Z histórie Žiliny
Prvé náznaky ľudskej civilizácie v Žiline siahajú až do staršej doby kamennej, tj. 20 000 rokov pred naším letopočtom. Vtedy sa ľudia zaoberali prevažne chovom domácich zvierat a roľníctvom. V 5. stor. nášho letopočtu sa usadzujú Slovania, čopotvrdzujú aj rôzne nálezy v blízkom okolí, napr. Súľov, Lietava, Hričova alebo povesťami opradené Strečno. Najstaršie písomné správy o tomto území pochádzajú z 13. storočia. Prvú z nich môžeme nájsťv listine nitrianskeho župana Tomáša asi z roku 1208, ktorá jev latinčine. Žilina sa v nej nazýva Terra de Selinan. Centrum starej slovanskej Žiliny sa nachádzalo v blízkosti kostola sv. Štefana-kráľa v historickej časti mesta pomenovanej Rudiny. Tento kostol je najstaršou zachovanou pamiatkou na území Žiliny. Pôvodná slovanská Žilina zanikla. Okrem spomínaného kostola bola doslova zničená. Nemeckí kolonisti z Tešínskeho kniežatstva začali pred rokom 1300 stavať nové sídlo. Jeho jadrom sa stal rínok, ktorý počas svojej existencie často menil meno, no dnes ho poznáme pod názvom Mariánske námestie.

Prvá správa o Žiline ako meste pochádza z roku 1312. V r.1321 udelili kráľ Karol Róbert Žiline určité výsady: trvalé a úplné oslobodenie od mýta, míľové právo a právo rybolovu, a tak sa Žilina stala kráľovským mestom. R. 1357 dostala od kráľa Ľudovíta Veľkého právo výročného trhu, známeho pod názvom jarmok. Táto výsada bola dôležitá hlavne pre ďalší vývoj remesla a obchodu.

Významnú úlohu pre rozvoj Žiliny zohralo známe Privilegium pro Slavis, ktoré vydal kráľ Ľudovit Veľký v roku 1381. Slováci, ktorí žili v meste, sa sťažovali kráľovi na žilinských Nemcov, že odmietali prijímať Slovákov za členov mestskej rady aj keď platili všetky dane tak ako Nemci. Napokon kráľ rozhodol v prospech Slovákov -polovicu rady tvorili Slováci.

V 14. stor. bola Žilina malým mestom a tvorilo ju iba niekoľko uličiek okolo štvorcového námestia. Počet obyvateľov nebol väčší ako 800-900. Žili tu zámožní patricijovia, remeselníci, tvoriaci strednú vrstvu a najnižšou vrstvou bola mestská chudoba. Neskôr sa mesto začalo rozrastať. Bolo to predovšetkým slovenské mesto, ale aj napriek tomu najvyššiu vrstvu tvorili Nemci.

Potom do Žiliny vtrhli husitské vojská.Prvýkrát ju dobyli a obsadili na jeseň r. 1431 a potom na rozhraní 1433 a 1434. Ďalší historicky nepríjemný zvrat nastal v r. 1508, keď Sučany a Strečno dostal Ján Podmanický. Chcel si prisvojiť aj vlastníctvo majetkov, kt. vtedy patrili dedičnému richtárstvu. Spor sa vyriešil, ale Podmanickovci naďalej šírili svoj vplyv, čo často viedlo až ku krvavým konfliktom. narastať aj počet obyvateľov. Štatistiky uvádzajú, že v roku 1900 ich bolo v Žiline už 5633 a v roku 1910 až 9197. Počet obyvateľov narastal aj po skončení 1. svet. vojny počas 1. československej republiky.

Rozvoj mesta pokračoval aj po 2. sv. vojne a v období Slovenského štátu a to najmä vďaka vtedajšiemu starostovi Dr. Vojtechovi Tvrdému. Počas jeho funkcie sa v meste vybudovalo divadlo, park na Bôriku, zrenovoval sa farský kostol, zriadilo sa mestské a drotárske múzeum a i. Keďže počet obyvateľov stále vzrastal, vybudovali sa takisto aj štyri sídliská –Hliny, Vlčince, Solinky a Hájik. Vznikali nové školy, predovšetkým Vysoká škola dopravná, dnes ako Žilinská univerzita, ktorú presťahovali z Prahy v roku 1960. Rozrastali sa kiná a divadlá, napríklad bábkové divadlo v Dome odborov, Štátny komorný orchester, Považská galéria a Považské múzeum v Budatínskom zámku. Má bohatú históriu a spomína sa už zač. 14.stor. Až do roku 1945 bol obývaný posledným grófom z rodu Csákyovcov.

Súčasnosť
Jadrom celej Žiliny je Mariánske námestie, na ktorom sa nachádza mnoho budov. Dominantou mesta je barokový kostol sv. Pavla apoštola z r. 1750. Jedna z prvých kníhtačiarní mala svoje sídlo aj v Žiline a volala sa Dadanova tlačiareň. Vydávala literatúru predovšetkým v náboženskom duchu, učebnice aj ľudovýchovné diela. Budova lekárne s názvom K zlatému orlovi slúžila užv polovici 19. stor. Je známa najmä tým, že pred ňou zhromaždeným Žilinčanom 4. 1. 1849 rečnili hrdinovia revolúcie z roku 1848 a členovia prvej Slovenskej národnej rady Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a vyzývali bojovať za národnú slobodu. K námestiu patria dve uličky. Farská, ktorá má v najužšom mieste 3,5 metra a Burianova medzierka. Z 20. rokov nášho stor. pochádza dielo secesie Grand Bio Universum, v ktorom dnes sídli Štátny komorný orchester. V r. 1921sa tu konala premiéra prvéhohraného slovenského filmu Jánošík. V dnešnom dome Makovického na rohu Horného valu býval v r. 1894-1904 Dr. Dušan Makovický, osobný lekár Leva Nikolajeviča Tolstoja. Z Farskej uličky sa dostaneme na tzv. farské schody pod farským kostolom. Farské schody nás zavedú na Námestie Andreja Hlinku a z neho priamo na hlavnú obchodnú tepnu mesta, tzv. hlavnú ulicu Žiliny, kt. sa volá Národná. Aj na tejto ulicisa nachádza množstvo zaujímavých budov. Napríklad budova Uhorského okresného súdu z r. 1900 alebo druhé žilinské sídlo Šrobárovej povojnovej slovenskej vlády, oficiálne nazývané Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska.“

Záver
V tejto práci som sa snažila čo najvernejšie opísať svoje rodné    mesto. Vďaka nadobudnutým poznatkom z použitej literatúry som sa aj ja naučila niečo nové z histórie Žiliny, opäť ma prekvapila niečím novým, mnou nepoznaným. Verím, že Žilina bude rásť a rozvíjať sa aj naďalej počas ďalších a ďalších generácií a raz nebude, tak ako doteraz, patriť medzi najkrajšie na Slovensku, ale ona sama bude zo všetkých najkrajšia a najskvostnejšia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Žilina - od histórie po súčasnosť