Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 2 samostatné územné jednotky: Federácia Bosny a Hercegovina a Srbská republika
Rozloha: 51 129 km2
Obyvateľstvo: 3,6 mil.
Hustota zaľudnenia:71 obyv./km2
Hlavné mesto: Sarajevo
Iné významnejšie sídla: Banja, Tuzla, Zenica, Mostar
Najvyšší bod: Maglic 2386 m
Úradný jazyk: chorvátčina, srbčina, bosniačtina
Rasové a národnostné zloženie: Bosniaci (44%), Srbi (31%), Chorváti (17%), iné (8%)
Náboženstvo: islamské (44%), srbsko-pravoslávne (31%), rímsko-katolícke (17%), iné (8%)
Využitie pôdy: orná pôda 22%, lúky a pasienky 25%, lesy 36%, ostatné 17%
Priemerná dĺžka života: muži72, ženy 78
HDP: 19% 23% 58%
Mena: denár

Bosna a Hercegovina leží v západnej časti Balkánskeho polostrova. Krajina má spojenie s Jadranským morom len úzkym pásom územia oproti polostrovu Pelješac. Toto územie nie je hospodársky využívané (nie sú tam prístavy).

Povrch
Väčšiu časť územia tohto štátu, ktorý získal nezávislosť v roku 1992, zaberajú horské chrbty Dinárov. Nížiny sú na severe v oblasti Sávy a juh má krasový charakter. S jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás v Neretvianskej zátoke. Povrch sa skladá z 2 historických jednotiek: Bosny v povodí Sávy a jej pravých prítokov a z Hercegoviny v povodí rieky Neretvy a hornej Driny. Podnebie je rozdielne, prevažuje mierne teplé.

Obyvateľstvo
Má pestrú národnostnú štruktúru. Jednotlivé skupiny obyvateľov si po stáročia zachovávali svoju totožnosť tým, že hlavný dôraz kládli na svoju náboženskú odlišnosť. Obyvateľstvo žije najmä v kotlinách a dolinách riek. Sú tvorení troma národmi: Moslimovia, Srbi a Chorváti. Moslimovia a Chorváti spoločne obývajú tzv. Federáciu Bosny a Hercegoviny a Srbi obývajú Srbskú republiku. Z dôvodu národnostných konfliktov sú tieto dve časti rozdelené 5 km širokou demarkačnou líniou, ktorá zaisťuje čiastočné prímerie medzi tamojšími národmi, ktorých vzájomná nenávisť vyvrcholila počas vojny medzi rozpadajúcou sa Juhosláviou a novovytvoreným Chorvátskom a trvá dodnes. Bosna a Hercegovina sa prímerie medzi ľuďmi snaží riešiť zjednocovacími opatreniami, napr. jednotné pomenovanie obyvateľov - Bosniaci, zmiešané policajné hliadky, atď. Čo sa jazyka týka, používa sa tu hlavne chorváčtina a srbčina. Obe reči boli počas existencie Juhoslávie nazývané spoločne srbochorváčtina.

Hospodárstvo
Má rozsiahle lesné i nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná soľ). Priemysel využíva tiež vodnú energiu. Osou hospodárskeho života je stredný tok rieky Bosny s hlavným mestom. Hlavným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa, strojárenstvo (najmä vojenská výroba) a chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaralá a málo konkurencieschopná. Veľké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej výroby. Na báze obrovských lesov sa rozvinul drevospracujúci priemysel. V poľnohospodárstve prevláda horský chov oviec a dobytka, väčšie oblasti obrábania pôdy sú v doline Sávy, v kotline Sarajeva . Pestuje sa najmä tabak, vinič, olivy, ovocie.