Zaoberá sa tavením rúd, výrobou kovu a ich zliatin i výrobou valcového materiálu. Patrí k základným odvetviam ťažkého priemyslu. Delí sa na hutníctvo železa a ocele – čierna metalurgia a hutníctvo neželezných kovov – farebná metalurgia. Hutníctvo železa sa vyznačuje vysokým stupňom koncentrácie. Sústreďuje sa do miest výskytu surovín alebo koksovateľného uhlia. Hutníctvo farebných kovov vyrába prevažne meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny. Hutníctvo ľahkých kovov vyrába hlavne hliník a jeho zliatiny.

Hlavné oblasti hutníctva železa:

Čína - hutníctvo sa koncentruje hlavne na pobrežie a pozdĺž veľkých riek. Hutníctvo patrí k najdôležitejším odvetviam priemyslu. Väčšina závodov je na juhu krajiny. V mestách Peking , Šanghaj, Kanton a na strednom toku Dlhej rieky. Čína vlastní obrovské zásoby železnej rudy a čierneho uhlia.

Japonsko – v tejto krajine sa od roku 1995 hutníctvo zaraďuje medzi odvetvia s vysokým poklesom zisku ale stále patrí medzi dôležité súčasti priemyslu. Japonsko je chudobné na nerastné suroviny.

USA – krajina je veľmi bohatá na železnú rudu, farebné a vzácne kovy ale značnú časť dovážajú. Hutníctvo patrí medzi dynamicky sa rozvíjajúce priemyselné odvetvie ale nie je určujúcim sektorom hospodárstva. Hutníctvo železa a ocele sa sústredilo pri uhoľných panvách na pobreží Veľkých jazier, pri zásobách železnej rudy. V produkcii hutníckeho priemyslu sú na 3. mieste na svete.

Rusko - veľké závody, vystavané počas sovietskej vlády, sa ťažko prispôsobujú súčasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia značne poklesla. Hutníctvo železa, hliníka a farebných kovov patrí medzi významnejšie priemyselné odvetvia. Železná ruda sa ťaží na hranici s Ukrajinou a na južnom Sibíri. Zásoby čierneho a hnedého uhlia sú na strednom a východnom Sibíri ( Jakutsko), v Kuzneckej a Kansko- ačinskej panve.

Nemecko - v Nemecku sa vyťaží najviac čierneho a hnedého uhlia na svete, zásoby sa nachádzajú v Porýní a Porúrí. Významná je aj ťažba železnej rudy ale značnú časť dovážajú. Najväčším strediskom hutníckeho priemyslu je mesto Duisburg.

Hlavné oblasti hutníctva farebných kovov:

USA - farebná metalurgia sa zameriava na spracovanie medi a hliníka. Hlinikárne sa sústreďujú na riekach Tennessee a Columbia a pri Mexickom zálive.

Kanada – na polostrove Labrador v Quebecu a Newfoundlande sú bohaté ložiská železnej rudy, ktoré patria k najväčším na svete. Svetovo významná je ťažba rúd zinku v Britskej Kolumbii, Quebecu a New Brunswicku, niklu v Ontariu a Manitobe a medi. Celosvetovo významná je produkcia niklu v Ontariu, zinku v Britskej Kolumbii a v Manitobe a hliníka.

Austrália - Austrália je najväčším producentom bauxitu a štvrtým najväčším producentom hliníka. Hlavné bane na bauxit sú umiestnené na juh od Perthu v Západnej Austrálii a v Severnom Teritóriu na Gove Peninsula. Čierne uhlie sa ťaží hlavne v Novom Južnom Walese a Queenslande. Meď sa ťaží v Mount Lyell v Tasmánii, Mount Isa v Queenslande a Tennant Creek v Severnom Teritóriu. Zinok – v Broken Hill v Novom Južnom Walese. Mangán – Groote Eylandt v Severnom Teritóriu. Queensland, Nový Južný Wales a Tasmánia sú hlavnými producentmi cínu.

Rusko - nikel sa ťaží v Norilsku a na polostrove Kola. Meď sa nachádza v pohorí Ural. Zásoby bauxitu sú na Urale a na východnom Sibíri. Ložiská cínu sú na Zabajkalsku.