Základné údaje
Kraj: Bratislavský
Okres: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V
Región: Bratislava a okolie
Poloha: 48° 08' s. š.17° 06' v. d.
Nadmorská výška: 126-514 m. n.m.
Rozloha: 367,9 km²
Počet obyvateľov: 425 459 (31.12.2005)
Hustota obyvateľstva: 1156 obyvateľov/km2
Prvá písomná zmienka: 907

Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg, maď. Pozsony, poľ. Bratysława, rus. Братислава, lat. Posonium, gr. v stredoveku Istropolis, hovorovo aj Blava) je hlavným a najväčším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Sídli tu vláda, parlament, rôzne úrady a ministerstvá. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria. Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským. Bratislava je tiež mestom bohatým na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Konkatedrála svätého Martina.

Polohopis:
Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126–514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,9 km² je najväčším mestom Slovenska. Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región. Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau. Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

Časti mesta:
Bratislava sa delí na 5 okresov a tie na spolu 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice, s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Podnebie:
Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9°C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.

Vodné toky:
Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Vodné plochy:
V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Rohlík, Rybník, Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D61, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

Obyvateľstvo:
- Národnostné zloženie z roku 2001: Slováci 91,4%, Maďari 3,8%, Česi 1,9%, Nemci 0,3%, ostatní 2,6%.
- Vierovyznanie: Rímskokatolíci 56,7%, bez vyznania (ateisti) 29,3%, Evanjelici 6%, nezistené 4,7%.

V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce. Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby. Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.

Turizmus:
V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Američania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maďari a Česi. V poslednom období začína byť limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badateľný predovšetkým v sektore štvor a päťhviezdičkových hotelov. Zvlášť veľký počet zahraničných návštevníkov sa v Bratislave nachádza na Silvestra vďaka tradičným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ľudí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám. Pre turistov je k dispozícii aj vyhliadkové vozidlo s názvom Prešporáčik, ktorým je možné previezť sa priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.

Priemyseľ:
Je tu zastúpených mnoho odvetví priemyslu:
- Chemické závody - Slovnafte sa spracúvava ropa dovezená ropovodom. Vyrábajú sa tam pohonne latky /benzín, nafta/ oleje a mnoho ďalších chem. výrobkov. Istrochem – rôzne chemické výrobky. Henkel Slovensko- výroba čistiacich a pracích prostriedkov.
- Gumárenské závody- Matador ,Gumon ,Kablo.
- Automobilový závod -Volkswagen Bratislava, Montujú sa v ňom súčiastky rovnomennej značky.
- Elektro technické závody -Tesla-elektrotechnické zariadenia ,výroba transformátorov .
- Textilný podnik- Bratislavská cvernová továreň
- Potravinárske závody- J.S.Figaro- výroba cukroviniek a čokolády. Rajo –najväčšia mliekareň na Slovensku, Mnoho súkromných pekárni ,mäsokombynátov. Palma Thunis- vyrába oleje.Je tu mnoho potravinárskych a iných závodov a podnikov.

Hospodárstvo:
Ekonomika:
Bratislava je najprosperujúcejšie slovenské mesto a v rámci nových krajín Európskej únie je to druhé mesto (po Prahe) v poradí podľa HDP na obyvateľa, kde dosahuje viac ako 100 percent priemeru Európskej únie. Je tu tradične najnižsia nezamestnanosť na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

Dôležité firmy:
V Bratislave sídli množstvo dôležitých firiem, napríklad mobilní operátori T-Mobile a Orange, softvérové spoločnosti, ako aj automobilka Volkswagen.
Veľa dôležitých firiem sídli v biznis centrách, ktorých výstavba stále prebieha. Medzi najznámejšie patrí napríklad Bratislava Business Center V a Apollo Business Center, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov.

Doprava:
Cestná doprava:
Diaľnica na Einsteinovej
Bratislava je napojená na diaľnicu D1, ktorá ju spája s mestami Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Považská Bystrica. Pripravuje sa napojenie miest Žilina, Ružomberok, Liptovský Mikuláš až do Prešova a Košíc k štátnej hranici s Ukrajinou. Plánuje sa jej rozšírenie až do Viedne.
S Českou republikou a Maďarskom ju spája diaľnica D2, ktorá vedie z Prahy cez hraničný prechod Brodské, Kúty, Malacky až ku hraničnému prechodu Čunovo do Maďarska.

Železničná doprava:
V Bratislave sa nachádza niekoľko železničných staníc, ktoré zabezpečujú železničné spojenie s celým Slovenskom. Hlavná železničná stanica sa nachádza na okraji Starého Mesta v blízkosti ulice Šancová. Hlavnou linkou je linka do Košíc cez severné Slovensko, ďalšie dôležité linky premávajú do Českej republiky, Rakúska a Maďarska, ako aj na južné Slovensko. Doležitá železničná stanica je aj v Petržalke, ktorá je dôležitá predovšetkým kvôli cestám do Rakúska. Okrajové železničné stanice sa nachádzajú aj v predmestiach, napríklad v Rači, Novom Meste, Čunove, Devínskej Novej Vsi, Lamači a pod.

Lodná doprava:
Bratislava sa nachádza na významej dunajskej trase medzi Viedňou a Budapešťou. Od 1. júna 2006 funguje medzi Bratislavou a Viedňou pravidelná lodná linka Twin City Liner, ktorá spája centrá oboch metropol. Jazda touto linkou netrvá dlhšie ako 90 minút. Okrem toho existuje množstvo iných lodných liniek, medzi najpopulárnejšie patrí linka z Bratislavy na Devín.