj začal keď v 1960 sa spustili VSŽ ale po rozpade RVHP zaznamenal priemysel prepad o 41 % . VSŽ rástli zatiaľ čo Kovohuty sa dostali do konkurzu a ZSNP a.s. boli úspešné vďaka dobrým cenám hliníka . V SR hutníctve ma dominantne postavenie čierna metalurgia . VSŽ vyrábala najmä ploché oceľové výrobky , páskovú a profilovú oceľ , potom čo tam vstúpil americký kapitál preorientovali sa na automobilové plechy . Železiarne Podbrezová , na výrobu používa predovšetkým šrot , vyrába predovšetkým rúry ktoré vyváža do 60 krajín sveta . Farebná metalurgia , dominuje Slovalcu a.s. v Žiari nad Hronom – výroba hliníku , vstup Nemcov (RautenBach) výroba odliatkov motorov . Výrobou medených káblov boli Kovohuty a.s. Krompachy , využíva šrot , potom sa dostali v 99 do konkurzu a teraz sú v plnej prevádzke.

Strojársky priemysel
Patrí k najdôležitejším odvetviam priemyslu z hľadiska hodnoty výroby , zamestnanosti a postavenia v exporte . Po šokovej transformácii z centrálneho na trhové hospodárstvo bolo mnoho podnikov nútených priať nové výrobné programy . Rozmiestnenie je nerovnomerne a sústreďuje sa hlavne BA a okolí , a pozícia horehronia sa oslabila a je to tím že investori smerujú hlavne do miest s dobrou infraštruktúrou . Hlavným predstaviteľom strojárenského priemyslu je automobilový priemysel (Volkswagen , Kia , ...) , pre automobilový priemysel sú potrebný aj subdodávatelia ako napr. Johnson Controls s.r.o. v BA , Martine a LC . Obnovenie výroby s strojárenskom priemysle závisí od finančnej situácie podniku (presadenie sa na trhu , nedôverčivosť tak ako bank aj spotrebiteľa ...) zlepšenie sa očakáva najmä od príchodu zahraničného kapitálu . Zahraniční kapitál : WV , Sachs Trnava – spojky , INA Werke Schaffeier KG – guličkové ložiska , Sauer Sundstrand – hydraulické systémy.
TOP 5 : WV Slovakia , Whhirpool Slovakia , Tatravagonka , Slovenské energetické strojárne , Johnson Control International .

Elektrotechnický priemysel
Vyznačuje sa najväčším poklesom výroby v rokoch 1990-1993 (61%) . mierne oživenie prišlo v 1994 – dynamický rast exportu , v roku 1999 to bolo 41,2 mld. Dominuje výroba elektrických strojov a prístrojov (elektromotory do práčok , generátorov , izolantov a káblov plus výroba rádiových , televíznych a spojových zariadený a meracích) . Výroba TV OTF a.s. , OVP Orava , a zo zahraničných sa presadil SONY v Trnave . Na jadrovú energetiku bola prepojená výrobná činnosť EZ Elektrosystémy BA . TOP 5 : BSH Drive and Pumps , VW Elektrické systémy , Sony Slovakia , Siemens Automotive , Alcatel Slovakia .

Chemický a farmaceutický priemysel
Typická je vysoká dovozná náročnosť . Musí dovážať čierne uhlie , ropu , zemný plyn , fosforečnany a draselné solí . Delíme do troch sektorov : Ťažký anorganický (výroba kyseliny sírovej – výroba superfosfátov , výbušnín a umelých vláken) , ľahký chemicky (tekuté farby a lieky syntetickým spôsobom ) a ťažký organický (petrochémia , benzén , fenol , toluén)
Najvýznamnejším subjektom je Slovnaft a.s. , popri rafinácii ropy sa zaoberá aj výrobou uhľovodíkových plynov . V oblasti gumárenského priemyslu je to Matador a.s. – výroba pneumatík , dopravných pásov a technickej gumy . Duslo a.s. Šaľa – priemyselné hnojivá , prostriedky na ochranu rastlín , disperzné lepidlá ktoré vyváža do viac ako 40 krajín . Čo sa týka liekov tak na Slovensku je iba jeden dominantný výrobca – Slovakofarma a.s. Hlohovec . Pre ďalší rozvoj je treba zahraničných investorov (napr. Continental AG spolu s Matadorom)TOP 5 : Slovnaft a.s. , Matador a.s. , Duslo a.s. , Slovakofarma a.s. , Chemlon

Priemysel stavebných materiálov
Útlm výstavby bytov v posledných rokoch spôsobil pokles výroby , v 1989 bolo tu zamestnaných 10 % aktívneho obyvateľstva teraz je to menej ako 6,9 % . Priemysel je rozvíjaný na báze domácich surovín – vápenec a dolomit , ktorého lokalizácia súvisí aj s umiestnením cementárni a vápeniek . Najväčším výrobcom cementu je Hirocem a.s. Rohožník , väčšina produkcie vyváža do rakúska a Nemecka . Ďalej ho vyrábame aj v Považskej cementárni Ladce , Cemmacu a.s. Horné Sŕnie , potom v BB , Lietavskej lúčke a v Turni nad Bodvou. Vápno produkujú vo Varíne , Gombaseku a Rohožníku .Tehliarsky priemysel pozitívne ovplyvňujú kvalitne hliny z Podunajskej nížiny , najväčším producentom je Wienerberger – Slovenské tehelne s.r.o. Zlaté Moravce . Potom výroba Majoliky v Modre , stavebná keramika v Novoker LC , Staveco Galanta . TOP 5 : Hirocem , VSŽ keramika , Považská cementáreň , Cementáreň Turňa , Slovmag a.s. Lubeník.

Sklársky priemysel
Viac ako 600 ročnú tradíciu , svojimi plusmi je to popredný odvetvím národného hospodárstva . Najstaršou sklárňou bola skláňa v Sklených tepliciach . V súčasnosti je základnou surovinou kvalitný sklársky piesok dovážaný z Čiech . Väčšinu produkcie tvory výroba technického skla , predovšetkým vlákien , výroba týchto vlákien sa uskutočňuje predovšetkým v Skloplaste a.s. Trnava . Izomat a.s. Nová Baňa je jediným výrobcom tepelných , zvukových a protipožiarnych izolácii pre stavebné účely na báze minerálnych vlákien , po vstupe RHI AG Viden – zvyšovanie odbytu NOBASILU . Úspešný je aj výrobca úžitkového skla LR Crystal a.s. Lednické Rovne ktorý vyrába poháriky , vázy . Slovglass a.s. Poltár produkuje podobné výrobky z olovnatého skla . Problémy ma Skloobale a.s. Nemšovej ktorý sa zaoberá výrobou obalového skla . Export do EU . TOP 5 : Skloplast a.s. , Skloobal , LR. Crystal , Slovglass , Technické sklo BA.

Drevospracujúci priemysel
Patrí k odvetviam ktoré boli najviac postihnuté rozpadom RVHP . Delíme na pododvetvia drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu a pododvetvie celulózovo-papierenské . Stabilnejšou časťou tohto priemyslu je celulozno-papierenske odvetvie . Veľké podniky boli stratové a tak nastala atomizácia a teraz je na Slovensku viac ako 700 živnostníkov s gátrami. Majitelia lesa uprednostňujú zahraničných odberateľov pred domácimi – viac ziskov pre vlastníka , menej drevnej hmoty pre domácich výrobcov . Teraz máme jedny z najväčších vo Vranove – Bukóza Holding Hencovce , Smrečina Holding BB a najväčší Bučina a.s. Zvolen . V 1999 nábytkárske firmy zoskupoval COOPEX HOLDING – konkurz , tak tiež aj Mier a.s. ktorého priestory kúpil Decochom a.s. Topoľčany . V Nitre pokračuje vo výrobe Ideanova s.r.o. Nitra . Najväčší výrobca nábytku je Sweedwood Slovakia s.r.o. Na Slovensku útlm – dovoz z Poľska . Najvýznamnejším výrobcom papiera je SCP a.s. Ružomberok , popri celulóze vyrába aj graficky , baliaci , technicky papier , dcérskou spoločnosťou je aj Notes a.s. Tento a.s. Žilina sa zaoberá výrobkov hygienických výrobkov , podobnú náplň prace majú Harmanecké papierne . Významným je aj Grafobal a.s. Skalica v polygrafickej produkcii . Martap a.s. Martin – tapety . Zo zahraničného kapitálu je to hlavne AssiDomän Štúrovo a.s. a SCA Hygiene Products s.r.o. Gemerská Hôrka . Top 5 : Severoslovenské celulózky a papierne , AssiDomän Štúrovo , Tento , SCA Hygiene , Harmanecké papierne .

Polygraficky priemysel
Má špecifické postavenie medzi priemyselnými odvetviami , tlačové výrobky sú nosičmi informácií ktoré ovplyvňujú tercialnu sféru . Počas socializmu ovládalo polygrafický priemysel niekoľko tlačiarní , ale teraz sú ich veľa a sú flexibilné . Tento priemysel sa vyznačuje vysokou náročnosťou materiálu . Dominuje výroba periodických publikácií (40.1%) z čoho na denníky pripadá 20,5% . Podiel neperiodických publikácii sa neustále znižuje (39,8%) a zvyšok je hospodárske tlačoviny . Najvýznamnejšie sú Neografia a.s. Martin , Tlačiarne BB s.r.o. , Komárňanské tlačiarne s.r.o. . V roku 1999 išlo do konkurzu Danubiaprint . Odber na Slovenskom trhu je zlí a preto firmy Slovenská Grafia a.s. BA , Neografia a Komárňanské tlačiarne exportujú do krajín CEFTA. TOP 5 : Grafobal , Slovenská Grafia , Neografia , Komárňanské tlačiarne , Polygraf print .

Kožiarsky a obuvnícky priemysel
Garbiarská výroba prvotne spracúva kože trieslením pri ktorom sa odstraňujú chlpy z kože , kože sa dovážajú z Argentíny , SNŠ a Austrálie . Dnes je v prevádzke iba závod v Liptovskom Mikuláši v ktorom sa takto spracúva koža . Lepšie výsledky dosahujú podniky v obuvníckom priemysle . Dopyt po obuvi poklesol a to z 5 párov na obyvateľa na 2 páry a to hlavne preto že náš trh je zaplavovaný lacnou obuvou z Ázie . Orientácia výrobcov smeruje k luxusnej obuvi a na export. Najvýznamnejším výrobcom je Rieker – obuv s.r.o. Komárno so švajčiarskym kapitálom . Potom aj nemecký Gabor Slovensko rozširuje svoje aktivity v L.M.
Po reštrukturalizácii ZDA Partizánske (Cebo Holding) sa vytvorili spoločnosti Botti a Vulkan a.s. Partizánske , a detská obuv – Jas export .

Textilný a odevný priemysel
Prvé textilné manufaktúry vzniky ešte v 18. str. , v 20. str. mal textilný priemysel kľúčové postavenie , na Slovensku sa nachádzalo 80% výroby Uhorska . Počas socializmu bol ideálny na znižovanie nezamestnanosti , recesia od roku 1989 . Zmena nastala v 1998 , ale podniky neboli schopne konkurencie lebo boli technologicky zastarané . Slabá kúpyschopnosť na Slovensku zabraňuje presadiť sa a výrobky sú vytláčané lacnými z Ázie . Výrobu delíme na pradenie nití a tkanie látky , vlákna môžu byť umelé alebo prírodné (bavlna , ovčia vlna , hodváb , ľan , konope , luxusnejšie sú srsť angolskej kozy a kašmír) , sme odkázaný na dovoz. Známou vlnárskou firmou je Merina a.s. Trenčin . Mayatex a.s. L.M je jediným výrobcom umelohodvábnych vlákien . Skolotex a.s. Rožňava – sklenené tkanivá a výroba syntetických kobercov . Korasan a.s. Rajec výroba plyšových kobercov . Ľanársky odbor zastupuje Tatraľan a.s. Kežmarok . Najväčšou pletiarskou firmou je Tatrasvit Svit – Socks a.s. Svit , vyrába ponožky , pančuchy a nohavice . Odevné závody sú v Trenčíne ako napr. Ozeta a.s. , výroba oblekov , nohavíc , búnd ... A potom tu je aj Makyta Púchov ktorá je zameraná na dámsku konfekciu . Doplnkovou výrobou sú autosedačky . TOP 5 : Ozeta a.s. , Rieker Obuv s.r.o. , Makyta , Maytex a.s. , Merina a.s. Trenčín .

Potravinársky priemysel
Začiatky sú spojené s manufaktúrou v 19. str. , ba dokonca výroba piva už od 15. str. V dnešnom období je charakteristický veľkým počtom výrobných odborov (16) , významne sa podieľa v zamestnanosti obyvateľstva – 3. miesto. V 1999 potravinársky priemysel bol vo veľkej strate a to najmä – mliekarenský , cukrovinkársky a vinársky priemysel . Ale aj ceny zabraňujú rozvoju priemyslu , pred 1990 bola ročná spotreba mäsa 84 kg na obyvateľa teraz len 64 kg a to isté sa týka aj mliekarenských výrobkov (226 kg na 162 kg) . Ale na trhu sa začali objavovať firmy zo zahraničia ako napr.: Jacobs Suchard Figaro , a.s. , Coca-Cola Slovakia s.r.o. , Nestlé-Food s.r.o. , Zlatý Bažant a.s. Mäsový priemysel , najúspešnejší sú Tauris a.s. RS , Macom a.s. pod ktorý patrí aj Hrádok s.r.o. Lučenec . Známym výrobcom mlieka je Rajo a.s. BA . Pre hydinový priemysel je najdôležitejšia Hyza a.s. Žilina a Hydina Zk a.s. Košice . Významným je aj pivovarníctvo v ktorom má významní podiel holandský Heineken (Zlatý Bažant , Corgoň , Martiner - Martin , Gemer - RS) , firma bez zahraničného kapitálu je Topvar a.s. Topoľčany a Šariš . Pekarenský priemysel zaznamenal zmeny po transformácii , ale nie dostačujúce . Straty vykazuje aj Konzervarsky priemysel – len sezónna produkcia . Alkohol u nás vyrába iba St. Nicolaus a.s. LM. Veľký úpadok zaznamenal vinohradnícky priemysel , teraz medzi naj. patrí : Modra , Pezinok , Rača , BA , VK . Šumivé vína vyrába Hubert J.E. a.s. Sereď . TOP 5 : Slovak Internaional Tabak , Palma Tumys , Nestlé-Food , Jacobs Suchard Figaro , Heineken Slovensko a.s. Nitra .

Rastlinná výroba
Cieľom je vypestovať plodiny pre spotrebu človeka a zvierat . Produkcia obilnín predstavuje 739,5 ha a Olejnín spolu 229,6 ha . Hlavná výroba pozostáva z pestovania zrnín , zemiakov , technických a kŕmnych plodín , najdôležitejšom obilninou je Pšenica – výroba chleba . Druhov najvýznamnejšou je jačmeň – výroba piva . Kukurica , ktorá je zastúpená najmä v podunajskej nížine – využitie ako kŕmna zmes . Pestovanie zemiakov , je náročnejšie , pestujeme ich na 27200 ha na Liptove , Spiši , Orave a Kysuce . Z technických plodín to je cukrová repa – podunajská nížina , výroba cukru a odpad ako krmivo . V najteplejších častiach SR pestujeme tabak , repku olejnú , slnečnicu , mak , sóju . Po celom Slovensku sa pestujú strukoviny (hrach ,fazuľa) . Ovocie pestujem prevažne na juhu .

Živočíšna výroba
Je úzko prepojená s rastlinou výrobou . Najdôležitejším je chov hovädzieho dobytku v podunajskej nížine . Využíva sa na mäso , mlieko , spracovanie kože , rohov a kostí (stav v 1999 bol 0,66 mil. ks. ) . Dobre sa darí aj chovu ošípaných , najmä na juhozápade SR v oblastiach s dostatkom krmovín . Využívajú sa všetky časti (v 1999 bolo 1,56 mil. ks. ) . Mechanizácia zapríčinila úbytok koní , stav sa poli zlepšuje (9,5 K) a začali sa aj vyvážať a to najmä dostihové kone . V Horských oblastiach má dlhú tradíciu chov oviec – vlna , mäso , koža , mlieko (počet 340 K ) . Veľký význam má aj chov hydiny , vyše 12,2 mil. ks. Chov rýb najmä v leviciach a Stupave , ale zhoršujúce životné prostredie brzdí rozvoj tohto odvetvia , ako aj chov včiel . Na Slovensku chováme aj kožušinovú zver (strieborná líška , nutria a norka)

Doprava
Vytvára distribučný systém medzi výrobcom a spotrebytelom . Slovensko je dôležitá tranzitná krajina v EU . Rozvoj je komplikovaný lebo cestná doprava kopíruje pohoria ktoré predlžujú cestu a robia ju drahšou . Pre lodnú je tu málo riek s málim prietokom . Otvorenie hraníc na západ zintenzívnilo medzinárodný obchod .

Železničná doprava
Najdôležitejší obor , objem prepravy činí v nákladnej doprave 70% a osobnej 30% v 1989 . Po roku 90 zaznamenali železnice prudký pokles prepraveného objemu v dôsledku rozpadu RVHP. Železnica má dôležité postavenie predovšetkým v preprave hromadných substrátov na dlhé vzdialenosti a v preprave osôb . Významné sú aj environmentálne vlastnosti železničnej doprave . Prvá bola na trati BA-TN ako konská , a prvý parný vlak z Viedne-BA . Železnice SR a.s. majú k dispozícii 3665 km tratí a 49 034 zamestnancov .

Cestná doprava
Po 1990 vznik mnohých súkromných prepravcov , rozvoj kamiónovej dopravy . V 1999 bolo evidovaných 1 713 079 automobilov . Dôležité postavenie má preprava ľudí na krátke vzdialenosti . V súčasnosti máme 3074 km l. triedy 3820 km ll. Triedy , 10 843 km lll. Triedy a 289 km diaľnic z požadovaných 659 km . O cestnú sieť sa stará Slovenská sprava ciest .

Vodná doprava
Oproti ostatným nižšia energetická náročnosť , vyššou produktivitou práce a menším narušením životného prostredia , nevýhodou je pomalosť . Predstavuje len 1/5 cestnej a ½ železničnej prepravy . Prevádzkovateľom je Slovenská plavba a prístavy a.s. BA . Prístav v BA je v strede vodnej magistrály medzi čiernim a severným morom . Prístav v Komárne spája cestnú , železničnú a lodnú dopravu . Pristav v Štúrove využíva najmä AssiDomän .

Letecká doprava
Jej prednosťou je rýchlosť a preprava na veľké vzdialenosti . Veľké letiská mame v BA (M.R.Štefánika) , Piešťanoch , Žiline , Poprade a Košiciach a aj Sliač . Prevádzkovateľom je správa letísk . Najznámejším sú Slovenské aerolínie a.s. BA .

Potrubná doprava
Vysoko efektívny druh dopravy na prepravu ropy a zemného plynu . Známy je ropovod Transpetrol (z Ruska do Slovnaftu ) a Adria ktorý je napojený na Družbu pri Šahách .