Klimatické zmeny a ich dopad na život na Zemi

Klimatické zmeny sú dnes témou, o ktorej sa čoraz častejšie hovorí v médiách a často je aj náplňou rôznych politických schôdzok a rokovaní. Klimatické zmeny sú termínom, ktorý sa používa na označenie zmien v zemskej klíme alebo v jej regionálnych klímach. Tieto zmeny môžu prebiehať počas desiatok alebo tisícok rokov, môžu byť spôsobené prírodnými zmenami alebo ľudskou činnosťou. Počas svojej existencie Zem čelila mnohým zmenám klímy, ktoré boli zapríčinené prírodou. No dnes musíme čeliť klimatickým zmenám, za ktorými stojí práve človek.

Vinníkom je skleníkový efekt zapríčinený človekom. Skleníkový efekt rozdeľujeme na dva typy: prirodzený a zosilnený (zvýšený). Prirodzený skleníkový efekt udržuje už 4 miliardy rokov teplotu vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry vyššiu o 33°C, ako by bola bez pôsobenia tohto efektu. Práve toto udržuje našu planétu vhodnú pre život na nej. No za posledných 100 rokov sa táto teplota zvýšila až o 0,6°C, čo je najrýchlejší nárast za posledných 10000 rokov. Za to môže stále narastajúca koncentrácia skleníkových plynov (CO2, CH4, N2O, freóny) v atmosfére, ktoré vedú k zosilneniu skleníkového efektu, čo následne vyvoláva zmenu klímy. Predpokladá sa, že pri doterajšom vývoji bude teplota do roku 2100 zvýšená o ďalších 1,4 – 5,8 stupňa.

Okrem iných následkov spôsobí zmena klímy zdvihnutie hladiny svetových morí až o jeden meter, rýchlejšie topenie ľadovcov (ktoré sa už teraz topia a zmenšujú približne o 150 metrov ročne), neznesiteľné suchá a záplavy, stratu koralových útesov, zmeny v zložení atmosféry, úhyn mnohých rastlín a živočíchov, dopad na lesy a iné ekosystémy, obmedzenie a ohrozenie zásob pitnej vody, dopad na poľnohospodársku produkciu, zdravie ľudí (dýchacie a srdcovocievne ochorenia, ochorenia spôsobené hmyzom a parazitmi, ktoré sa rozšíria a presunú do nových oblastí, ochorenia tráviaceho traktu...) zaplavenie veľkých častí pevniny, taktiež spôsobí neúrodu, hladomor, migráciu obyvateľstva a iné. Podľa vedcov nás toto všetko čaká v najbližších sto rokov za predpokladu, že doterajší vývoj spaľovania fosílnych palív bude stúpať. Najhoršie na tom však je, že ku klimatickým zmenám spravidla nedochádza postupne, ale náhle.

Do zemskej atmosféry uniká každoročne až 3 miliardy ton uhlíka v podobe CO2. Toto neustále znečisťovanie atmosféry pochádza hlavne zo spaľovania fosílnych palív, ako sú napríklad ropa alebo uhlie. Väčšinu emisií majú na svedomí práve rozvinuté krajiny. Prvenstvo medzi nimi drží USA, produkuje až 37% celkového množstva emisií.

V decembri 1997 sa zástupcovia väčšiny krajín našej planéty stretli na konferencii v japonskom Kjoto. Spoločne sa dohodli na znížení emisií a využívaní alternatívnych zdrojov energie. Kjótsky protokol mal vstúpiť do platnosti v prípade, že ho ratifikuje aspoň 55 krajín sveta, z toho kľúčové mali byť štáty – tzv. najväčší znečisteľovatelia. Tento protokol podpísalo aj USA, ale o rok na to ho stiahli z dôvodu nástupu Georga Busha juniora a jeho novej politiky, ktorá vyhlásila protokol za nevýhodný a neprijateľný pre americké firmy. Následne na to Rusko odmietlo podpísanie a taktiež ani Japonsko, Kanada a rovnako sa k tejto otázke stavia aj Európska únia, pretože obmedzenie spaľovanie fosílnych palív by viedlo k nemožnosti konkurencieschopnosti s veľkými americkými firmami.

Vedci v rámci boja proti otepľovaniu a klimatickým zmenám priniesli viacero možností. Jednou z nich je tzv. zúrodnenie oceánov, keď by sa na ich dno nasadilo železo a rastlinný planktón, ktorý by oxid uhličitý dokázal pohlcovať z vody. Morská voda zbavené oxidu uhličitého by potom absorbovala tento plyn z ovzdušia. Tento spôsob je však veľmi nákladný. Ďalšie s alternatív zachádzajú až ďalej, no ich aplikácia by síce priniesla zmenšenie koncentrácie CO2 v atmosfére, ale spôsobovali by úhyn mnohých morských živočíchov a rastlín. Z ďalších návrhov možno spomenúť používanie filtrov a membrán na komínoch tovární, no určite najjednoduchším riešením by bolo počet škodlivých emisií obmedziť. Do tohto procesu sa môžeme zapojiť aj my – šetrením energie, recykláciou druhotných surovín, uprednostňovaním mestskej hromadnej dopravy a rozvojom využívania alternatívnych zdrojov energií, aby sa táto planéta zachovala v plnej kráse aj pre ďalšie generácie.