Poľnohospodárstvo

Brazília je štátom, v ktorom sa dopestuje najviac kávy na svete. Brazílska káva je kvalitná, a veľmi dobre sa predáva na svetových trhoch. Taktiež v pestovaní pomarančov a výrobe pomarančových koncentrátov je na poprednom mieste vo svete. Ďalej sa pestujú banány, kakao, cukrová trstina, sója a rôzne obilniny. Priemysel

Priemysel v Brazílii je dobre rozvinutý a je tam zastúpené široké spektrum priemyselných odvetví : výroba textilu, topánok, spracovanie železnej rudy a cínu, výroba ocele. Veľmi rozšírená je najmä výroba náhradných dielov do áut, ktoré sa vyrábajú v Európe. Rozšírená aj výroba strojov, montáž zahraničných áut ( veľké zastúpenie má hlavne značka Volkswagen ) a stavba lietadiel. História

História Brazílie siaha do počiatkov 16. storočia. V tom čase ešte prekvital obchod s otrokmi, ktorí museli pracovať v lesoch a na poliach, pretože ťažba dreva a pestovanie cukrovej trstiny si vyžadovali veľa pracovných síl. Priekupníci privážali otrokov z Afriky, pretože černosi boli výkonnejší v práci a odolnejší voči chorobám, ktoré sa vyskytovali. Privážanie afrických obyvateľov na územie terajšej Brazílie spôsobilo, že takmer jedna tretina obyvateľov Brazílie je afrického pôvodu. Koncom 17. storočia začal „zlatý vek" Brazílie. Ľudia objavovali zlato a diamanty. V polovici 18. storočia znova ožilo pestovanie cukrovej trstiny a bavlny. V 19. storočí sa Brazília osamostatnila od Portugalska a 7. septembra 1822 vznikla Brazília. V tom období zaznamenalo prudký rozmach pestovanie kávy, z ktorej väčšina sa predávala do Anglicka. V Brazílii sa otroctvo zrušilo až v roku 1888. Začiatkom 20. storočia sa výrazne zvyšuje pestovanie kávy. Do Brazílie smerujú prúdy prisťahovalcov, najmä Talianov. Zvyšovanie produktivity pestovania a spracovania kávy sa dosiahlo hlavne mechanizáciou. Významným zdrojom príjmov sa stáva kaučuk. Monopol Brazílie narušili Angličania, ktorí taktiež začali pestovať kaučuk a preniesli jeho pestovanie do anglických kolónií, čím vytlačili z trhu Brazíliu.

V Brazílii sa stále zväčšujú plochy obrábanej pôdy , ale v poľnohospodárstve pracuje čím ďalej tým menej ľudí vďaka mechanizácii. Asi 4 % území štátu tvorí obrábaná pôda. Pastviny tvoria asi 25 % územia. Pôdu tu obrábajú veľkí vlastníci – latifundisti, takže malí hospodári nemajú šancu Poľnohospodárske plochy sa nachádzajú predovšetkým na juhu a na severovýchodnom pobreží.

Medzi hlavné plodiny patria sója pestovaná na vývoz ako krmivo pre dobytok. Brazílie je najväčším svetovým producentom kávy.

Cukrová trstina, v jej produkcii Brazílie tiež zaujíma prvé miesto na svete, sa používa k výrobe tzv. gasalkoholu, náhrady za benzín k pohonu motorových vozidiel. Tento výrobní proces bol v Brazílii vyvinutý a masovo rozšírený s cieľom odstrániť závislosť na dovoze ropy. Ďalej sa tu pestuje kakao, bavlna, kukurica, ryža, pšenica, fazuľa, maniok, zemiaky, zelenina, orechy a ovocie.

Chová sa tu dobytok a ošípané (ich stavy v Brazílii patria k najväčším na svete). V riekach a v mori sa vyskytuje obrovské množstvo rýb, ktoré sa využíva zatiaľ iba nepatrne.  V Brazílii došlo k rozsiahlemu ničeniu lesov. Asi 6 % lesných porastov sa využíva pre lesníctvo. Pôvodné pralesy trpeli intenzívnym zberom surového kaučuku. Najväčšie škody spôsobuje vypaľovanie lesov za účelom získavania novej ornej pôdy. Skoro 2/3 zeme sú zalesnené . Na severe Amazonie sa drevo používa len ako palivo. Na vývoz idú vzácne druhy drevín, celulóza a papier sa vyrába predovšetkým z eukalyptov a pínií na juhu krajiny.

Hospodárstvo
Vďaka mohutnej industrializácii sa Brazília za posledných 25 rokov zmenila z agrárnej krajiny na krajinu približujúcu sa úrovni hospodársky vyspelých štátov. Brazílsky hospodársky zázrak sa však vyznačuje veľkou regionálnou a sociálnou nerovnomernosťou.  V roku 1996 dosiahol hrubý domáci produkt 709,5 miliardy US dolárov. Z toho bol podiel poľnohospodárstva 14%, priemyslu 37% a služieb 49%. Hlavnými obchodnými partnermi Brazílie sú USA a Argentína. Dovážajú sa najmä stroje a dopravné prostriedky, pohonné látky, elektrické prístroje a potraviny. Najdôležitejšími vývoznými tovarmi sú kovy a kovové výrobky, vozidlá (vrátane náhradných dielov), sójové bôby a výrobky z nich, chemické výrobky, rudy, papier, káva a cukor. Orná pôda zaberá 14% poľnohospodársky využitej plochy, dobytok sa chová asi na polovici celkovej plochy krajiny, ostatná pôda leží úhorom. Na úrodnom juhu sa pestuje predovšetkým sója, cukrová trstina, káva a tabak. Dobytkárstvo má v Brazílii extenzívny charakter. Na severe má významnú úlohu pestovanie tropického ovocia, kakaové plantáže a ťažba dreva. Klčovanie a vypaľovanie pralesov v tejto oblasti ( každoročne až 25 544 km2 ) má však za následok drastické narušenie ekologickej rovnováhy. Priemyselná výroba je sústredená na juhu a juhovýchode.

Náboženstvo
V Brazílii prevažuje kresťanstvo. Katolíci tvoria 85%, protestanti 11%, menšie počty veriacich registrujú tiež cirkvi ortodoxné, maroniti a pravoslávni. Existuje tu malá komunita židovských veriacich, ďalej sú vyznávané afro-brazilské kulty, predovšetkým v Bahia.. Vo Filozofii afro-brazilských kultov nie sú rovnaké základy ako v ázijskom a v európskom náboženstve. Nehrajú tu žiadnu úlohu dva základné aspekty diabol a boh. Najviac asi Európanov šokuje kult Exú, ktorý nazývajú diablom. Exú zobrazuje podobu ľudskú a zvieraciu s penisom. Pre Afričanov predstavuje cestu medzi materializmom a spiritualizmom. Je to posol medzi bohom a ľudským stvorením. Všetko spojené s peniazmi, láskou a ochranou ochraňuje Exov svojim pozorným okom.

Kult Candomblé
Kult candomblé priviezli prisťahovalci z afrických zemí. Kult candomblé vyznávajú predovšetkým obyvatelia v regióne Bahia. V ostatných regiónoch má candomblé iný názov – v Riu sa mu hovorí Macumba, v Amazonii a v Pará se nazýva Babassue, v Pernambucu a v Alagoasu sa mu hovorí Batuque, v Maranhau sa používa termín tambor.

V niektorých miestach sa môžete zúčastniť ceremonií spojených s kultom candomblé. V Salvadore, v Casa Branca môžete peožiť tento neopakovateľný zážitok spojený s prežitím večera plného ceremonií candomblé. Pri týchto rituáloch nosia ženy krajkové oblečenie a blúzky a tancujú veľmi pomaly. Muži vybubnovávajú africké rytmy na bubny. Iba ženy tancujú pokiaľ nedosiahnu absolútneho tranzu, ktorý je vlastne cieľom celého ceremoniálu. Muži majú za úlohu podporovať ženy a doprevádzať ich ceste k tranzu. Keď ženy dosiahnu tranz , celé sa trasú. Ráno sa koná ceremoniál, pri ktorom sa obetujú zvieracie obete. Popoludní potom pokračuje ceremoniál venovaný Exom Ceremoniálu candomblé sa môžete zúčastniť tiež v regióne Bahia v meste Cachoeira. Vetšinou sa tu konajú v piatok alebo v sobotu večer. Je dobré sa zúčastniť ceremoniálu s nejakým sprievodcom, ktorý vám dá všetky dôležité informácie. Nesmie sa napríklad obliekať len krátke nohavice a na miesto, kde sa ceremoniál koná, musíte prísť bez pokrývky hlavy. Dejte si pozor, nech neblokujete miesto pri vchode a neprekážate tu. Vetšinou je tu jeden človek, ktorý všetko organizuje. Muži sedia na pravé strane, ženy na ľavej. Miesta na sedenie sú veľmi dôležité, preto si overte, či sedíte na správnom mieste. Niekedy je pri ceremoniále malé občerstvenie s jedlom a pitím. Môže sa ale stať, že nesmiete ochutnať jedlo, ktoré vás bude lákať.

Každý účastník ceremoniálu má „orixá“ – bohov, ktorý predstavuje ochranu života a vôbec zrodenia života. Každý „orixá“ má svoju charakteristiku, je rozdelený na mužské a ženské pohlavie, má i svoju históriu. Používajú sa tiež mušle, ich pozície vám môže niečo povedať o vašej minulosti a šťastí. Ďalším dôležitým bohom je Oxumaré, ktorý predstavuje dúha. 6 mesiacov je Oxumaré mužské pohlavie a ďalších 6 mesiacov ženské pohlavie. Logunedé je syn dvoch mužských pohlaví – oguna a oxosse. Väčšina týchto bohov sú homosexuáli. Kult candomblé akceptuje a podporuje homosexualitu.
Aby si vyznávači candomblé udržali zdravie a silu prinášajú bohu Orixá jedlo. Každý boh má svoje obľúbené obete. Napríklad boh Iemanjá – bohyňa mora miluje parfémy, biele a modré kvetiny, ryžu a pečenú rybu. Najväčší boh Oxalá, vlastník slnka , jedáva varenú kukuricu.
Oxúm, boh čerstvé vody a vodopádov je preslávený svojou márnosťou. Miluje náušnice, retiazky, náramky, šampanské a med.

Kult Umbanda a Quimbanda
Umbanda je bielá mágia, akýsi mix candomblé a spiritualismu. Prezentuje formu národného brazilského náboženstva. Umbanda je menej organizovaná než candomblé. Quimbanda je súčasťou náboženstva Umbanda. Je to čierna mágia. Rituály sú spojené s veľkým množstvom krvi zvieracích obetí a škaredých skutkov. Vyznávánie Quimbandy je ilegálne, tiež ako jej ceremoniály.

Kardecismus
V 19. storočí predstavil francúzsky spirituálny majster Allan Kardec brazilským belochom nové náboženstvo. Kardecovi myšlienky nasleduje v súčasnosti veľké množstvo brazilcov. Kardecismus hlásia reinkarnáciu, salónne seanse a rozhovory s mrtvými.

Kultúra a umenie
Brazília je veľmi bohatá na kultúru a umenie. Prevažnú časť obyvateľstva tvoria Európania, a aj život v Brazílii prebieha podľa európskych zvyklostí. Ale prisťahovaním afrických obyvateľov v 16. a 17. storočí sa zmiešali dve kultúry: európska a africká a hlavne vďaka tomu sa stala Brazília medzi turistami značne vyhľadávaná.

V hudbe prevláda štýl samba a je neoddeliteľnou súčasťou každého brazílskeho karnevalu. Najznámejším kultúrnym strediskom Brazílie je bývalé hlavné mesto krajiny - Rio de Janeiro. Každoročný karneval, ktorý sa koná vždy vo februári, je známy po celom svete a ročne sa ho zúčastnia milióny ľudí z celého sveta. V meste sa takisto nachádza Národný archív, ktorý obsahuje najväčšiu zbierku brazílskych dejín. Takmer v každom väčšom meste sa nachádzajú veľké múzeá, ktoré slúžia na rôzne vzdelávacie aktivity. V Rio de Janeiro sa nachádza Múzeum moderného umenia, kde sú vystavené obrazy domácich, ale aj zahraničných umelcov. V múzeu sa okrem toho nachádzajú rôzne prednáškové sály, v ktorých sa študenti môžu vzdelávať v oblasti umenia a kultúry. Národné múzeum je najväčšie v Brazílii a obsahuje zbierku 4 miliónov exponátov, prevažne z oblasti botaniky, geológie a biológie.

Karneval
Štyri dni a štyri noci pred 40-dňovým pôstom pred Veľkou nocou býva každý rok (vo februári alebo v marci) v Brazílii karneval. Prichádzajú sem turisti z celého sveta, aby sa pripojili k oslavám v Riu de Janeiro. Ulice sú plné návštevníkov, vo dne v noci sú preplnené tanečníkmi v nádherných kostýmoch pohybujúcimi sa v rytme hudby. Vyvrcholením je pestrofarebný sprievod alegorických vozov organizovaný školami samby.

Futbal
Futbal hrá alebo sleduje každý Brazílčan a v každom meste nájdeme štadión. Obrovský štadión Maracaná v Riu de Janeiro bol postavený pre svetový šampionát roku 1950 a zmestí sa sem 200 000 divákov. Brazília vyhrala majstrovstvá sveta viac ráz než hociktorá iná krajina, naposledy v roku 1994. Mnohé brazílske futbalové hviezdy hrajú v zahraničí, napr. v mužstvách Anglicka, Španielska a Talianska.

Formula
Felipe Massa sa narodil 25. marca 1981 v brazílskom Sao Paole. Už od malička savenoval – tak ako množstvo Brazílčanov – motokáram. V rokoch 1990 až 1997 súťažil v rozličných pretekoch motokár v rodnej vlasti, pričom si na svoje konto pripísal viacero prvenstiev. Do sveta vážneho motošportu vstúpil Felipe v roku 1998, keď začal pretekať v seriáli Formula Chevrolet. O rok neskôr už zdobil jeho vitrínu veniec šampióna a chýry o brazílskom talente sa začali šíriť do sveta. Rok 2000 priniesol Massovi prestup do Formule Renault, kde sa stal okamžite majstrom. Nasledoval prestup do európskych majstrovstiev F3000. Z ôsmich pretekov triumfoval Felipe v šiestich, pričom si na svoje konto pripísal i množstvo najrýchlejších kôl a pole positions. S vizitkou šampióna F3000 už mohol začať snívať o realizácii svojho najväčšieho sna – prestupu do Formuli 1. Svojej veľkej šance sa Massa dočkal už v roku 2002, keď mu miesto vo svojom tíme ponúkol tím Sauber. Felipe sa tešil z možnosti testovať pre švajčiarskú značku, ale vzápätí dostal príležitosť zasadnúť do kokpitu ako pilot pre celú sezónu F1. Felipe mal po boku Nicka Heidfelda nahradiť Kimiho Räikkonena, ktorý po svojej skvelej nováčikovskej sezóne prestúpil do špičkového McLarenu.

Amazonský dažďový prales
Amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália. Je najväčším zachovaným dažďovým pralesom na svete. Zaberá približne jednu tretinu Južnej Ameriky, najhustejší je okolo rieky Amazonky v Brazílii. Mnohé zvieratá, vtáky, hmyz a plazy sú odkázané na toto prostredie, kde si nachádzajú potravu a úkryt. Kmene amazonských Indiánov žijú v týchto dažďových pralesoch už tisíce rokov. Dažďový prales však trpí nesmiernym vyrubovaním, ktoré ohrozuje obyvateľstvo, zver i rastlinstvo, ale v konečnom dôsledku i život na Zemi. V lesoch rastú rastliny, ktoré poskytujú základnú surovinu pre mnohé hodnotné výrobky, ako sú napr. Guma, fermež, farby, kozmetika, a čo je najdôležitejšie – pre lieky a liečivá. Napríklad kôra stromu chinchona, teda chininovníka je zdrojom chinínu, známej zložky liekov. Životne dôležité plochy lesa sa strácajú vyrubovaním, chovom dobytka a sťahovaním obyvateľstva. Stavba ciest takisto sprístupňuje vnútro lesa ďalšiemu ničeniu. Ak bude pokračovať súčasné tempo odlesňovania, koncom storočia tu neostane žiadny les. Brazílska vláda v minulých rokoch vyrúbala veľké plochy lesa a vyzvala bezzemkov, aby sa presťahovali a začali farmáriť. Pôda je však plytká, podlieha erózii a rýchlo stráca úrodnosť. Asi 30% dažďového pralesa sa vyrúbalo kvôli chovu dobytka. Pôda však dokáže uživiť dobytok iba niekoľko rokov. Potom sa znova vyrubujú ďalšie časti lesa. Každoročne sa z Brazílie exportujú tisíce kmeňov ebenového, tíkového a mahagónového dreva. Dnes sa vytínanie stromov obmedzuje. Propaguje sa nábytok z mäkkého dreva.

Indiánske kmene
Kedysi žil v dažďovom pralese azda milión Indiánov. Dnes ich ostalo menej ako 200 tisíc. Väčšinu Indiánov tvoria kočovní pestovatelia. Znamená to, že sa istý čas usadia na jednom mieste, kde lovia a pestujú základné potraviny, potom sa sťahujú ďalej. Týmto spôsobom sa vyčerpaná lesná pôda regeneruje. Indiánov ohrozujú od príchodu iných civilizácií choroby, ako sú chrípka alebo osýpky, proti ktorým nie sú odolný.

Brasilia – hlavné mesto Brazílie
Už od roku 1891 bol do Brazílskej ústavy zaradený záväzok postaviť nové hlavní mesto vo vnútrozemí. Priamy podnet k založení Brasilie dal až brazílsky prezident českého pôvodu Juscelino Kubitschek v roku 1956. A už 26.7.1957 s obdivuhodnou energií nechal vybudovať v priebehu štyroch let nové hlavné mesto, ktoré leží na náhornej plošine v Brazílskej vysočine vo výške 1060 m. n. m. v pramenné oblasti rieky Tocantis a je zhruba v takej istej vzdialenosti od všetkých veľkých miest Brazílie. Náklady za období štvorročnej výstavby boli odhadované asi na 10 % vtedajšieho celkového štátneho rozpočtu. Mesto bolo navrhnuté urbanistom Luciem Costou a architektom Oscarem Niemeyerem. Centrum mesta je v tvare lietadla ako symbol rýchleho štartu k modernizácii krajiny. Toto "lietadlo" má dĺžku 3 km a "rozpätie krídiel" 5 km. Jednotlivé mestské majú svoje funkcie (vládne, kultúrne, obytné, obchodní i záhrady a parky). V Brasílii je prezidentský palác, poslanecká snemovňa, najvyšší súd, senát, najrôznejšie ministerstva a i katedrála. Panorama mesta uzaviera umelé jazero, dlhé 45 km, 4 km široké a 36 m hlboké. Keď bolo mesto dokončené stalo se hlavným mestom Brazilské federatívnej republiky - a to dňa 21.4.1960. Pre nových obyvateľov hlavného mesta mala vláda pripravené rôzne výhody: od nižších daní až po lacnejší benzín v zemi - to preto, aby do umelého mesta vstúpil normálny život a nie, aby bol iba umelý-úradnický. To sa podarilo - pôvodný plán počítal maximálne s pol miliónom občanov, ale na konci 70.let ich bolo cez milión a teraz má mesto už 1.820.000. obyvatelov i s chatrčami, ktoré vyrástli na okrajoch mesta. Brasilia je vybavená moderným dopravným spojením s veľkými mestami Brazílie. Napríklad dialnica, která spojuje mesto Brasilia so severným pobrežím a mestom Belém vedie 2200 km pralesom a bolo pri nej vytvorené 100 miest. Čo iba potvrdzuje veľkoleposť tohto výnimočného projektu.

Záver
Brazília je krajina s množstvom atrakcií, hustými lesmi a nádhernými plážami. Je to krajina dvoch svetov. Krajina bohatých, moderných turistických centier, ale aj krajina chudobného vidieka a mestských periférii s neľudskými podmienkami pre život. Ľudia v Brazílii sa i napriek životným ťažkostiam vedia zabávať, čo ich robí očarujúcimi. Myslím si že Brazília je jednoznačne krajina, ktorú treba navštíviť aspoň raz za život.