Ostrovný štát juhovýchodne od Bahamských ostrovov, tvorí ho okolo 30 ostrovov vo dvoch ostrovných skupinách (Turks Islands a Caicos Islands). Ostrovy objavil Juan Ponce de León v roku 1512 ako neobývané. Briti ich kolonizovali od roku 1678. Do roku 1874 boli spravované Bahamami; v rokoch 1874-1959 tvorili súčasť Jamajky. Od roku 1962 boli korunná kolónia (pod správou bahamského guvernéra). Od roku 1973 bol v čele ich vlastný guvernér.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 403 km²
Prírodné podmienky: 30 nížinatých ostrovov (6 obývaných) s koralovými útesmi
Štátne zriadenie: Britská korunná kolónia
Mestá: Cockburn Town, Kew, Bar, Conch
Jazyk: angličtina
Mena: americký dolár, Bahamský dolár
Hlavné zdroje: rybolov, turistický ruch
OBYVATEĽSTVO:
Počet: 16 249
Zloženie: prevaha černochov
Náboženstvo: Baptisti 41.2 %, metodisti 18.9 %, advetisti siedmeho dňa 1.7 %, katolíci
13. Malé Antily
Súostrovie Malé Antily sa rozprestiera v miernom oblúku od ostrova Portoriko vo Veľkých Antilách na severe smerom na juh k pobrežiu Južnej Ameriky. Väčšina ostrovov, ktoré boli kedysi európskymi kolóniami, dnes tvorí nezávislé štáty. Pôsobením afrických, európskych a ázijských vplyvov vznikla charakteristická kultúra plná života zvýraznená v hudbe a sviatkoch. Banány, ktoré dozrievajú v horúčavách a silných dažďoch, sú hlavným vývozným artiklom, hoci niektorí pestovatelia riskujú, že im hurikány zničia úrodu.
Hospodárstvo - najpriemyselnejšou časťou Malých Antíl je Trinidad a Tobago, ktoré majú petrochemický, železiarsky a oceliarsky priemysel založený na vlastných zdrojoch ropy a zemného plynu. Ostatné ostrovy okrem Barbadosu majú málo nerastných surovín a sú závislé od vývozu banánov, cukru, bavlny a kakaa. V súčasnosti sa všetky ostrovy pokúšajú vyrábať viac rôzneho tovaru na export. Ostrov sv. Vincenta má mlyn a Martinique ropnú rafinériu. Na mnohých ostrovoch sa rozvíjajú podniky ľahkého priemyslu.
Poľnohospodárstvo - pre nedostatok pôdy sú ostrovné gazdovstvá malé. Roľníci pestujú plodiny pre vlastnú potrebu, prebytky ponúkajú na miestnych trhoviskách. Predávajú napr. sladké zemiaky, jamy, okru, šalátovú zeleninu, ovocie ako mango, citrusy, kokosové orechy a banány. Pestujú aj plodiny na export. Tie sa na jednotlivých ostrovoch menia: v Grenade je to muškátový orech, v Trinidade káva, maranta trstinová na Ostrove sv. Vincenta a cukrová trstina a banány takmer na každom ostrove.
Obyvatelia - väčšinu obyvateľov žijúcich na ostrovoch tvorí zmes potomkov afrických otrokov, Európanov a miestnych Indiánov Karibčanov. Výnimku tvoria obyvatelia Trinidadu, kde takmer 40 % pochádza z krajín Indického subkontinentu. Títo prisťahovalci sa sem preplavili
za prácou a priniesli si zo sebou svoje náboženstvo, postavili hinduistické chrámy, moslimské mešity a pokračujú v zachovávaní vlastných náboženských zvykov.
Doprava - v minulosti ľudí a tovary prepravovali lode premávajúce medzi ostrovmi. Aj dnes sú lode najhospodárnejším spôsobom prepravy nákladov a prístavy, ako je Castries na Ostrove sv. Lucie, ovládajú vývoz tovarov. Mnohé ostrovy nemajú železnicu a hlavné cesty sa často obmedzujú len na pobrežie, takže vnútrozemie je ťažko dostupné. Antigua, Barbados, Martinique a ostatné ostrovy majú vybudované veľké letiská schopné prijímať aj moderné lietadlá.
Turistika - hlavným hospodárskym odvetvím v karibskej oblasti je turistika. Poskytuje prácu pre miestnych obyvateľov v reštauráciách, hoteloch, obchodoch a stánkoch na plážach. Práca je však sezónna, pretože väčšina návštevníkov prichádza len vtedy, keď má doma zimu. Aj väčšina hotelov patrí zahraničným spoločnostiam a peniaze nie vždy ostávajú na ostrovoch. Niektoré miestne vlády sa pokúšajú zredukovať svoju závislosť od príjmov v turistike.
Kriket - kriket je národná hra na anglicky hovoriacich ostrovoch. Deti sa učia hrať na slnkom vysušených miestach, ktoré umožňujú, aby sa loptička kotúľala veľkou rýchlosťou. Dospelí môžu hrať za družstvo Malých Antíl. Vyberajú sa spomedzi najlepších hráčov jednotlivých ostrovov.
Šarlátové ibisy - karibská oblasť je útočiskom pestrej škály vtáctva vrátane šarlátového ibisa z Trinidadu a Tobaga. Ibis žije v mangrovových močiaroch ostrovov, z ktorých počas dňa odlieta za potravou. Tvoria ju kraby a iné drobné morské živočíchy žijúce pri pobreží.
Hudba ostrovov - takmer na každom karibskom ostrove počuť rytmus hudby kalypso, ktorá vychádza z piesní otrokov zo západnej Afriky. Kalypso má výrazný rytmus a lyriku, ktorá vypovedá o sociálnych a politických problémoch. V posledných rokoch začína byť populárna soca, zmes soulu a kalypso.
13.1 Antigua a Barbuda
Ostrov bol objavený v roku 1493 Krištofom Kolubusom na jeho druhej ceste do Západnej Indie a pomenovaný podľa kostola Panny Márie z Antiguy v Seville. Ako prví osadníci sa tu objavili Briti, ktorí prišli v roku 1632. Najprv sa pestoval hlavne tabak, ktorý bol neskôr nahradený výnosnejšou cukrovou trstinou. Prosperita ostrova nastala hlavne po dovoze lacnej pracovnej sily z Afriky. Napriek pokusom získať Antiguu (r. 1666) pre seba, udržali si ju Angličania. Otroctvo bolo zrušené v roku 1834. V rokoch 1871-1956 boli ostrovy súčasťou britskej kolónie, v rokoch 1958-1962 Západoindickej federácie. Od 27. februára 1967 je Antigua štátom pridruženým k Veľkej Británii. Od roku 1981 je konštitučnou monarchiou a členom Commonwealthu.
VÝZNAMNÉ UDALOSTI:
1932 - Angličania kolonizujú Antiguu
1981 - nezávislosť od Británie
ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 442 km²
Mena: východokaribský dolár
Mestá: St. John´s, Bolans, Codrington
Prírodné podmienky: ostrovy sú z časti sopečného pôvodu s koralovými útesmi, pláže
Podnebie: tropické
Politický systém: konštitučná monarchia
Vývoz: ropné výrobky, bavlna, cukor, ovocie,
OBYVATEĽSTVO:
Počet: 66 970
Jazyk: angličtina
Zloženie: hlavne potomkovia Afričanov
Náboženstvo: anglikáni
Gramotnosť: 90 %
HDP (USD/osoba): 8200
13.2 Barbados
Najstaršími obyvateľmi ostrova boli Indiáni Arawakovia, ktorí ho opustili ešte pred príchodom prvých Európanov. Presný dátum objavenia tohto ostrova nie je známy, ale predpokladá sa, že ho objavili Portugalci a pomenovali ho podľa stromov ktoré tu rástli. Angličania pristáli na Barbadose v roku 1620 a 1624. Prvých 80 kolonistov tu vysadil kapitán Powel v roku 1627 a v dôsledku prudkého nárastu prisťahovalectva ich bolo o rok neskôr viac ako 2000. V roku 1885 bola na Barbadose ustanovená samostatná vláda. Parlament na Barbadose bol po Bermudách najstarším v britskej koloniálnej ríši. Barbados sa stal zakladajúcim členom Západoindickej federácie ustanovenej v roku 1958 a zostal jej členom do mája 1962. Nezávislosť Barbadosu bola vyhlásená 30. novembra 1966.
VÝZNAMNÉ UDALOSTI:
1834 - zrušenie otrokárstva
1951 - zavedenie všeobecného volebného práva
ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 431 km²
Mena: barbadoský dolár
Mestá: Bridgetown, Holetown
Prírodné podmienky: roviny, ktoré postupne prechádzajú do centrálnych vysočín
Podnebie: tropické so silnými dažďami
Politický systém: parlamentná demokracia
Vývoz: cukor a melasa, chemikálie, odevy, elektronické súčiastky, rum, konzumný olej, margarín
Zdroje: zemný plyn, ropa, ryby
OBYVATEĽSTVO:
Počet: 275 330
Jazyk: angličtina
Zloženie: Afričania 80%, miešanci 16 %, belosi 4 %
Náboženstvo: rímskokatolícke 97 %
13.3. Bermudy
Bermudy boli objavené Juanom de Bermúdezom, podľa ktorého boli aj pomenované. Presný rok objavenia nie je známy, údaje sa pohybujú medzi rokmi 1503 až 1511. V poslednej dobe sa uvádza dátum 1515. Povolenie k ich osídleniu dostal ako prvý Fernando Camelo. Ten ho však príliš nevyužil, a keď pri ostrove stroskotal v roku 1609 anglický admirál sir Georges Somers so svojou loďou Sea Venture, vezúci osadníkov do americkej Virgínie, našiel ostrov ľudoprázdny. Sir Georges Somers na Bermudách v roku 1610 zomrel a jeho krajania pomenovali ostrovy na jeho pamiatku - The Somers Islands. Štatút anglickej kolónie získavajú Bermudy už od roku 1612. V roku 1620 bola na ostrovoch ustanovená reprezentatívna vláda, prvá v histórii anglickej koloniálnej ríše. V roku 1684 menoval anglický panovník guvernéra. V roku 1941 si USA po dohode s Veľkou Britániou najali vojenskú základňu na 99 rokov, politické strany do začiatku šesťdesiatych rokov prakticky neexistovali. Od roku 1968 bola rozsiahla vnútorná samospráva.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 53 km²
Prírodné podmienky: ostrovy sopečného a koralového pôvodu
Štátne zriadenie: britská korunná kolónia s vnútornou samosprávou
Hlavné mesto: Hamilton
Mena: bermudský dolár
Hlavné zdroje: turistika
OBYVATEĽSTVO:
Počet: 62 000
Jazyk: angličtina
Etnické zloženie: černosi 61 %, belosi 37 %, mulati
Náboženská príslušnosť: protestanti
13.4. Britské panenské ostrovy
Ostrovy boli objavené Krištofom Kolumbusom na jeho druhej plavbe do Ameriky. Meno Las Virgine - Panny dostali podľa sv. Uršuli a jej panien. V prvých rokoch európskej kolonizácie boli Panenské ostrovy obľúbeným útulkom pirátov. Do roku 1666 boli ovládané Holanďanmi, potom obsadené Angličanmi (od roku 1762 anglická kolónia). Pôvodne boli ostrovy pod správou guvernéra Záveterných ostrovov. Od roku 1956 je administrátor Panenských ostrovov zodpoved-ný priamo britskej vláde.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 153 km²
Mena: dolár
Hlavné mesto: Road Town
Prírodné podmienky: ploché koralové ostrovy a pahorkatinové vulkanické ostrovy
Podnebie: tropické
Politický systém: závislé územie Veľkej Británie
Vývoz: rum, ryby, piesok, ovocie
OBYVATEĽSTVO:
Počet: 20 812
Jazyk: angličtina
Zloženie: Afrokaribčania 90 %, Európania a Aziati 10 %
Náboženstvo: protestanti 86 %, rímskokatolíci 6 %, iné 8 %
Gramotnosť: 98 %
13.5. Dominika
Ostrov Dominika bol objavený a pomenovaný Krištofom Kolumbusom pri jeho druhej ceste do Nového sveta v roku 1493. Neskoršie pokusy ostrov kolonizovať dlho narážali na tuhý odpor miestnych karibských Indiánov. Pôvodne sa predpokladalo, že by ostrov mohol ostať neutrálny a ponechaný domorodému obyvateľstvu. Parížskou zmluvou z roku 1763 pripadala Dominika Anglicku. francúzske pokusy ostrov získať definitívne stroskotali v roku 1805, kedy francúzski vojaci zapálili hlavné mesto Roseau a nakoniec sa za odškodné 12 000 libier stiahli. Do roku 1959 bola Dominika spravovaná anglickým guvernérom Náveterných ostrovov. Členom Západoindickej federácie bola až do jej rozpadu v roku 1962. Od 1. marca 1967 je Dominika štátom pridruženým k Veľkej Británii.
VÝZNAMNÉ UDALOSTI:
1763 - britská kolónia
1978 - nezávislosť od Británie
1983 - Patrick John sa stáva hlavným iniciátorom invázie USA do Grenady
1991 - návrh začlenenia do Federácie Windwardských ostrovov
1992 - vláda schvaľuje kontroverzný plán vydať pasy obyvateľom Ďalekého východu, ktorí sú ochotní investovať na Dominike významné peniaze
ZÁKLADNÉ ÚDAJE:
Rozloha: 780 km²
Mena: východokaribský dolár
Hlavné mesto: Roseau
Prírodné podmienky: vulkanické vrchoviny
Podnebie: tropické so silnými dažďami
Politický systém: parlamentná demokracia
Vývoz: banány, kokos, ovocný džús, éterické oleje, mydlo
Zdroje: drevo
Turistické pozoruhodnosti: vulkanické pohoria, Vriace jazero (únik podzemných plynov)
OBYVATEĽSTVO:
Počet: 70 786
Jazyky: angličtina, francúzština
Zloženie: takmer všetci černosi a mulati, karibskoamerickí Indiáni
Náboženstvo: rímskokatolíci 77 %, protestanti 15 %
Gramotnosť: 90 %
