Arménsko je krajina situovaná v Západnej Ázii. Spolu s Gruzínskom a Azerbajdžanom sa nachádza v Zakaukazsku (južná časť regiónu Kaukaz), ktorá sa nachádza na pevninskej šiji medzi Čiernym a Kaspickým mororm. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Jerevan. Arménsko zaberá asi 29 800 km2 severozápadnej časti Arménskej vysočiny, rozľahlého vyvýšeného územia, ktoré sa rozprestiera až na juh po jazero Van v Turecku. Arménsko susedí s Gruzínskom na severe, Azerbajdžanom na východe Azerbajdženskou enklávou na Nakhichevan na juhozápade, s Iránom na juhu s Tureckom na západe.
Arménsko má extrémne hornatý povrch s priemernou nadmorskou výškou okolo 18000 metrov nad morom. Hora Aragats je je najvyšším bodom republiky, vypína sa do výšky 4090 m. nad morom. Horské pásmo v republike zahŕňa aj pohoria Pambak, Geghama, Vardenis a Zangezurské výbežky Malého Kaukazu.
Jazerá a rieky: Arménsko je suchozemský štát. V republike sa nachádza množstvo horských jazier, z ktorých najväčšie je jazero Sevan nachádzajúce sa na severovýchode. Jazero Sevan je najväčším jazerom v Zakaukazsku a jedným z najväčších vysokopoložených jazier na svete. Takisto je aj populárnym letoviskom. Na začiatku 90- tych rokov živočíšna populácia jazera bola ohrozená, keď množstvo vody bolo odobratých z jazera na zásobovanie hydroelektrární. Nakoniec bol zostrojený kanál, ktorý privádzal vodu z rieky Arpa do jazera a tým sa zachovala konštantná úroveň vody. Napriek tomu, že do jazera ústi množstvo riek, z jazera vyteká najmä rieka Hrazdan, ktorá tečie na juh a vlieva sa do rieky Arax, ktorá je najväčšou a najdlhšou arménskou riekou. Arax pramení vo vrchoch severozápadného Turecka a tečie prevažne na východ sledujúc arménsko-turecké a neskôr arménsko-iránske hranice, aby sa neskôr vliala na území Azerbajdžanu do rieky Kura. Arménsko má v oblasti Arax-kurského povodia hustú sieť malých a dravých potokov a prameňov, takže vodopády alebo pereje nie sú nič výnimočné. Za zmienku stojí, že na území Arménska pramenia aj rieky Eufrat a Tygris.
Rastlinstvo a živočíšstvo: Arménske rastlivstvo je rôznorodé. V polopúštnej oblasti, ktorá zasahuje do najnižších polôh, sa vyskitujú rastliny odolné suchu, ako sú jalovec alebo zemolez. Trávy dominujú v stepiach, ktoré sú vo vyšších nadmorských výškach a zaberajú väčšinu povrchu Arménska. Bukové a dubové porasty sa nachádzajú v lesných zónach v krajne severo- a juho- východnej oblasti. So živočíšnych druhov môžem spomenúť niekoľko typických zástupcov, ako je diviak, šakal, rys alebo Sýrsky medveď.
Prírodné zdroje: Prírodné zdroje v Arménsku zahrňujú meď, molybdén, zinok, zlato, perlit a žulu. Krajina má nedostatok zásob ropy, zemného plynu a uhlia ,a preto musí importovať tieto zdroje paliva. Arménske rieky, najmä Hrazdan, poskytujú významné zdroje vodnej energie.
Klíma: Klíma sa v Arménsku mení na základe nadmorskej výšky, avšak dominuje suchá a kontinentálna klíma s dlhými, teplými letami a miernymi zimami. Náhorné plošiny, ktoré sú menej chránené pohoriami ako ako znížené roviny, majú kontinentálnejšie počasie v zime. Slnko svieti v Arménsku často. Zrážky sa menia podľa daného miesta a najsilnejšie sú na jeseň. Horské oblasti tvoria prirodzanú bariéru pre väčšinu zrážok, ktoré sú vo forme snehu alebo dažďa. Najarídnejšia klíma je v oblasti pozdĺž rieky Arax.
