Osídľovanie mesta Humenné

V staršej dobe kamennej-paleolite (približne do roku 8 200 p. n. l.) prevládala v strednej Európe step s ostrovčekami drevinatého porastu. Osídlenie okresu a mesta v tejto dobe je len veľmi sporadické. Staršia literatúra uvádza medzi náleziskami kostí mamuta Brekov, Karnú a Topoľovku. Do obdobia stredného paleolitu patria dva kamenné artefakty z ílovca nájdené pri výskume na lokalite Humenné - Pod Sokolom. Nástroje z Kalvárie v Humennom budeme môcť presnejšie zaradiť iba na základe ďalších zberov a výskumov. Obdobná situácia je aj pri nálezoch z okolia mesta v Brestove pri Humennom a Ľubiše.

Stredná doba kamenná - mezolit (približne medzi rokmi 8 200 až 5 000 pred n. l.) nie je doteraz v nálezoch z Humenného, ale aj celého okresu zastúpený.

Keď architekti plánovali výstavbu sídliska Pod Sokolom určite nevedeli, že sa vrátili tam, kde sa to všetko začalo. Na tomto mieste existovala najstaršia osada na území dnešného mesta. Ľavobrežná terasa Laborca bola ideálnou polohou pre usadenie sa nositeľov dvoch kultúr mladšej doby kamenej - neolitu (5 000 - koniec 4. tisícročia pred n. l.).

Prvou bola kultúra s mladšou lineárnou keramikou a po nej nasledujúcou bukovohorská kultúra.

Na tomto mieste sa musíme na chvíľu zastaviť. Pre potreby orientácie sa v dlhom období praveku si vedci vytvorili systém pomenovaní pre jednotlivé kratšie časové úseky - kultúry. Nazvali ich podľa miesta prvého nálezu, podľa charakteristických tvarov, výzdobných prvkov atď. A tak sa i my po prvýkrát stretávame s takýmito pomenovaniami. V polohe Pod Sokolom boli preskúmané sídliskové objekty (pozostatky chát, výrobný objekt, zásobnicové a odpadové jamy, kolová jamka) a deštrukcia ohniska. Objekty majú tvar nepravidelných oválnych jám s orientáciou V - Z, prípadne SV - JZ o rozmeroch od 80 do 220 cm. Materiálnu náplň oboch kultúr predstavuje predovšetkým keramika, od hrubostenných zásobníc cez zlomky miskovitých nádob mladej lineárnej keramiky až po reprezentatívne tenkostenné, bohato zdobené nádoby bukovohorskej kultúry. Druhým charakteristickým prvkom sú kamenné nástroje. Štiepaná kamenná industria je zastúpená čepeľami, škrabadlami, vrtákmi vyrobenými z obsidiánu (sopečného skla), menilitového rohovca, pazúrika, limnokvarcitu. Hladená kamenná idustria - sekerky a dlátka sú z rohovca, ílovca a bridlice. K predmetom umeleckého či kultového charakteru patria ploché amulety s prevŕtanými dierkami z menilitového rohovca. Nálezy obdobného charakteru pochádzajú aj z iných polôh - Krámovej, Dubníka-Kotnovej, ale aj z Hažína, Brekova, Mysliny, Závadky.

Neskorá doba kamenná - eneolit (3 200 - 1 900 rokov pred n. l.) je v okrese charakterizovaná zoskupeniami mohýl na hrebeňoch horských pásiem do nadmorskej výšky 300 - 350 m n. m. Zaraďujeme ich do tzv. skupiny východoslovenských mohýl. V okolí Humenného ich nájdeme na rozhraní katastrov Brekova a Topoľovky, nad Brestovom pri Humennom, Udavským, Veľopolím, Dlhým nad Cirochou. Predstavuje skupiny od troch do pätnástich mohýl. Ich inventár je veľmi chudobný. Sídliskové objekty - dielne na výrobu kamenných nástrojov boli preskúmané v Brestove pri Humennom a Ľubiši. V meste zatiaľ doklady osídlenia v tejto dobe neboli zistené.

Doba bronzová (1 900 - 700 rokov pred n. l.) je zastúpená nálezmi zo svojho stredného až neskorého obdobia. Osídlenie sa opäť sústreďuje na polohu Pod Sokolom a Dubník-Kotnová. Spolu sme preskúmali 23 objektov, ktorých materiálna náplň - keramika patrí kultúram Suciu de Sus a Gáva.

Samostatným nálezom je depot - poklad bronzových predmetov nájdený v roku 1955 pri stavbe bloku N/1 na sídlisku I. Ten obsahoval dva meče, päť záveskov v tvare polmesiaca, päť bronzových sekeriek a bronzový drôt. Zaraďujeme ho do obdobia neskorej doby bronzovej a do toho istého obdobia patrí aj bronzová sekerka náhodne nájdená pri stavbe čističky odpadových vôd v Humennom.

Staršia doba železná (približne 700 - 500 rokov pred n. l.) nie je zatiaľ v nálezoch z mesta a jeho okolia zastúpená.

Mladšia doba železná - latén (500 pred n. l. až 0) je na našom území spojená s keltsko-dáckym etnikom. Dôležitým a hlavne zaujímavým je preto nález pokladu strieborných mincí z tohto obdobia v Pričom. Stalo sa tak v roku 1950 a poklad obsahoval 236 mincí - napodobením tetradrachien kráľa Filipa II. Macedónskeho (359 - 336 pred n. l).

Do obdobia mladšej doby rímskej (180 - približne 380 n. l.) zaraďujeme materiálnu náplň objektu preskúmaného na sídlisku Pod Sokolom a ďalšie nálezy z tejto lokality.

Doba sťahovania národov (asi 380 - 568 n. l.) je doteraz na území mesta zastúpená nálezom z roku 1958 v mieste terajšej budovy VÚB, ktorý predstavovala valcovitá a dve hrncovité nádoby a držadlo vedierka zo železa.

Slovanské osídlenie predstavujú nálezy na lokalite Pod Sokolom z 8. - 10. storočia a v blízkom okolí na lokalitách Hažín (slovanské sídlisko z 9. storočia) a hlavne v Brekove, kde je niekoľko polôh so zisteným slovanským osídlením - hradný vrch (8. - 9. storočie), Nive - osada z 9. - 10. storočia. A ako poslednú lokalitu uvedieme slovanský mohylník - zoskupenie 34 mohýl v polohe Lipky z 10. až 11. storočia.

Ale vráťme sa do mesta. Archeologický výskum jeho centra je sťažený už existujúcou, hustou zástavbou. A tak ďalšie poznatky môžeme získať len vďaka náhode.

No práve toto centrum je možné stotožniť s centrom stredovekého mestečka, ktoré vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou na slovanskom základe. Jej pretiahnutý tvar v smere východ - západ signalizuje, že naozaj nešlo o mestečko postavené na zelenej lúke. A jeho meno? Jazykovedci sa dnes zhodujú, že vychádza zo slova humno.

Samotné Humenné sa vyvíjalo ako zemepánske mestečko a dá sa povedať, že ťažilo zo svojej polohy na ceste zo Sedmohradska a Podunajska do Poľska. Prvou písomnou zmienkou je stručný zápis s dátumom 1317 v elenchu rodiny Drugeth, ktorý hovorí o darovaní mestečka kráľom Karolom Róbertom za vernosť. Drugethovci už v krátkom čase po získaní majetku spravili z Humenného stredisko svojho domínia, ktoré riadili z novopostaveného sídla - humenského kaštieľa. Do tohto obdobia spadá aj usadenie františkánov v meste a výstavba kostola s kláštorom na darovaných pozemkoch.

Už v 14. storočí bolo Humenné tridsiatkovým mestom s právom vyberať mýto. Diplomy z rokov 1470 a 1484 ho uvádzajú ako „oppidum“. Z 15. storočia pochádza i najstaršia pečať mesta, na kruhopise ktorej sa uvádza:

„Sigillum civitatis Homonna“.

Okrem textu je na pôvodnej pečati pravé rameno držiace gotický kľúč, šesťcípa hviezda a mesiac. Heraldická figúra prešla neskôr i do mestského erbu. V roku 1491 malo Humenné magistrát (v tomto roku to boli dvaja richtári Peter Banás a Gregor Czapka) a verejná správa mala aj dvoch sudcov, dvoch prísediacich a niekoľkých prísažných.

Významnou udalosťou v dejinách Humenného bolo založenie a existencia kolégia. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 23. novembra 1613 a zakladajúca listina bola po súhlase panovníka v roku 1615 podpísaná aj grófom Jurajom Drugethom. Vyučovanie bolo prerušené vlnou stavovských povstaní, ktoré neobišli ani Humenné. V roku 1630 sa však už opäť vyučuje a o desať rokov rozhodol Ján Drugeth preložiť školu do Užhorodu. Prvým rektorom bol Alexander Dobokay, po prerušení vyučovania boli rektormi Georgius Forro, Thomas Jazbereni a Georgious Dobronoki. Všetci pôsobili aj na univerzite v Trnave.