Vplyv výrobných aktivít a dopravy na kvalitu ovzdušia

V posledných desaťročiach sa v dôsledku silnej industriálnej činnosti človeka prudko znížila kvalita ovzdušia.
K znečisteniu atmosféry dochádza dvojakým spôsobom:
a) prírodnými zdrojmi a procesmi (vulkanickou činnosťou, rozklad org. látok)
b) umelé zdroje, ľudská činnosť, ktorá zahŕňa: výroba tepla a energie, hutníctvo a metalurgia, chemický priemysel, doprava, stavebná činnosť

Zdroje znečisťovania ovzdušia sa však môžu členiť podľa celého radu rôznych kritérií:
• bodové (továrenský komín), líniové (diaľnica), plošné (továrenské areály, staveniská)
• okamžité (havarijný únik exhalátov), spojité (nepretržitá technológia),
• stabilné (elektráreň, technológie), mobilné (dopravné prostriedky),
• prízemné (automobilová doprava, vykurovanie), vyvýšené (vysoké továrenské komíny).

Látky znečisťujúce ovzdušie:
A) plynné látky: oxid siričitý, sírový, sírany – spaľovanie, spracovanie uhlia a ropy, oxidy dusíka, kyselina dusitá, dusičnany – produkty biologických procesov, spaľovacie procesy v priemysle a doprave, oxid uhoľnatý, uhličitý – spaľovacie procesy s nedostatočným prívodom kyslíka, zlúčeniny fluóru – sklárstvo, fosforečné hnojivá, chlór – závody vyrábajúce plasty, chlór

B) rádioaktívne látky a ťažké kovy: olovo – spaľovanie pohonných látok v benzínových motoroch, kadmium – úprava kovov, chem. priemysel, metalurgia, nikel – spaľovanie fosílnych palív

C) pevný úlet : popolček, prach z ťažby, spracovania stavebných materiál

(Súčasná úroveň kvality vzduchu v európskych mestách je nízka. Podľa štúdie Európskeho centra kvality vzduchu až 70% miest vykazuje minimálne raz do roka výskyt tzv. zimného smogu, ktorý je charakterizovaný zvýšenými koncentráciami tuhých častíc, SO2 a NO2. Navyše vo všetkých krajinách EÚ sa vyskytuje tzv. letný smog, pri ktorom koncentrácie prízemného ozónu prekračujú limity ochrany zdravia. )

Dôsledky znečistenia ovzdušia:
Škodlivý vplyv znečisteného ovzdušia na zdravotný stav obyvateľstva začína tým, že pokožka a sliznice sú vystavené priamemu účinku týchto škodlivín. To spôsobuje dráždenie postihnutých orgánov, hlavne očí, nosa, hrdla a respiračného systému, a vyvoláva ťažkosti v ich činnosti (bolesti hlavy, kašeľ, slzenie očí a pod.) a ich ochorenie. Niektoré škodliviny môžu zasiahnuť aj sliznice tráviaceho traktu, pri vyšších koncentráciách spôsobujú krvné choroby a choroby srdca. Opakujúce sa zápaly dýchacích orgánov v detskom veku môžu viest v dospelosti k chronickým bronchitídam a ďalším zdravotným komplikáciám.

Skleníkový efekt: vzniká hromadením CO2 (ktorý viaže slnečné svetlo a bráni mu tak vrátiť sa späť do atmosféry. Zem sa tak ohrieva podobne ako v skleníku čo má za následok topenie ľadovcov, stúpanie hladín oceánov a pod.)

Kyslé dažde - dôsledok unikania S a D pri spaľovaní fosílnych palív (S a D reagujú v atmosfére so zrážkovými vodami a vracajú sa na zem v podobe kyslých zrážok, ktoré ohrozujú zdravie ľudí, kvalitu pôd a vôd, poškodzujú lesný porast)

Narúšanie ozónovej vrstvy
Možnosti znižovania emisií: Existuje viacero spôsobov, ako je možné znížiť emisie škodlivých látok Ideálnym riešením by bol prechod na tzv. čisté palivá (vozidlá s nulovými emisiami), pomohlo by tiež posilňovanie verejnej dopravy.
Technologické opatrenia: Najúčinnejšou cestou čistenia výfukových plynov benzínových motorov v súčasnosti je použitie katalyzátora. Nové katalyzátory sú pri optimálnych podmienkach schopné znížiť emisie oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého a uhľovodíkov takmer o 90%