Litva

Najvýšší bod: Juozapine 294 m
Najdlhšia rieka: Nemunas 970 km.
Najväčšie mestá: Vilnius 585 000, Kaunas 425 000, Klaipeda 204 000
Úradný jazyk: litevština
Národnostné zloženie: Litevci 81 %, Rusi 8.5 %, Poliaci 6.8 %, Bielorusi 1.5 %, ostatní 2.2 %
Náboženská príslušnosť: rímsky katolíci 80 %, ostatní pravoslávny, Luteráni a reformovaný
Štruktúra HDP: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 21 %, ťažba a priemysel 40 %, stavebníctvo 3 %, služby 36 %

História:
V 13. st. keď si Nemci podmaňovali pobaltie, Litvania boli jediný, čo sa im postavili na odpor. Boli to posledný Európania čo prijali kresťanstvo. Dynastia Gedyminovcov buduje mocné kniežatstvo, ktoré siahalo až k čiernemu moru. V 18. st. si ho podmaňujú Rusi. Litva získava nezávislosť v roku 1917 a znova ju stráca v 1940 v prospech ZSSR. Slobodu získava ako jej susedia v roku 1991.

Povrch:
Litva má v podstate také isté prírodne podmienky ako Lotyšsko. Piesočnaté pobrežie a nížinatá krajina. Množstvo jazier a bažín. Hospodárstvo:
Orná pôda zaberá takmer 40 % plochy, čo sa ukazuje na širokospektrálnej poľnohospodárskej výrobe: produkcia mäsa, mlieka, zemiakov, obilia a zeleniny. Lesy sa spracúvajú v nábytkárskom priemysle a papierenskom priemysle. Aj v tejto krajine sú malé nerastné zdroje, ťaží sa tu iba jantár. Čo sa týka strojárstva je tu výroba obrábacích strojov a lodí no tá je závislá na dovoze surovín. Taktiež výroba hnojív atď. je závislá na dovoze surovín. Na domácich surovinách je založené rozsiahle potravinárstvo.

Doprava:
Čím ďalej tým viac sa rozvíja cestná doprava popri ktorej ustupuje železničná. Námorná doprava si zachováva veľký význam hlavne kvôli medzinárodnému obchodu.

Litva leží v severozápadnej časti Baltskej nížiny. Je najľudnatejšou ale najmenej rozvinutou pobaltskou krajinou.Povrch krajiny je tiež nížinatý, mierne zvlnený so stopami po štvrtohornom zaľadnení: morény, jazerá a pod. Najvyšší bod krajiny dosahuje 284 m. V roku 1940 bolo pričlenené k Sovietskemu zväzu, osamostatnila sa v roku 1991. Prakticky nemá žiadne nerastné suroviny. Jej nízko polozené piesočnaté pobrežie neumožnilo založenie významného prístavu, ktorý by prispel k rozvoju obchodu. Priemysel Litvy je odkázaný na dovoz surovín, najdôležitejším odvetvím je strojárstvo (výroba lodí, prístrojov a zváracích strojov). Z hľadiska vývozu a zamestnanosti je významný textilný priemysel. Chemický priemysel spracúva ruskú ropu. Na tvorbe národného produktu sa poľnohospodárstvo podieľa 40%. Hlavným odvetvím je chov hospodárskych zvierat, hovädzí dobytok na mlieko a ošípané. Produkty tohto odvetvia sa vyvážajú. Pestujú sa obilniny, krmoviny, zemiaky a ľan. Väčšinu územia krajiny pokrývajú nížiny s úrodnými pôdami (Veľká uhorská nížina, Malá uhorská nížina).