Panamský prieplav umožnuje lodiam skrátiť si cestu z Atlantického do Tichého oceánu, aby nemuseli okolo Južnej Ameriky.
Prieplav má tri vzdúvadlá, v ktorých sa dvíhajú a spúšťajú lode, aby mohli prechádzať z jednej úrovne hladiny na druhú. Panamský prieplav je jedno z najväčších inžinierskych diel na svete. Pretína úsky pás zeme, alebo šiju, ktorá oddeľuje Atlantický oceán od Tichého oceánu. V najužšom mieste je prieplav široký 152 metrov a dlhý je 82 kilometrov. Už od lias ceď Rodrigo de Bastidas v roku 1513 prešiel šijou a objavil Tichý oceán, snívali ľudia o vybudovaní vodnej cesty, ktorá by spojila dva oceány. Prvé pokusy v 19. Storočí však stroskotali. V roku 1882 sa o vykpanie prieplavu usilovala istá francúzka spoločnosť podľa starostlivých plánov Ferdinanda de Lessepsa, staviteľa suezkého prieplavu. Ale spoločnosti došli peniaze a okrem toho tropické choroby zahubili stovky robotníkov. V roku 1889 spoločnosť skrachovala a práce prevzala iná francúzka spoločnosť. V roku 1903 vláda spojených štátov vykúpila tamojšiu pôdu a v roku 1906 sa práce obnovili. Na stavbe pracovalo viac než 43 400 robotníkov, ktorí používali parné rýpadlá a plávajúce bagre, aby sa prekopali cez džunglu, kopce a močiare. Prvá loď preplávala novou vodnou cestou v roku 1914. Dnes je Panamský prieplav jedným z najfrenkventovanejšim lodným prieplavom na svete.