Východná Európa

Patria tu štáty Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, západná časť Ruska a pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko. Tieto štáty vznikli rozpadom bývalého ZSSR a okrem pobaltských republík všetky sú členmi SNŠ. Rozlohou je to najväčšia zo všetkých oblastí Európy (zaberá 1/2 svetadielu). Povrch tvorí Východoeurópska nížina, na juhu Kaspická nížina ďalej pohoria Ural a okraje Kaukazu a časť východných Karpát, ktoré zasahujú na územie Ukrajiny. Podnebie má táto oblasť mierne kontinentálne, na západe vlhkejšie lebo je ovplyvňované Atlantickým oceánom, na severe subpolárne v južnej časti Krymu dokonca subtropické. Oblasť má len málo zrážok.

Väčšinu územia tvorí bezodtoková panva Kaspického mora. Ústi do nej Volga (prítok Kama) - najdlhšia rieka Európy. Na riekach Volga, Dneper a Don sú vybudované obrovské priehradné nádrže a vodné elektrárne. Veľké rieky sú pospájané prieplavmi. Väčšinu východnej Európy pokrýva poľnohospodársky využívaná kultúrna step severnejšie sa vyskytuje tajga a úplne na severe je pásmo tundry. Obyvateľstvo VE patrí prevažne k slovanskej jazykovej skupine (Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci). Do iných skupín patria Moldavčania, Tatári, Baškirci, Lotyši, Estónci a Litovčania. Najhustejsšie sú zaľudnené priemyselné oblasti a oblasti veľkých miest (Donecká panva, oblasť pri strednom toku Volgy, stredná časť Ukrajiny, Moskva (9,3 mil. obyv.), Sankt Peterburg (5 mil. obyv.) Rozvinutá je ťažba uhlia, ropy, zemného plynu, železných rúd. Strojársky a chemický priemysel. Doprava sa opiera o železnice, splavné rieky a sieť ďiaľkových ropovodov a plynovodov. Na pobreží Čierneho mora sa nachádzajú strediská cestovného ruchu.

Ruská federácia

• republika
• hl. mesto - Moskva
• rozloha - 17 000 000 km2. Nachádza sa na dvoch svetadieloch.
• povrch - členitý, najvyšší vrch sa nachádza na Kaukaze - Elbrus. ½ územia zaberajú nížiny: Východoeurópska, Západosibírska (Ob s prítokom Irtyš) - oddeľuje ich Ural. Na východ od Jeniseja sú vysočiny a horské pásma. Na poloostrove Kamčatka a na Kurilských ostrovoch je asi 300 sopiek z toho 60 činných.
• Na južnom okraji Stredosibírskej vysočiny leží najhlbšie jazero sveta Bajkal.
• mestá - Petrohrad (Sankt Peterburg), Nižnij Novgorod, Volgograd, Jekaterinburg, Novosibirsk, Samara, Vladivostok... Je 1,5 krát väčšie ako EÚ.
• Je nástupníckym štátom po Sovietskom zväze a má 21 republík.
• hospodárstvo - po páde komunizmu je poznačené problémami. Vysoká inflácia a nezamestnanosť. Po rozpade ZSSR došlo k pretrhnutiu hospodárskych väzieb, kt. viedli nielen k poklesu produkcie a výkonnosti hospodárstva ale aj k zníženiu životnej úrovne väčšiny obyvateľstva. Európska časť je vyspelejšia ako ázijská.
• ťažba - ropa, zemný plyn, čierne a hnedé uhlie, Fe ruda, farebné kovy, zlato, diamanty, síra
• priemysel - veľké priemyselné oblasti - pri Volge, na Urale, Kuzbas v Ázii. Produktivita však ostáva za EÚ. Hutníctvo železa a neželezných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín, drevovýroba.
• elektrárne - tepelné, vodné, jadrové
• poľnohospodárstvo - pšenica, jačmeň, zemiaky, kukurica, slnečnica, cuk. repa, ryža, proso, sója, ovocie...Chová sa hov. dobytok, ošípané, hydina, kožušinová zver, kone, ovce, kozy, rybolov. Rusko je však potravinovo nesebestačné a odkázané na dovoz potravín.
• doprava - najväčší podiel na preprave tovarov má železničná preprava. Najdôležitejšie trate sú elktrifikované. Automobilová doprava trpí riedkou sieťou ciest, veľký význam má aj riečna, námorná, letecká a potrubná doprava. 

Ukrajina 

• republika
• hl. mesto - Kyjev
• rozloha - 2. najväčší štát Európy
• povrch - prevažne rovinatý. Na západe vystupujú Karpaty a na juhu Krymské vrchy. Najväčšou riekou je Dneper s vodnými nádržami - preteká stepnou nížinou.
• podnebie - mierne vnútrozemské, južne od Krymských vrchov subtropické
• obyv. a mestá - ¾ Ukrajincov, 1/5 Rusov. Okrem hl. mesta sú významné hl. Doneck - centrum uhoľnej Donbasskej panvy, Charkov, prístav Odessa, Dnepropetrovsk a Ľvov
• ťažba - uhlie, železo, zemný plyn, soľ...
• priemysel - spracovateľský, hutníctvo (výroba železa,ocele, valcovaných výrobkov), strojárstvo (stroje pre bane a huty ...), chemický priem. (ropa, zemný plyn), potravinárstvo
• elektrárne - tepelné, jadrové, vodné
• poľnohospodárstvo - viac ako ½ územia tvorí orná pôda. Bola vytvorená kultiváciou stepi a lesostepi – černozem. Pestuje sa na nej pšenica, kukurica, cuk. repa, slnečnica, tabak, ovocie, vínna réva. Chová sa hov. dobytok, ošípané, ovce ...
  doprava - hustá sieť železníc, ciest, námorná a riečna doprava, potrubná doprava

Bielorusko 

• republika
• hl. mesto - Minsk
• rozloha - stredne veľký európsky štát. Má vnútrozemskú polohu.
• povrch - mierne zvlnený, rovinatý, pahorkatý, poznačený zaľadnením. Juhozápad tvorí zamokrená oblasť Pinských jazier.
• podnebie - močaritosť a hustá riečna sieť vytvárajú vlhké podnebie s dostatkom zrážok. Najväčšími riekami sú Západná Dvina, Neman, Bug, Dneper (sú pospájané prieplavmi)
• obyvateľstvo a mestá -43% obyvateľov žije v mestách. 80% je Bielorusov, Rusi, Poliaci a Ukrajinci... Okrem hl. mesta sú taktiež významné mestá Gomeľ, Mogilev, Vitebsk...
• ťažba - soľ a rašelina
• priemysel - je poznačený nedostatkom nerastných surovín. Strojárstvo (vyrábajú sa nákladné autá, elektrotechnika, poľnohosp. stroje), chemický a potravinársky, ďalej aj textilná a drevárska výroba...
• poľnohospodárstvo - územie tvoria podzolové pôdy, ktoré sú zamokrené. Pestujú sa krmoviny, raž, zemiaky, jačmeň, ovos, ľan, cuk. repa. Chová sa hovädzí dobytok, ošípané a významný je i rybolov. 1/3 krajiny pokrývajú lesy (Belovežský NP).
• doprava - krajina ja vnútrozemská a preto veľmi dôležitá pre medzištátnu dopravu. Cez Bielorusko vedie ropovod Družba, ktorý sa tu rozvetvuje do Maďarska, Poľska na Slovensko.

Moldavsko 

• republika
• hl. mesto - Kišinev
• poloha - leží medzi Ukrajinou a Rumunskom
• vodstvo - rieky Prut na západe, Dnester na východe...
• podnebie - kontinentálne
• Rastlinná i živočíšna výroba má podobné zameranie ako na Ukrajine. Pôdy sú väčšinou černozeme, sú výužívané na vinohradníctvo, ovocinárstvo. ½ obyvateľstva žije na vidieku a zaoberá sa poľnohospodárstvom. Je to najhustejšie zaľudnený štát VE. 2/3 obyv. sú Moldavčania, zvyšok hl. Ukrajinci, Rusi, Rumuni, Turci...
• Najvýznamnejšími priemyselnými odvetviami sú potravinárstvo a strojárstvo.

Litva, Lotyšsko a Estónsko 

• republiky
• hl. mestá - Litva - Vilnius; Lotyšsko - Riga; Estónsko - Tallin
• poloha - všetky štáty sa nachádzajú na pobreží Baltského mora, sú tvorené prevažne plochou nížinou, kt. je pri pobreží piesočnatá vo vnútrozemí sa príležitostne dvíhajú nevysoké pahorky. Celá táto oblasť je poznačená činnosťou ľadovca.
• podnebie - je mierne, smerom od Baltického mora narastá vplyv kontinentality.
• priemysel - strojársky a potravinársky
• poľnohospodárstvo - orientuje sa na chov ošípaných a dobytka. Pestujú sa obilniny, krmoviny, zelenina. Rozvinutý je rybolov. Všetky štáty majú hustú sieť železníc a ciest a rozvinutú riečnu a pobrežnú dopravu.