Zádielská dolina

Zádielska dolina, Zádiel
Mimoriadne atraktívna a zaujímavá 3 km dlhá krasová tiesňava, nachádzajúca sa 32 km od Rožňavy vo východnej časti chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Tiesňava, ktorá je vyhlásená aj za Národnú prírodnú rezerváciu je miestami len 10 m široká so skalnými útesmi dosahujúcimi relatívnu výšku až vyše 300 m, ktoré upútajú pozornosť návštevníkov svojou mohutnosťou i zaujímavými tvarmi na vrchole so škrapovými poľami, krasovými jamami. V Zádielskej doline sa výskytujú chránené a zriedkavé druhy rastlín a živočíchov.
Zádielske hradisko, je jedno z najväčších pravekých hradísk na Slovensku.

Trasu náučného chodníka tvorí uzavretý okruh.
Náučný chodník sa začína nad obcou Zádiel a smeruje na sever po ceste cez Zádielsku tiesňavu stúpaním proti toku Blatnického potoka. Po vyústení skalnej tiesňavy odbočuje doprava cez drevenú lavičku nad Blatnickým potokom ďalším stúpaním až na vrchol. Pokračuje po lesnej ceste až na okraj planiny. Z cesty možno odbočiť doprava na vyhliadkový bod (Výhľad č.1). Trasa chodníka pokračuje smerom na juh po pastvinách Zádielskej doliny so skupinami stromovitej vegetácie až na najvyšší okraj planiny. Náučný chodník sa potom otočí na východ, mierne sa zvažuje a pri skupine stromov na južnom kraji planiny, smerujúc na juhovýchod, klesá cez typický drieňový porast.

Náučný chodník možno prejsť za 3 hodiny. Na konci planiny môžete pokračovať v ceste východným smerom po okraji Zádielskej planiny a po hrebeni zostúpiť až k ruinám Turnianskeho hradu. Po tejto ceste si možno všimnúť val, ktorý patrí k najväčším fortifikačným stavbám na Slovensku, alebo jednu z dvoch známych priepastí na Zádielskej planine, Priepasť na kóte, ktorá dosahuje hĺbku asi 32 m.
Pre lepšiu orientáciu v teréne môžete použiť mapu VKÚ č.139.

Milióny rokov sa voda Blatnického potoka zarezávala do vápencových skál, v ktorých stále prehlbovala svoje koryto. Postupným zrúcaním stropov vzniknutých chodieb a jaskýň vznikla roklina, ktorej steny boli najskôr vymodelované zvislou eróziou. Tiesňava je orientovaná od severu na juh, jej steny sú miestami až kolmé. Po oboch stranách vidíme skalné hrebienky prechádzajúce kolmo na smer tiesňavy, v horných častiach silne zvetrané a utvárajúce početné vežičky. Medzi týmito "rebrami" doliny nachádzame úžľabiny, v hornej časti zarastené lesným porastom, v dolnej časti prechádzajúce do suťovísk, ktoré pri doline miestami vytvárajú sutinové kužele.

Pozornosť návštevníkov iste zaujme ihlanovitá skala Cukrová homoľa vymodelovaná erozívnou činnosťou vody, ktorá akoby vyrastala z dna rokliny. Blatnický potok preteká striedavo po pravej i ľavej strane cesty a utvára malé vodopády a kaskády. V stenách tiesňavy môžeme pozorovať stopy niekdajšej činnosti tečúcej vody, ktorá svojím tlakom a pomocou skalných úlomkov vybrúsila v stenách rôzne misovité a pologuľovité priehlbiny. Na iných miestach vidieť početné otvory, malé jaskynky a pukliny.

Kým pravá strana tiesňavy sa rozvinula do lesnatej planiny Horného vrchu, na ľavej strane sa rozkladá Zádielska planina, ktorá je väčšinou holá so skupinkami listnatého porastu. Typické škrapové pole môže návštevník vidieť na južnom okraji tejto planiny, ktorá sa prerušovane ťahá krovitou a trávnatou oblasťou od vrcholu nad ústím Zádielskej doliny až po Turniansky hrad. Južný okraj Zádielskej planiny klesá strmo do Turnianskej kotliny. Odplavením zeminy, ktoré nastalo po odlesnení, sa na svahu utvorili škrapy iba pomaly zarastajúce krovitou vegetáciou.

V Zádielskej doline bolo nájdených niekoľko menších jaskýň. Z nich si najväčšiu pozornosť zasluhujú Kostrová, Kráľovská a Bobková jaskyňa. Na severnom okraji rezervácie sa jaskyniari už niekoľko rokov usilujú nájsť vchod do predpokladaných podzemných priestorov Zádielskej planiny.

Zádielska dolina sa vyznačuje svojráznou vegetáciou a bohatosťou kvetenstva. Rastie tu okolo 900 cievnatých druhov rastlín. Táto bohatosť je podmienená mnohými okolnosťami. Okrem hraničného flóristického položenia rozmanitosť tunajšieho kvetenstva podmieňujú úzke doliny. V nich zreteľne pozorujeme tzv. zvrat vegetačných pásiem a teplotnú inverziu.

V mladšej dobe bronzovej boli na oboch stranách doliny vybudované hradiská s mohutným opevnením, ktorého zjavné pozostatky sa zachovali dodnes. Zádielske hradisko sa nachádzalo v južnej časti Zádielskej planiny. Z jeho severného valu, ktorý sa tiahol kolmo na Zádielsku tiesňavu cez celú planinu, sa zachoval úsek dlhý asi 900 m, široký 8 m a vysoký 3 m. Funkciou tohto hradiska bolo kontrolovať prechody z Košickej kotliny do Rožňavskej kotliny. Je viac ako pravdepodobné, že Zádielske hradisko, sa využívalo aj v rannohistorickom osídlení tohto územia.