3. Obyvateľstvo
3.1. Osídlenie Karibiku v predkolumbovskom období
Osídlenie Antilských ostrovov v predkolumbovskom období je charakterizované štyrmi základnými kultúrnymi komplexmi. Prvý, z chronologického hľadiska najstarší, zodpovedá kultúre, ktorú v prípade Kuby označuje Fernando Portuondo del Prado ako Guanajatabeye, alebo kultúru lastúr, podľa najdôležitejšieho materiálu používaného k výrobe jednoduchých nástrojov. Je logické, že Guanajtabeyovia žili predovšetkým v pobrežných oblastiach, odkiaľ boli neskôr vytlačení Arawakmi. V období príchodu Španielov obývali poslední predstavitelia tejto paleolitickej etniky jaskyne v ústraní, predovšetkým v najzápadnejšej oblasti Kuby. Taínovia, v Kolumbových dobách známi ako Arawakovia z ostrovov, boli predstaviteľmi mierumilovnej roľníckej civilizácie. Delili sa na päť skupín: Ingeriovia (Trinidad), vlastní Taínovia a Subtaínovia (Kuba a Jamajka, oba vymreli), Siguajovia (Dominikánska republika) a Lukajovia (Bahamy). Príslušníci týchto etník dokázali prežiť vďaka pružnému vývoju poľnohospodárskych techník.

Najdôležitejšou kultúrnou plodinou, ktorá na nimi obývaných ostrovoch nahradzovala kukuricu, charakteristickou pre stre-doamerické plodiny, bol maniok, ktorý poskytoval veľmi výživný škrob. Koreň manioku Taíno-via nastrúhali a usušili v pytľoch z rastlinných vlákien. Táto hmota bola hlavnou súčasťou kasa-vy, typu nekvaseného alebo aj kvaseného chleba pripravovaného na platne z pálenej hliny. Kasava bola najdôležitejšou súčasťou stravovacieho systému Taínov. Maniokový škrob musel prejsť tepelnou úpravou, pretože za surová obsahoval jedovaté látky. Požívaním surového manio-ku páchali Taínovia po príchode Španielov hromadné sebevraždy. Okrem manioku pestovali ostrovania tiež kukuricu, ananás, tabak a svoju stravu dopĺňali zberom ovocia, ako je pápaya.

Druhá epocha objavov a dobývania zostane navždy poznamenaná ťažkou daňou preliatej krvi, ktorú zaplatili indiánske národy amerického kontinentu. Taínovia boli jedni z tých etník, ktorých príchod belochov zasiahol najtvrdším spôsobom. Títo hospodári a rybári, ktorí mali za sebou viac ako tisíc rokov mierumilovnej existencie, úplne zmizli z povrchu zeme. Kolumbus, ktorý sa s nimi stretol v roku 1492 po svojom vylodení na Hispaniole (územie dnešných Haiti a Dominikánskej republiky), o nich napísal: Milujú svojich blížnych ako seba a jazyk, ktorým ho-voria, je najsladší a najjemnejší, ktorý poznám. Stále sa usmievajú.

Po päťdesiatich rokoch, behom ktorých boli Taínovia stále decimovaní nezvyklou a vyčerpáva-júcou prácou – v baniach a na plantážach nových vládcov nad ostrovmi – ich nezostalo viac ako dve stovky. Choroby podporované podvýživou a podľa dobových kroník tiež kolektívne sebevraždy viedli k vyhubeniu tejto etniky. V Kolumbovom období obývali Taínovia Hispaniolu, Portoriko a osídlili tiež ostrovy Veľkých Antíl a Bahám, tiež Kubu a Jamajku.
Tretiu skupinu osídlení karibských ostrovov predstavujú Sibonejovia. Ich meno je odvodené z arawackého siba a ejeri, čo znamená Skalní ľudia. Pred príchodom Španielov obývali títo Indiáni väčšinu Kuby a časť Haiti. O ich živote a zvykoch existuje dosť informácií vďaka arche-ologickým nálezom a správam španielskych autorov z prvého obdobia dobývania Ameriky. Svoje dediny si stavali hlavne vo východnej časti Kuby. Hlavnou zložkou ich potravy bolo pečivo z maniokovej múky, ryby ale aj psy, kraby a mäkkýše, jednoducho všetko, čo v prírode našli alebo mohli uloviť svojimi kamennými zbraňami. Dediny mávali okolo sto domov postavených bez akéhokoľvek plánu alebo poriadku. Sibonejovia nepoznali ani tkaniny, ani odevy a svoje nástroje vyrábali z kameňov, mušlí a dreva. Náhrdelníky s ornamentami vyryté do mušličiek prekvapujú svojou jednoduchosťou, ale tiež krásou dodnes.

Štvrtou etnickou skupinou v poradí sú Karibčania, ktorí dali svoje meno celej ostrovnej oblasti a prislúchajúcemu moru. Príslušníci karibskej jazykovej rodiny hovorili asi stými jazykmi, ktorých klasifikácia nebola dodnes presne prepracovaná. Náboženstvo Karibčanov bolo animistické, veľa kmeňov uznávalo rituálny kanibalizmus. Z tradičných remesiel je významné košikárstvo, hrnčiarstvo a tkanie. Základnými sociálnymi jednotkami boli susedské občiny zložené z rozšírených rodín. Spoločnosť prakticky nebola sociálne stratifikovaná, náčelníci predstavovali skôr formálnych reprezentantov danej skupiny. Osobný prestíž sa získaval hlavne hrdinstvom v boji. Karibčania boli obávaní bojovníci. Behom 14. a 15. storočia osídlili Malé Antily, odkiaľ vytlačili Arawakov. Na Antilách sa jednotlivé skupiny nazývali podľa svojho ostrova, ale súhrnne si tu hovorili Kalinago alebo Kaligo. Kulumbus sa s nimi stretol pri svojej druhej ceste v roku 1493 a skomolil ich mená na Caribales (Carib), odkiaľ je dnešný termín kanibal. Konflikty medzi Arawakmi a Karibčanmi a akulturačný proces mali pre posledné menované dva významy; získanie zajatcov pre náboženské rituály a okrádanie arawackých žien, ktoré predstavovali dobre využívaný pracovný kapitál.

Na druhej strane istej arawackej skupiny ako Cabereovia a Waipunaveovia, prebrali karibské tradície (vojnové expedície na dlhé vzdialenosti riečnymi cestami a kanibalizmus). Ale v skutočnosti to bolo práve naopak, Karibčania preberali sociálne, náboženské a materiálne kultúry Arawakov. V spoločnosti Karibčanov je dôležité zdôrazniť dôležitosti vojny a obetných rituálov, ktoré s ňou boli spojené. Karibčania si prepichovali jazyky ako Mayovia. Rovnako ako oni mali poľnohospodárskych bohov, astronomické znalosti, hudobné nástroje, strom života ceibu a hrali tiež loptové hry. Podľa niektorých bádateľov boli jazyky Mayov-Quicheov a Karibčanov-Arawakov príbuzné v rámci hypotetického prajazyka.

3.2. Obyvateľstvo v súčasnosti
Dnešní obyvatelia sú zväčša potomkovia čiernych Afričanov, ktorých doviezli v 17. a 18. storočí na plantáže s cukrovou trstinou. Obyvatelia karibských ostrovov síce boli oslobodení z otroctva viac než pred 100 rokmi, väčšina z nich však mala málo majetku a zostala chudobná. Aj dnes mnohí pracujú za nízku mzdu na veľkých plantážach s cukrovou trstinou a kávou. Viac než polovica obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve. Niektorí popri práci na plantážach obrábajú aj vlastné záhumienky, aby mali dostatok potravy pre rodiny. V posledných rokoch sa tu vďaka teplému počasiu a čistému moru objavili turisti a pomohli doniesť do krajiny viac peňazí.

Na ľuďoch z karibskej oblasti badať vplyvy rozličných kultúr. Hovoria po španielsky, francúzsky alebo po anglicky, často však s miestnym dialektom. V ich živote zohráva dôležitú úlohu náboženstvo. Popri kresťanoch, hinduistoch a moslimoch možno stretnúť aj rastafariánov, ktorí uctievali Haile Selassiea ako boha. Na Haiti mnoho ľudí praktizuje vúdú, ktoré je zmesou afrického a kresťanského vierovyznania. Zo športu je tu populárny kriket.

4. Hospodárstvo
Hospodárstvo Karibských ostrovov je závislé od susedných štátov a svetových veľmocí. Napríklad obyvatelia ostrovov Guadeloupe a Martinique sú úzko spätí s Francúzskom. Hovoria francúzsky, používajú frank ako peňažnú jednotku, vyvesujú francúzsku zástavu a oslavujú francúzske národné sviatky. Ďalšie ostrovy sú závislé od Veľkej Británie, Holandska alebo Spojených štátov amerických a prijímajú od nich hospodársku a finančnú pomoc. Je tu rozvinutý ťažobný priemysel – na Jamajke dobývajú bauxit, v Dominikánskej republike zlato. Na pobreží Kuby, Trinidadu a Barbadosu sú ložiská ropy a zemného plynu. Viac ako polovica obyvateľov Antíl si na živobytie zarába v poľnohospodárstve. Mnohí pra-cujú u statkárov na farmách, iní si prenajímajú alebo vlastnia malé kúsky pôdy. Na týchto poliach pestujú plodiny pre potreby vlastnej rodiny, prípadne na predaj na miestnom trhu. Hlavnou plodinou je cukrová trstina. Zo stebiel trstiny sa vytláča surová šťava, alebo sa z nich rafinuje kryštalický cukor. Ďalšími dôležitými plodinami sú banány, káva, kakaové bôby, bavlna a tropické ovocie.

5. Turistika, hurikány, pirátske poklady
5.1. Turistika
Karibská oblasť priťahuje turistov z celého sveta, vďaka čomu vznikli nové pracovné príležitosti, najmä v mestách. Mnohé ostrovy žijú z peňazí, ktoré im prináša práve turistický ruch. Karibské ostrovy sú naozaj krásne – nádherné pláže s bielym pieskom a kokosovými palmami kontrastujú s vnútrozemím, ktoré je bohaté na pohoria a sopky. Najdlhšie karibské pláže sa nachádzajú na pobreží Kuby, najväčšom ostrove Antíl. V ich blízkosti sa z mora dvíhajú koralové útesy.

5.2. Hurikány
Karibské ostrovy od mája do októbra ovplyvňujú silné tropické búrky známe ako hurikány. Hurikán vzniká ako bežná búrka nad oceánom, ale zosilnie, ak je voda oceánu mimoriadne teplá. vetry potom unášajú víriacu masu oblakov, vetra a dažďa na západ smerom k ostrovom. Pri dotyku so zemou môže hurikán spôsobiť obrovskú skazu. Slovo hurikán pochádza od miestneho názvu boha búrok – Huracana.

5.3. Ostrovy pirátskych pokladov – legendy a skutočnosť
Snáď v každom mori a oceáne nájdeme veľa ostrovov a ostrovčekov, na ktorých mnohí hľadali a určite budú aj naďalej hľadať pirátske poklady. Nie raz tam dobrodruhovia zaplatili za svoju nenaplnenú túžbu aj životom. Najväčší počet takých miest sa nachádza práve v Karibskom mori, v oblasti najslávnejších pirátov. Nie je tam snáď jediný ostrov, kde by v minulosti námorní banditi nežili a neukrývali si tam zlato a iné cennosti ukradnuté najmä zo španielskych lodí. Napríklad na ostrove Aruba, neďaleko od venezuelského pobrežia, si vraj skryl v 16. storočí svoje, krvavou prácou nazhromaždené poklady Domingo Muńoz, pôvodne kňaz, z ktorého sa stal veľmi obávaný pirát. Ďalší poklad by mal byť zakopaný tiež niekde na malom ostrove Tristão da Cunha v Atlantic-kom oceáne. Keď tam v roku 1816 pristála britská vojenská loď, vezúca malú posádku, ktorej úlohou bolo zabrániť prípadným pokusom francúzskeho cisára Napoleona I. o útek z vyhnanstva na ostrove Svätej Heleny, našla tam jedného piráta – Thomasa Curryho. Ten sa po istej dobe v opitosti priznal, že sa v hádkach o nakradnutých cennostiach všetci piráti navzájom pozabíjali, a on, keď zabil posledných dvoch zo svojich druhov, ostal na ostrove úplne sám – aj so svojím zakopaným pokladom. Miesto samozrejme neprezradil, a hoci potom Briti prekopali celý ostrov, žiadne cennosti nenašli. A nič nenašiel ani jeden z celej rady neskorších hľadačov pokladov, ktorí sa do dnešných dní snažili poklad objaviť.

Ďalšími ostrovmi zlata a pokladov sú Šalamúnove ostrovy v Tichom oceáne. Oddávna sa povrávalo a písalo o tom, že odtiaľ bolo privážané kráľovi Šalamúnovi obrovské množstvo zlata. Mekka hľadačov pokladov na ostrovoch – najväčší trezor pirátskych pokladov – alebo najbohatší ostrov na svete. Takýmito a podobnými prívlastkami sa môže pýšiť Isla de Coco – Kokosový ostrov, ktorý leží v Tichom oceáne viac ako päťsto kilometrov na západ od Kostariky, ktorej administratívnu súčasť dodnes tvorí. Je to osamelý ostrov, dlhý asi sedem kilometrov a široký o niečo viac ako tri kilometre. Meno dostal podľa tisícok kokosových paliem, ktoré tam rastú spolu s ďalšou bujnou tropickou vegetáciou. Dodnes zostáva neobývaný a jeho vnútrozemie je len veľmi ťažko prístupné. Ostrov bol často postihnutý zemetraseniami, ktoré spolu s tropickými dažďami, ktoré spôsobili početné zosuvy pôdy celkom zmenili jeho povrch.

6. Kuba
Kubou preteká viac ako 200 riek, ktoré zavlažujú zelenú scenériu najväčšieho ostrova v Karibskom mori. Krajinu tvoria vrchy, zvlnené pahorky a roviny. Pokryté sú úrodnou pôdou, čo je ideálne na pestovanie cukrovej trstiny, tabaku, rozličných druhov tropického ovocia a zeleniny. Väčšina Kubáncov je potomkami španielskych prvousadlíkov alebo Afričanov dovezených neskôr, aby pracovali ako otroci na plantážach.

Hlavné mesto Kuby Havana je najväčšie mesto v karibskej oblasti. Žije tu vyše 2 miliónov obyvateľov. Mesto založili Španieli r. 1515. Dodnes sa zachovali niektoré staré časti mesta s dláždenými ulicami a elegantnými stavbami v koloniálnom štýle. Časť starej Havany je schátraná a potrebuje opraviť. Bytová politika vlády sa však zaslúžila o to, že slumy okolo mesta zmizli.

Hospodárstvo – Kuba sa vyznačuje rozsiahlymi ložiskami niklu, vápenca, chrómu, medi a že-leznej rudy. Vyrábajú sa textílie, cement, topánky a oblečenie. Dôležitý je potravinársky priemy-sel a rafinovanie dovážanej ropy.

Poľnohospodárstvo – všetky významné farmy sú vo vlastníctve štátu a súkromní poľnohospo-dári sú nútení predávať svoje produkty štátu. Hlavnými plodinami sú cukrová trstina a tabak. Iné dôležité plodiny sú banány, kukurica, maniok, ovocie, káva, ryža, zemiaky a paradajky. Podpo-ruje sa chov hovädzieho dobytka a lov rýb. Významný je aj chov ošípaných, koní, oviec a kôz.

Cukrovarnícky priemysel – cukor bol pre Kubu dlhé roky dôležitým produktom a ešte nedáv-no tvoril až 75 % exportu krajiny. Cukrovarníctvo bolo na vzostupe už v 19. storočí vďaka drine afrických otrokov, ktorí ručne pracovali na obrovských koloniálnych plantážach. Dnes sa už pri zbere používajú modernejšie metódy a cukrovú trstinu zväčša zberajú stroje. Avšak začiatkom 90. rokov nepriaznivé počasie znížilo výnosy tejto plodiny, znížil sa jeho export a nastali problé-my s dovozom ropy z bývalého Sovietskeho zväzu. Na prekonanie tejto ropnej krízy mnohé to-várne začali používať na pohon strojov vedľajší produkt, ktorý vzniká pri výrobe cukru z cuk-rovej trstiny.

Kubánske cigary – teplé dni a chladné noci sú ideálne na pestovanie tabaku, z ktorého sa vyrá-bajú známe kubánske cigary. Tabakové listy sa zberajú, keď nadobudnú svetlozelenú farbu. Zavesia sa a sušia 40 až 45 dní. Potom sa triedia a lisujú. Prebieha fermentačný proces, ktorý zjemňuje chuť a vôňu listov. Dobrá cigara sa vyrába najmenej z piatich druhov tabaku. Až potom sa posielajú na ďalšie spracovanie. Cigary skrúcajú muži a ženy ručne. Pracujú pri dlhých dreve-ných stoloch. Cigary sa balia do škatúľ z cédrového dreva, aby sa zachovali čerstvé.

Hudba a tanec – rezká kubánska hudba je odrazom španielskych a afrických vplyvov. Španieli jej dali svoje charakteristické melódie spolu s gitarou a husľami, Afričania prispeli zasa veľmi odlišnými bubnami a krátkymi drevenými paličkami. Tieto žánre sa postupne zlúčili a vytvorili typický rytmus, ako je mamba a salsa. Dobre sa darí aj afrokubánskej džezovej scéne.

Turistické pozoruhodnosti – pláže, koralové ostrovy a útesy, potápanie a podmorský rybolov.