Grécko

Obyvateľstvo
V Grécku žije 10,624 milióna ľudí (r. 2000). Asi 3 milióny Grékov žije mimo Grécka, hlavne v západnej Európe alebo v USA. Z jazykového a rasového hľadiska je grécke obyvateľstvo výsledkom miešania rôznych národov a kmeňov. Najstaršími obyvateľmi Grécka boli Achájci a Ióni, ktorí sa sem prisťahovali zo severu asi pred 2 000 r. pred n.  Grécko je národnostne homogénnym štátom. Dnes tvorí jeho obyvateľstvo 98,5 % Grékov. Zvyšné neveľké menšiny tvoria najmä Turci, žijúci najmä v Trákií, na Rodose a Kose; Bulhari ; Arméni a Valasi v Tesálií, ďalej Macedónci a Rómovia. Oficiálnym jazykom je novogréčtina, značne sa líšiaca od starej gréčtiny, z ktorej sa vyvinula. Je oficiálnym jazykom štátnej správy, justície, vedeckých kruhov a tiež tlače.V roku 1975 uzákonil grécky parlament hovorový jazyk dimotiki .

Prevažná časť obyvateľstva má dedinský charakter, ktorý si vytrvalo udržiava i v niektorých mestských štvrtiach. V posledných desaťročiach sa na úkor menších miest a vidieka rozrástli veľkomestá. Z toho vznikli niektoré problémy, ktoré sa týkajú sociálnej štruktúry a technickej základne. V krajine sú približne štyri milióny zárobkovo činných obyvateľov, z ktorých asi 40 % pracuje v terciálnom sektore, oblasti správneho aparátu, služieb, obchodu, dopravy a cestovného ruchu. 30 % pracuje vo výrobnom sektore a 27 % v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove. Stredná dĺžka života mužov je 76 rokov a žien 81 rokov čo je v porovnaní s priemernou svetovou dĺžkou (muži 64 r. , ženy 68 r.) vysoké číslo. Vo vekovom zložení obyvateľstva tvoria 0-15 roční 15 % obyvateľstva. Obyvatelia produktívneho veku od 15 do 65 rokov tvoria 68, 1% nad 65 % tvorí 16,9 %. Z celkového hľadiska mestá ustupujú do pozadia, ale ich počet a veľkosť rastie. Ležia predovšetkým na východnej polovici pevniny. Sú to prevažne malé a stredné mestá, ktoré ležia blízko seba. Veľkomiest je len málo. Atény, hlavné mesto Grécka a prístav Pireus tvoria so svojimi predmestiami uzavretý celok s 3,5 miliónmi obyvateľov. Dominantou na severe je Solún (Thessaloniki), ktorý má 378 000 a s predmestiami asi 1 milión obyvateľov. Na Peloponéze je najväčším mestom Patras so 155 000 obyvateľmi. Ďalšími v poradí sú Iráklio na Kréte so 110 000 obyvateľmi a Lárisa so 102 000 obyvateľmi (vš.údaje z r 1991). Takmer všetci Gréci sú aktívnymi členmi gréckej pravoslávnej cirkvi. Z ostatným náboženstiev tvorí 1,2 % islam a zvyšok katolíci a židia. (r. 1990)

Štátne zriadenie a spoločnosť
Oficiálny názov štátu je Grécka republika, grécky Í Elléniké demokratia.  Po zvrhnutí vojenskej diktatúry roku 1974 sa na základe referenda a ústavy z roku 1975 Grécko stalo republikou s parlamentno - demokratickým zriadením. Jednokomorové Národné zhromaždenie má 300 poslancov volených obyvateľstvom starším ako 18 rokov na päťročné obdobie. Prezident je volený parlamentom na päť rokov a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Výkonnú moc má vláda volená na štyri roky, jej poradným orgánom je rada republiky v čele s prezidentom. V roku 2000 bol už na svoje druhé volebné obdobie zvolený Konstantinos Stephanopoulos. Grécko je rozdelené na 13 administratívnych oblastí a 50 krajov - nomí . V grécku sa nachádza aj mníšska republika. Republika mníchov na hore Athos ( Áijo Oros = Posvätná hora ) leží na „východnom prste“ severogréckeho polostrova Chalkidiki, v kraji Makedónia. Nachádza sa tu 20 kláštorov, hlavné mesto Karyes. Republika má úplnú vnútornú samosprávu.

Grécko je členským štátom Organizácie spojených národov (OSN) a väčšiny jej medzinárodných organizácií, od roku 1981 členom Európskeho spoločenstva, teraz Európskej Únie do Eurozóny pristúpilo ako jej dvanásty člen. NATO a. Pokračujúce zásahy Grécka do diania na Cypre sú príčinou nie ideálnych vzťahov k susednému Turecku. Avšak situáciu po zemetraseniach v oblasti Veľkých Atén z roku 1999 možno nazvať pozitívnym prelomom vo vzájomných vzťahoch. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a školstvo

Zlepšená zdravotnícka starostlivosť znížila výrazne kojeneckú úmrtnosť. Pre chudobných je lekárska starostlivosť zadarmo. Sociálne zabezpečenie je doplnené podporou v materstve. Štúdium na vysokých školách je limitované, aby sa zabránilo nezamestnanosti vysokoškolákov. Súkromné univerzity sú podľa ústavy zakázané

Poľnohospodárstvo
V poľnohospodárskom sektore je zamestnané stále viac než 20 % pracujúcich, ale produktivita práce je nízka. Obrábané môže byť len o niečo viac než 20 % rozlohy zeme, ďalších necelých 10 % pokrývajú trvalé kultúry. Poľnohospodárskych investícií, zvlášť do nutného zavlažovania, sa stále nedostáva. Mnoho farmárov ešte používa ťažné zvieratá. Nekvalitná pôda, nedostatok vody, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov sú brzdou ďalšieho rozvoja. Takmer ¾ hospodárstva obhospodaruje úžitkovú plochu menšiu než 5 ha. Napriek tomu je však grécke poľnohospodárstvo sebestačné. Zabezpečuje potreby obyvateľov a okrem toho je značná časť produkcie určená na vývoz.

Rastlinná výroba
Vidiecke oblasti Tesálie a Makedónie sa pokladajú za obilnicu Grécka., najmä pšenica, jačmeň, kukurica, ryža. Ďalej sa pestuje vinič, hrozno, hrozienka, korintky, sultánky, cukrová repa, tabak, melóny, ovocie a južné plody, figy, orechy (mandle, pistácie, arašidy), skorá zelenina ako paradajky, uhorky, atď. Veľmi významná je produkcia vína, citrusov a tabaku. Hrozno sa pestuje predovšetkým na iónskych a juhoegejských ostrovoch, v strednom Grécku, na Kréte a na západnom a severnom Peloponéze. Pestuje sa tiež ryža, bavlník a zemiaky. Takmer 9 miliónov návštevníkov ročne navštívi grécke antické kultúrne pamiatky a historické miesta, ktoré spolu so slnečným a teplým podnebím predurčujú túto krajinu na využívanie turistického ruchu.

Živočíšna výroba
Dôležitý je aj chov dobytka a domácich zvierat. Prevláda chov oviec, ktorých je asi 8 miliónov kusov a kôz, ktorých je asi 4,5 milióna kusov. Svoj význam má aj pestovanie včiel, pri ktorom sa získava med a vosk.  Nadmerný výlov rýb v pobrežných vodách v posledných rokoch spôsobuje znižovanie rybného bohatstva, takže Grécko musí ryby dokonca dovážať.

Priemysel
Väčšina priemyslu je sústredená okolo Atén a Solúnu. Turistika je kľúčovým priemyslom.

Nerastné bohatstvo: hnedé uhlie, bauxit, nikel, zinok, olovo, mangán, chróm, mramor, ropa
Odvetvia priemyslu: turistika, potravinársky p.- spracovanie tabaku, textilný, chemický – spracovanie kovu a ropy