9. Portoriko
Napriek tomu, že hlavným jazykom Portorika je španielčina, úradným jazykom je angličtina a cítiť tu silnú amerikanizáciu. Ostrov v rokoch po Kolumbovi osídľovalo Španielsko a Španieli ho riadili až do 90. rokov minulého storočia, keď správu nad ostrovom prevzali USA. Napriek vzrastajúcemu počtu tovární, ktoré tu zriaďujú americké spoločnosti, je stále dôležité pestovanie tabaku, cukrovej trstiny a tropického ovocia. Obyvatelia majú vynikajúce školstvo a zdravotnícky systém. Medzi dôležité priemyselné odvetvia patrí petrochemický, textilný a farmaceutický priemysel.

9.1. História Portorika
Svoj veľký rozkvet zažil tento ostrov už v rokoch kolonizácie, keď Juan Ponce de León zahájil ťažbu zlata, zaviedol chov dobytka a pestovanie banánov. Obdobie prosperity však malo krátke trvanie. Už v 30. rokoch sa prejavil zjavný úbytok kolonistov, ktorí smerovali do atraktívnejších lokalít na kontinente. Od roku 1536, kedy Kolumbusova rodina postúpila Korune svoje údajné práva na vládu v Indiách výmenou za ročné čiastky vyplácané z kráľovských výnosov z Portorika, vládli na ostrove dvaja poriadni starostovia, zvolení radami, ale tiež neprajníkmi Kolumbusových, čo viedlo k vzniku dvoch proti sebe stojacich skupín obyvateľov. Koruna preto nakoniec menovala guvernéra do doby, než bolo v roku 1564 ustanovené vojenské vrchné velenie.

V polovici 16. storočia sa zlato vyčerpalo, domorodé obyvateľstvo bolo prakticky zdecimované, španielskych obyvateľov tu žilo len veľmi málo a ostrov prerábal proces usadzovania obyvateľstva na vidieku. Jediným významným mestom bolo San Juan. Ekonomika sa stala závislou na cukre a chove oviec. Najväčšiu prednosť ostrova znamenala jeho strategicky výhodná zemepisná poloha. Tento obranný charakter sa prejavil po vojnových udalostiach z konca storočia, a práve preto boli menovaní vojenskí guvernéri. V roku 1582 sa tak San Juan stal miestom so stálou vojenskou posádkou a obrannou funkciou. K tomuto účelu bolo treba dotácie z pokladne Nového Španielska, rovnako ako v prípade Kuby.

Hoci sa systém obchodných flotíl dotýkal Portorika iba okrajovo, nezabránilo to znepriateleným európskym mocnostiam, aby sa o ostrov zaujímali.
Tridsiate roky 17. storočia sa vyznačovali pirátskymi a korzárskymi útokmi Angličanov, Francúzov a Holanďanov. Najväčšie problémy vznikali v súvislosti so zlou situáciou vojska. Portorické financie, z ktorých 70 % tvorilo mexické striebro, sa teoreticky vynakladali na financovanie vojska a na výdaje
na opevnenia. Avšak guvernéri, ktorí jazdili vyberať peniaze do Mexika, ich používali na nákup rôzneho tovaru na predaj na ostrove.

Obyvateľstvo Portorika bolo vždy veľmi málo početné, v 17. storočí, keď prebehlo sčítanie ľudu, žilo v San Juanu celkom 1763 osôb starších ako 10 rokov. Je však treba podotknúť, že ostrov postihli v rokoch 1647 a 1689 silné a opakované epidémie rôznych chorôb. Iné údaje hovoria o 666 rodinách na celom ostrove na konci storočia. Zlý bol tiež stav hospodárstva. Cukrovarnícky priemysel, ktorý spolu s vývozom kože predstavoval hlavný zdroj bohatstva, zaznamenal v polovici 17. storočia pokles. Z 11 cukrovarov a mlynov v roku 1582, zostalo v roku 1640 iba 7 týchto podnikov. Pestovanie zázvoru ukázalo v roku 1608 nárast, avšak v polovici storočia jeho produkcia prudko klesla. Cukrovú trstinu a zázvor doplňovalo neveľké množstvo tabaku a kakaa. V exporte sa ako jediná dôležitá vývozná komodita uplatňovala hovädzia koža. Táto mimoriadne tiažová situácia mala tiež vplyv na obmedzenie oficiálneho obchodu zo Španielskom. Jedinou cestou k prežitiu sa tak stávalo pašeráctvo, ktorému sa v praxi venovali všetci obyvatelia. V druhej polovici 17. storočia priplávalo zo Španielska iba 28 obchodných lodí zo Sevilly a ďalších 13 z Kanárskych ostrovov. To svedčí o minimálnom oficiálnom námornom obchode a vysvetľuje nárast ilegálneho obchodu, ktorý umožňoval získať za kožu hlavne tkaniny, odevy, víno, olej, múku a pálenku.

A tak v úpadku Portorika v 17. storočí zohral rolu nezáujem Španielska a chudoba jeho vlastného obyvateľstva. Jedinou kladnou stránkou tohto stavu vecí bolo možné zbadať v tom, že ostrov prestal byť terčom útoku.

VÝZNAMNÉ UDALOSTI:
1898 – krajina pripadla USA po španielsko-americkej vojne
1917 – Portoričania získavajú americké občianstvo
1952 – národné referendum odsúhlasilo štatút voľne pridruženého štátu
1967 – voľby potvrdili udržanie štatútu

ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 9085 km²
Miestny názov: Estado Libre Asociado de Puerto Rico
Mena: americký dolár
Mestá: San Juan, Mayaguez, Ponce
Prírodné podmienky: na severe hlavne vrchoviny s úzkymi pobrežnými rovinami, na západnom pobreží pohoria náhle vyrastajú z mora
Podnebie: tropické s malými sezónnymi výkyvmi
Politický systém: pridružený štát USA
Hlava štátu: George W. Bush (od 2001)
Vývoz: farmaceutiká, elektrické stroje, tuniaky, rum
Zdroje: meď, nikel, ropa (neťažená)
Turistické pozoruhodnosti: Camuyské jaskyne
Národný sviatok: 25. júl (Deň ústavy)

OBYVATEĽSTVO:
Počet: 3 808 610
Pomer mestského a vidieckeho obyv.: 67 %/33 %
Priemerná dĺžka života: 70 (m), 78 (ž)
Jazyky: španielčina, angličtina (obidva úradné)
Zloženie: Hispánci 100 %
Náboženstvo: rímskokatolíci 85 %, protestanti a iní 15 %
Gramotnosť: 89 %
HDP (USD/osoba): 9800

10. Haiti
Haiti, najchudobnejšia krajina na západnej pologuli, sa delí o ostrov Hispaniola spolu s Dominikánskou republikou. Povstanie afrických otrokov roku 1791, ktoré viedol Toussaint Ouverture, zvrhlo francúzsku nadvládu a Haiti sa stalo prvou republikou černochov. Posledné desaťročia poznamenala krutá diktatúra Francoisa Duvaliera známeho ako Papa Doc a jeho syna nazývaného Baby Doc. Pretvárajú tu politické nepokoje a krajina trpí veľkou chudobou. Náboženstvo vúdú priniesli na Haiti africkí otroci. Spája tradičné africké viery s rímskokatolíckym náboženstvom. Rituál sa pokúša o kontakt s mŕtvymi, zahŕňa obetovanie zvierat, tanec, bubnovanie a spev.

Umenie a kultúra – mnohí Haiťania si privyrábajú predajom ručne vyrobených predmetov, napr. slamených klobúkov a drevorezieb, ako aj sprevádzaním turistov na čierno. Od 30. rokov sa haitskí umelci dostali do povedomia svojimi jednoduchými výraznými maľbami v štýle vúdú.

Pôdna erózia – obrábanie pôdy je na Haiti hlavným zamestnaním. Väčšina Haiťanov žije z výnosu malých kúskov zeme, kde pestujú plodiny a chovajú kozy. Zarábajú veľmi málo a potreba ďalšej pôdy spôsobuje, že sa stále vyrubujú stromy. Časť dreva sa spaľuje na drevené uhlie a používa ako palivo. Zvyšnú časť lesa spásajú kozy. Odhalená pôda podlieha silnej erózii, čo zapríčiňuje znižujúce sa výnosy úrody. Odhaduje sa, že jedna tretina haitskej pôdy je už poľnohospodársky nepoužiteľná.

10.1. História Haiti
Povojnové obdobie republiky Haiti bolo charakterizované striedaním diktátorských režimov podporovaných USA. Za vlády generála Paula Eugéna Magloira, ktorý nastúpil po prezidentovi Lescottovi, prerástol odpor proti jeho diktatúre do ozbrojeného konfliktu, ktorý diktátora prinútil k úteku z krajiny. Po krátkej politickej kríze nastúpil do vlády predstaviteľ Strany národnej jednoty François Duvalier (1907-1971). Duvalier, povolaním vidiecky lekár, okrem toho bádateľ v obore vúdú a amatérsky národopisec, sa vlády zmocnil slobodnými voľbami. Zlikvidoval politickú opozíciu, zbavil moci armádu a nahradil ju ozbrojenými, sebe oddanými špeciálnymi oddielmi tonton macoutes (doslova ujovia ľudožrúti, termín, ktorý pochádza z vúdú), ktorých povzbudzoval k tomu, aby plienili a okrádali obyvateľstvo. Zároveň si zaistil podporu mocných vúduistických kňazov tým, že povýšil ich kult na štátne náboženstvo.

Náklady na potlačovanie si vtedy vyžiadali 2/3 štátneho rozpočtu. Takto represívnym režim sa stal neúnosným aj pre USA, ktoré od júla 1962 prestali poskytovať Duvalierovi pomoc. Teror vyvrcholil, keď bolo začiatkom roku 1963 odhalené spiknutie príslušníkov ozbrojených síl. Vnútropolitické problémy prerástli v medzinárodný konflikt, v prudkú krízu medzi Haiti a Dominikánskou republikou prezidenta Boscha. Podnetom ku konfliktu sa stalo obsadenie dominikánskeho veľvyslanectva v Port-au-Prince, ktoré slúžilo ako azyl haitským politickým utečencom. Tento incident skomplikoval nie len vzťahy oboch krajín. V snahe izolovať Duvalierov režim, prerušili v tejto dobe diplomatické styky s Haiti nielen USA, ale tiež mnohé latinskoamerické krajiny. Ani nové pokusy o odstránenie Duvaliéra, a to ako ozbrojenou mocou, tak atentátmi sa nepodarili a papá Duvalier alebo tiež papá Doc zomrel prirodzenou smrťou v roku 1971. Podľa Duvalierovej vôle sa v duchu jeho ústavy stal doživotným prezidentom krajiny jeho dvadsaťročný syn Jean-Claude Duvalier (1951), zvaný Baby Doc.

Kozmetickými reformami, napríklad zákazom vývozu krvnej plazmy a mŕtvol do USA k výskumným účelom pre americké univerzity (svojho času to bola jedna z významných haitských vývozných položiek), zlepšil Duvalier mladší medzinárodnú prestíž krajiny a obnovil dočasne zastavenú vojenskú a hospodársku pomoc z USA. Pre svoju strategicky výhodnú polohu prakticky pred bránami Kuby Fidela Castra slúži ostrov ako predsunutá bašta Američanom dodnes.

VÝZNAMNÉ UDALOSTI:
1804 – nezávislosť od Francúzska
1957 – začiatok diktatúry Duvaliera, „Papa Doc“
1971 – nástup syna Duvaliera „Baby Doc“
1986 – „Baby Doc“ Duvalier utiekol
1988 – vyhlásenie výnimočného stavu
1991 – prvý demokraticky zvolený prezident Jean Bertrand Aristide zosadený v puči vedenom brigádnym generálom Raoulom Cedrasom

1994 – americká invázia podporuje návrat Aristida do úradu
1995 – mierové sily OSN prevezmú zodpovednosť za Haiti
1996 – Aristid odovzdal moc Prévalovi
1998 – Hurikán George spôsobil smrť 140 ľudí a 160 000 nechal bez prístrešia
2000 – Aristid vyhráva prezidentské voľby
2002 – nevydarený pokus o prevrat

ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 27 750 km²
Miestny názov: République d'Haďti
Mena: gourde
Mestá: Port-au-Prince, Les Cayes, Cap-Haitien, Gonaives
Prírodné podmienky: hlavne vrásové pohoria
Podnebie: tropické
Politický systém: republika
Hlava štátu: Jean-Baptiste Aristid (od 2001)
Vývoz: ľahké stroje, káva
Zdroje: bauxit

OBYVATEĽSTVO:
Počet: 6 964 549
Pomer mestského a vidieckeho obyv.: 35 %/65 %
Priemerná dĺžka života: 50 (m), 54 (ž)
Jazyky: francúzština, haitská kreolčina (oba úradné)
Zloženie: ľudia afrického pôvodu 95 %
Náboženstvo: katolíci 80 %, protestanti 16 %, rozšírené praktizovanie vúdú
Gramotnosť: 45 %
HDP (USD/osoba): 1345

11. Dominikánska republika
Dominikánska republika je krajinou vrchov a lesov, čim je možno podobná svojmu ostrovnému susedovi, ale inak veľmi odlišná. Hlavnou koloniálnou mocou tu bolo Španielsko a silný je aj vplyv USA. Ľudia a kultúra sú zmesou španielskych, afrických a indiánskych prvkov. Ostrov je bohatý na nerastné suroviny, má predovšetkým zásoby rúd striebra, platiny, uránu a niklu. Nachádza sa tu aj najväčšia zlatá baňa v karibskej oblasti. Turistika a trstinový cukor tvoria najdôležitejší zdroj zisku zo zahraničia.

Hospodárstvo – obyvatelia Dominikánskej republiky majú lepšiu životnú úroveň ako ich susedia na Haiti. Hospodárstvo je vyspelejšie ako na Haiti, lebo ho posilňujú príjmy z turistiky a ťažby surovín. Vláda podporuje nové odvetvia, ako napr. textilný priemysel. V posledných rokoch vznikli po celej krajine dovolenkové strediská, čím sa vytvorili nové pracovné príležitosti. Za prácou sem prichádzajú aj mnohí Haiťania.

Santo Domingo – hlavné mesto Santo Domingo založil brat Krištofa Kolumba Bartolomej v r. 1496. Mesto sa stalo hlavnou základňou, z ktorej sa Španieli vydávali na svoje výpravy do karibskej oblasti. V posledných rokoch sa zreštaurovalo mnoho stavieb v koloniálnom štýle, ktoré pochádzajú ešte zo 16. storočia.

11.1 História Dominikánskej republiky
V období americkej okupácie Dominikánskej republiky začína kariéra Rafaela Leonidasa Trujilla Molina (1891-1961), najdôležitejšej postavy v novodobých dejinách krajiny. Za veľkej pomoci od USA sa dostal k moci v roku 1930. Odhaduje sa, že za viac ako jeho tridsaťročnej vlády v krajine sa stalo obeťami teroru viac ako 75 000 osôb. Jeho rodina vlastnila 50 % pôdy krajiny a 80 % celkového obchodného kapitálu. Trujillovo meno dostala najvyššia hora krajiny; letisko a snáď každé väčšie mesto bolo ozdobené sochou El Benefactora – Dobrodinca, ako sa sám dával nazývať.

Dominikánsky diktátor Trujillo bol zavraždený 30. mája 1961 a zanechal krajinu v úplnom rozklade, zničenú tvrdým despotizmom. Jeho nástupca Dr. Joaguín Balaguer, vtedajší viceprezident, bol pevne rozhodnutý pokračovať v kurze nastúpenom svojim predchodcom. Jeho vláda bola začiatkom roku 1962 prerušená prevratom vyvolaným príslušníkmi vojenského letectva a koncom roku bol prezidentom zvolený kandidát Revolučnej dominikánskej strany profesor Juan Bosch (nar. 1909). Za jeho vlády sa napätá politická situácia trochu uvolnila, bola dokonca ohlásená zmiernená pozemková reforma.
Konfliktnú situáciu znova priostril haitsko-dominkánsky konflikt a už za sedem mesiacov bol liberálny režim prezidenta Boscha zvrhnutý prevratom vojenskej junty. V roku 1965 bol starý Trujillov priateľ Balaguer za veľkej pomoci amerického námorníctva znovu dosadený do prezidentskej funkcie. Tiež voľby v roku 1970, ktoré opäť vyhral prezident Balaguer, sa odohrali v znamení osvedčeného volebného guláša v podobe peňazí, topánok a odevov.

VÝZNAMNÉ UDALOSTI DOMINIKÁNSKEJ REPUBLIKY:
1844 – založenie Dominikánskej republiky
1930-1961 – diktatúra Rafaela Trujilla
1962 – v prvých demokratických voľbách je zvolený Juan Bosch
1963 – Bosch zosadený vo vojenskom prevrate
1965 – komunisti sa snažia zvrhnúť vojenskú juntu, zásah naámorníctva USA na obnovenie poriadku
1966 – obnovenie ústavnej vlády
1979 – hurikán zničil väčšinu ostrova

ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 48 880 km²
Miestny názov: República Dominicana
Mena: pesa
Mestá: Santo Domingo, Santiago, San Pedro de Macoris
Prírodné podmienky: vyzdvihnuté vysočiny a pohoria rozdelené úrodnými dolinami
Podnebie: subtropické zo silnými zrážkami
Politický systém: republika
Hlava štátu a vlády: Hipólito Mejía (od 2000)
Vývoz: cukor, káva, melasa, kakao, zlato
Zdroje: nikel, bauxit, zlato, striebro

OBYVATEĽSTVO:
Počet: 8 581 477
Pomer mestského a vidieckeho obyv.: 64 %/36 %
Priemerná dĺžka života: 71 (m), 76 (ž)
Jazyk: španielčina (úradný)
Zloženie: miešanci 73 %, Európania 16 %, Afričania 11 %
Náboženstvo: rímskokatolíci 95 %
Gramotnosť: 82 %
HDP (USD/osoba): 5400