Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 102 350 km2
Obyvateľstvo: 10,6 mil.
Hustota zaľudnenia: 103 obyv./km2
Hlavné mesto: Srbsko – Belehrad
Čierna Hora - Podgorica
Iné významnejšie sídla: Novi Sad, Niš
Najvyšší bod: Durmitor 2522 m
Úradný jazyk: srbčina
Ďalšie jazyky: chorvátčina, albánčina, maďarčina
Rasové a národnostné zloženie: Srbi 60%, Černohorci 20%, Škipetári (Albánci) 10%, iné 10%
Využitie pôdy: orná pôda 35%, pastviny 20%, lesy 25%, ostatné 20%
Mena: dinár

Srbsko a Čierna Hora sa dohodli, že budú spolupracovať len v niektorých politických oblastiach (vojsko, zahraničná politika,...). Každá republika má svoju vlastnú ekonomickú politiku a menu.

Povrch
Tri štvrtiny Juhoslávie pokrývajú pohoria a náhorné plošiny. V Juhoslávií je asi 220 jazier najväčšie je Skadarské jazero (391km). Na úzkom pásme jadranských nížin a v južnom vnútrozemí vládne stredomorské podnebie s veľmi teplým podnebím letami miernymi zimami a bohatými na zrážky. Na severnej a severovýchodnej nížine prevláda vnútrozemské podnebie.

Obyvateľstvo
Obyvateľstvo má pestrú národnostnú štruktúru. Okrem Srbov, Černohorcov a Škipetárov tu žije silná národnostná skupina Maďarov. Žijú tu aj menšie skupiny Slovákov, Rumunov a Bulharov. Životná úroveň obyvateľov je veľmi rozdielna. Relatívne najvyššiu majú obyvatelia Vojvodiny, hlavného mesta Belehrad. Najnižšiu životnú úroveň majú obyvatelia Kosova. Moslimský Albánci, ktorí tvoria 90% obyvateľov Kosova, žiadajú od úplnú samostatnosť. V súčasnosti je Kosovo ovládané Srbskom. Vznikajú tam neustále nepokoje medzi Srbmi a obyvateľmi Kosova.

Hospodárstvo
Pred vojnou bola Juhoslávia zaostalou poľnohospodárskou krajinou. Poľnohospodárstvo produkovalo asi polovicu dôchodku, priemysel jednu tretinu. Juhoslovanské poľnohospodárstvo bolo výnimočne zaostalé a veľmi rozdrobené. V druhej Svetovej vojne a v dôsledku krvavého teroru počas okupácie prišlo o život 1,7 mil. ľudí. Materiálne škody predstavovali 9,1 mld. Do konca roku 1946 pracujúci Juhoslávie v podstate ukončili obnovu vojnou zničeného hospodárstva. Juhoslávia sa dodnes nedokázala dopracovať v hospodárstve na takú úroveň na akej by mohla byť, keby nebola vojna. Cieľom hospodárskej reformy, ktorá sa začala v roku 1965, bolo prejsť od extenzívneho k intenzívnemu rozvoju juhoslovanského hospodárstva. V materiálnej výrobe dosiahlo Srbsko a Čierna Hora pozoruhodné výsledky(približne10% ročne). V hospodárstve je zamestnaných 4,2 mil. obyvateľov. Republika má rozvinutý strojárenský, energetický, metalurgický a chemický priemysel. Z ľahkého priemyslu prevláda potravinársky priemysel. Významné je spracovanie tabaku.

Cestovný ruch
Táto krajina je plná veľkých prírodných kontrastov, ktoré z Čiernej Hory vytvorili jeden z najatraktívnejších turistických regiónov v Európe. Jej 293,5 km dlhé pobrežie je lemované 117 plážami v celkovej dĺžke 52 km. Čiernohorské pobrežie sa skladá z Tivatskej, Budvanskej, Barskej a Ulcinjskej riviéry. Tieto pláže patria k najkrajším a najobľúbenejším plážam celého Jadranského pobrežia a z nich najvyhľadávanejšou je Budvanská riviéra, dlhá 11 km. Dominantou tejto časti krajiny sú letoviská Budva, Bečiči a Sveti Stefan. Podnebie je obzvlášť teplé a tomu zodpovedá aj bohatstvo subtropickej a prímorskej vegetácie. Kúpeľná sezóna v tejto časti Jadranu trvá až 180 dní v roku.