Politický systém: republika
Administratívne usporiadanie: 7 okresov
Rozloha: 25 713 km2
Obyvateľstvo: 2 063 tis.
Hustota zaľudnenia: 81 obyv./km2
Hlavné mesto: Skopje
Iné významnejšie sídla: Bitola, Prilep, Kumanovo
Najvyšší bod: Korab 2764 m
Úradný jazyk: macedónčina
Jazyky: macedónčina 70%, albánčina 21%, turečtina 3%, srbochorvátčina 3%, ostatné 3%
Rasové a národnostné zloženie: Macedónci 67%, Albánci 23%, Turci 5%, Srbi 2%, Bosniaci 2%, iné 1%
Náboženstvo: pravoslávne 67%, islamské 30%, ostatné 3%
Nezamestnanosť: 38%
Využitie pôdy: lesy 30%, pastviny 20%, orná pôda 10%, ostatné 40%
Priemerná dĺžka života: muži 71, ženy 75
HDP: 14% 28% 58%
Mena: denár

Macedónsko, bývalá zväzová republika Juhoslávie, získala nezávislosť v roku 1991. Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storočia svoj spisovný jazyk a začali sa nazývať Macedóncami. Nedávno nezávislý štát čelí mnohým hrozbám. Srbsko odmietalo uznať nezávislosť svojho suseda, kým Grécko sa dosiaľ nezmierilo s názvom Macedónsko a tvrdí, že názov je jeho majetkom. Výsledkom je že Srbsko aj Grécko na určitý čas zatvorili hranice s Macedónskom. Napriek týmto problémom má krajina dostatočný potenciál, na to aby sa hospodársky udržala.

Povrch
Svojou polohou je Macedónsko predurčené k tomu, aby bolo mostom medzi Gréckom a slovanskými krajinami juhovýchodnej Európy. Hornatá zem sa nachádza v srdci Balkánskeho polostrova. Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahĺbené kotliny. Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeľuje ho na východnú a západnú časť. V daždivom tieni horských chrbtov panuje kontinentálne podnebie s horúcimi letami a veľmi studenými zimami. V údolí Vardaru však prevláda stredomorská klíma. V hornatej oblasti juhozápadného Macedónska nájdeme dve z najkrajších sladkovodných jazier v Európe.

Obyvateľstvo
Dnešný obyvatelia Macedónska sú len vzdialení príbuzní s Macedóncami z doby Alexandra Veľkého, pokiaľ vôbec nejaké príbuzenstvo existuje. Svojím jazykom, ako aj svojou pravoslávnou vierou sú viac príbuzní so Srbmi a Bulharmi ako s Grékmi. Napätie medzi obyvateľmi vyvoláva početná Albánska menšina, ktorá požaduje politickú a školskú autonómiu. Albánci majú v krajine silný vplyv a navyše žijú v troch susedných krajinách – Albánsku, Srbsku a Macedónsku. Hlboké údolie Vardaru, ktoré je často otriasané zemetraseniami, je najhustejšie osídlenou časťou krajiny.

Hospodárstvo
Macedónsko je priemyselno-poľnohospodársky štát. Hospodárstvo je založené prevažne na pestovaní obilnin. V miestach s miernejším podnebím sa darí bavlníku, ryži, citrusom a tabaku. Pestuje sa tiež mak, zemiaky, cukrová repa a hrozno, z ktorého sa vyrába kvalitné víno. V zemi sa ťaží zinok, chróm, železo, hnedé uhlie a azbest. Napriek industrializácii a prírodnému bohatstvu zostáva Macedónsko jedným z najchudobnejších balkánskych štátov. Vláde sa však podarilo dosiahnuť značné úspechy – hospodárstvo je dnes stabilizované, inflácia zostáva pod kontrolou.

Cestovný ruch
Macedónsko je hornatou krajinou, kde môžu turisti naraziť na množstvo pozoruhodných kostolov a mešít, viaceré z nich sú ukážkami architektúry a umenia z obdobia Byzantskej a Ottomanskej ríše. V časoch, keď krajinu navštevovalo viac turistov, mnohí prichádzali k Ochridskému a menšiemu Prespanskému jazeru, aby sa pokochali scenériou a navštívili starodávne mestá pozdĺž pobrežia. Obe jazerá sa hemžia rybami, najmä kaprami, pstruhmi a úhormi, z ktorých sa pripravujú rôzne rybacie špeciality. Rybami sa tu kŕmia aj početné skupiny kormoránov a pelikánov.