7. Jamajka
Krásny ostrov Jamajka je krajinou výrazných protikladov. Na jednej strane sú dve národné vášne – kriket a hudba reggae. Na druhej strane existuje veľké sociálne napätie medzi niekoľkými mocnými rodinami a masou chudobných. Žijú v slumoch Kingstonu zaplavených násilím. Turisti, čo sem prichádzajú každý rok priťahovaní tropickým podnebím, túto stránku jamajského života vidia len málokedy.

Hospodárstvo – Jamajka získava peniaze z viacerých priemyselných odvetní od ropných rafinérií po výrobu odevov, napr. džínsov. Ťažia sa tu rozličné druhy nerastných surovín, z ktorých je najdôležitejší bauxit. Smutné je, že krajinu poškodzujú povrchové bauxitové bane, po ktorých ostávajú ohromné jamy s kyslým obsahom ničiacim vegetáciu. Jedným z prudko rastúcich odvetví je spracovanie počítačového softvéru, ktorý sa potom odosiela spoločnostiam v USA. Na rozdiel od ostatných karibských krajín však tunajšie počítačové firmy vlastnia prevažne Jamajčania a nie veľké zahraničné organizácie.

Poľnohospodárstvo – nie každý Jamajčan pracuje v priemysle alebo v službách, dôležité je aj poľnohospodárstvo. Plantáže, na ktorých sa pestuje cukrová trstina, banány, kávovníky a kakaovníky, zamestnávajú veľa ľudí. Mnoho Jamajčanov sa živí rybolovom alebo obrábaním vlastného kúska pôdy. Drobia si tak pre seba dosť potravín. Prebytok potravín ponúkajú na miestnych trhoviskách.

Kingston – Jamajská metropola a najdôležitejší prístav Kingston je jedno z najväčších miest v karibskej oblasti. Mesto založili Briti. Spočiatku bolo dôležitým prístavom na vývoz cukrovej trstiny do Európy. Zemetrasenie v roku 1907 však mesto veľmi poškodilo. Dnes je prebudované, má množstvo hotelov, bánk a úradov. Na západnej strane mesta existujú preľudnené slumy. V týchto chudobných štvrtiach sú časté násilnosti spojené buď s politickým nepokojom, alebo s dávno zavedeným ilegálnym obchodom s drogami.

Rastafarianizmus – rastafariánska viera vznikla medzi chudobou Kingstonu na Jamajke v 30. rokoch. Jej členovia veria, že bývalý etiópsky cisár Haile Selasie bol bohom. Takisto veria, že Boh (Jah) povedie čiernych späť do Etiópie, zasľúbenej zeme. Rastafariáni zvyčajne nejedia bravčové mäso, sú proti násiliu a vlasy nosia upravené v dlhých kučerách. Ich šaty majú často zelené, žlté a červené farby. Sú to farby etiópskej zástavy.

Reggae – dynamický rytmus reggae počuť po celom ostrove. Piesne často hovoria o ťažkom živote a politickom boji a sú spojené s rastafarianizmom. Reggae sa v Jamajke vyvinulo za ska, teda zo zmesi afrických, európskych a juhoamerických štýlov. Jamajský spevák Bob Marley (1945-1981) spopularizoval reggae po celom svete.

7.1. História Jamajky
Od roku 1536 sa Jamajka dostala do rúk rodiny Kolumbových, čo ju veľmi poškodilo. Súdny spor so španielskou korunou o údajné práva vyplývajúce z objavenia, priviedol ostrov do stavu absolútneho bezvládia. V predchádzajúcom období sa guvernér Juan de Garay staral o pes-tovanie kukurice a juky, čo predstavovalo jediné hospodárske príležitosti, pretože na ostrove sa nenachádzalo zlato a indiánske obyvateľstvo bolo veľmi málo početné. Už v roku 1515 vzniklo opátstvo, ktorého úlohou mala byť evanjelizačná činnosť medzi Indiánmi, avšak bezúspešne. Sevillské biskupstvo (na ktorom do roku 1547 záviselo) bolo veľmi ďaleko, než aby sa mohli opátstva ujať právomoci. Jamajský opát predstavoval čestnú funkciu. V praxi sa jej prví štyria nositelia na ostrove ani neukázali a starali sa iba o vyberanie desiatok – Sancho de Matienzo, Andrés Frias López, hieronymita Luis de Figueroa a kronikár Pedro Mártyr de Anglería.

V roku 1536 sa ostrov stáva panstvom Kolumbovcov, s právom majorátu a titulom markíza, so všetkými výhodami z toho plynúcimi a naviac s oprávnením menovať guvernérov a opátov. Už vtedy sa Jamajka vyznačovala nepočetnou populáciou a malými hospodárskymi možnosťami (dokonca bola odbremenená od povinnosti platiť clo, čo malo prilákať nových osadníkov. Za kolumbovskej vlády sa to nijako nezlepšilo, naopak. Neustále spory viedli k nezáujmu a všeobecnej opustenosti. To spolu s obtiažnym spojením so Santo Domingom a väčšou blízkosťou Panamy a Cartageny prinútilo obyvateľov, aby žiadali o začlenenie do panamskej jurisdikcie. A konečne tiež o pripojenie ku Korune, aby sa tak (vzhľadom ku kolumbovskej závislosti) zabránilo pádu ostrova do cudzích rúk. V dôsledku týchto sporov boli guvernéri rovnako príležitostne menovaní Korunou a audienciou v Santo Domingu, čo prinášalo ďalšie komplikácie. Hoci v praxi robili všetci podľa svojej vôle, boli takmer neustále v spore s opátmi, prispievali k ešte väčšiemu nič nerobeniu a praktikovali pašeráctvo.

Hospodársky bola Jamajka od začiatku miestom zásobovania mäsom a ovcami, a tiež výroby niektorých bavlnených tkanín, kože a ťažby červeno žilkovaného ebenového dreva. Nakoniec sa jedinými zdrojmi obživy stalo pestovanie cukrovej trstiny a chov oviec. Preto sa do pašovania zapojili prakticky všetci usadlíci, tým skôr, že ostrov ležal na úplnom okraji plavebnej dráhy obchodných flotíl a strácal príliv hotových peňazí.
Behom 17. storočia sa obraz nezmenil. Guvernéri toho pre zlepšenie situácie veľa nespravili, opakuje sa história zákrokov proti obyvateľstvu obvinenému z pašeráctva, defraudácia kráľovských fondov a ďalších deliktov.

Jamajka zažila veľa pokusov o útok. V roku 1600 obliehal Angličan Christopher Newport neúspešne Santiago de la Vega, v ďalších rokoch nájazdy pokračovali, až do roku 1622, kedy utrpela fiasko u Portorika eskadra admirála Hendriksa, ktorá síce na Jamajke pristála, avšak nemala v úmyslu ju dobývať. Iná situácia nastala v roku 1643, keď dobil Santiago de la Vega Angličan William Jackson a prinútil obyvateľov k zaplateniu prehnaného výkupného. Naďalej sa pestovala cukrová trstina a chovali ovce, doplnok týchto aktivít predstavovala produkcia dreva a jamajského korenia. Najlepším spôsobom obživy však zostávalo pašeráctvo.

Od roku 1670, keď sa skončila vojna proti Angličanom, používali Briti ostrov ako základňu pre pašovanie a korzárstvo u okolitých pobrežiach a po čase úplne vymazali akékoľvek stopy bývalého španielskeho obdobia.

VÝZNAMNÉ UDALOSTI JAMAJKY:
1509 – Španieli okupujú Jamajku
1655 – Briti dobili ostrov
1944 – obmedzená samospráva
1962 – nezávislosť v rámci Spoločenstva
1988 – hurikán Gilert zničil ostrov

ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 10 991 km²
Mena: jamajský dolár
Mestá: Kingston, Montego Bay, Spanish Town
Prírodné podmienky: hornatá krajina s úzkymi pobrežnými rovinami
Podnebie: tropické nížiny a chladnejšie vysočiny
Politický systém: parlamentná demokracia
Hlava štátu: kráľovná Alžbeta II. zastúpená guvernérom Howardom Cookom (od r. 1991)
Predseda vlády: P. J. Patterson (od r. 1992)
Vývoz: bauxit, hliník, cukor, ovocie, stavebný materiál, melasa, rum
Zdroje: bauxit, sadra, vápenec, ebenové drevo
Turistické pozoruhodnosti: Modré vrchy, pláže
Národný sviatok: 5. august (Deň nezávislosti)

OBYVATEĽSTVO:
Počet: 2 665 636
Pomer mestského a vidieckeho obyv.: 56 %/44 %
Priemerná dĺžka života: 73 (m), 78 (ž)
Jazyky: angličtina (úradný), kreolčina
Zloženie: Afričania 76 %, miešanci 15 %, Aziati, Európania
Náboženstvo: protestanti 60 %, rímskokatolíci 5 %
Gramotnosť: 85 %
HDP (USD/osoba): 3350

8. Bahamy
Táto dlhá reťaz asi 700 koralových ostrovov sa kľukatí teplými vodami západnej časti Atlantického oceánu. Práve na ostrove San Salvador pristál Krištof Kolumbus po svojom prícho-de do Nového sveta. Španieli nazývali tento ostrov Bajamar, čo znamenalo plytké more. Po nich prišli britskí osadníci a ostrov sa stal britskou kolóniou až do roku 1973. Dnes sú ostrovy rajom dovolenkárov všetkých národností. Bahamy sú aj veľkým finančným centrom, pretože daňové zákony sú výhodné pre banky a podnikateľské subjekty, ktoré tu majú svoje pobočky.

Cieľ turistov – ľudia z celého sveta prichádzajú odpočívať na biele piesočné pláže a kúpať sa v teplých vodách Bahám. Turistika je životne dôležitá pre hospodárstvo a štyri pätiny miestneho obyvateľstva pracujú v službách spojených s turistikou, napr. v hoteloch, reštauráciách a obchodoch. Mesto Freeport na Veľkej Bahame je najnavštevovanejším miestom s hlbinným prístavom pre zájazdové lode. Avšak ich pasažieri sa často stravujú na lodiach, čo miestnemu hospodárstvu neveľmi pomáha.

Slávnosť Junkanoo – na konci každého roka ulice ožijú hudbou a tancom, ktoré sú súčasťou sprievodu Junkanoo. Táto slávnosť tvorí spojivo a minulosťou krajiny. Hovorí sa, že keď africký náčelník menom John Canoe (Junkanoo) prišiel do krajiny ako otrok, tak mu zaručili právo sláviť svoje sviatky v pravom africkom štýle.

VÝZNAMNÉ UDALOSTI BAHÁM:
1717 – stávajú sa britskou kolóniou
1964 – Briti poskytli samosprávu
1967 – prvé parlamentné voľby
1973 – dosiahnutie plnej nezávislosti v rámci britského Spoločenstva
1998 – založenie burzy

ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 13 864 km²
Mena: bahamský dolár
Mestá: Nassau, New providence, Freeport
Prírodné podmienky: dlhé, ploché koralové ostrovy, zopár nízkych pahorkov
Podnebie: mierne a tropické
Politický systém: nezávislé spoločenstvo
Hlava štátu: kráľovná Alžbeta II., zastúpená guvernérom Orvillom A. Turnquestom (od r. 1995)
Predseda vlády: Hubert Ingraham (od r. 1992)
Vývoz: palivá, chemikálie, potraviny, tabak, dobytok, rum
Zdroje: soľ, aragonit, drevo
Turistické pozoruhodnosti: potápanie, podmorský rybolov, Andorské Modré zátoky, najdlhšie a najhlbšie podmorské jaskyne na svete, pláže
Národný sviatok: 10. júl (Deň nezávislosti)

OBYVATEĽSTVO:
Počet: 297 852
Pomer mestského a vidieckeho obyv.: 88 %/12 %
Priemerná dĺžka života: 67 (m), 74 (ž)
Jazyky: angličtina (úradný), kreolčina
Zloženie: Afričania 85 %, Američania 15 %, Briti, Kanaďania
Náboženstvo: kresťania 71 %
Gramotnosť: 98 %
HDP (USD/osoba): 20 000