Podunajská pahorkatina

Všeobecná charakteristika

Charakteristika - Podunajská pahorkatina predstavuje najväčší krajinný celok v Slovenskej republike. Zaberá severnú a severovýchodnú časť krajinnej oblasti Podunaj-ská nížina. Jej územie je veľmi členité a rozprestiera sa pri dolnom toku riek Váh, Nitra, Hron a Ipeľ.Podľa súčasného administratívneho členenia sa rozprestiera na severnom území Nitrianskeho, južnej časti Trenčianskeho a v strede Trnavského i Bratislavského kraja. Vyjadrené v zmenšenej mierke prechádza cez hranice 15 okresov. Ide o typ poriečnej rovinnej krajiny s vysokým podielom mestských sídel, technicko-konštrukčných prvkov s prevažne priemyselnej, poľnohospodárskej a komunikačnej funkcie (hustá cestná i železničná sieť).

Členenie - Člení sa na 11 podcelkov: Trnavská pahorkatina, Dolnovážska niva, Nitrianska pahorkatina, Nitrianska niva, Žitavská pahorkatina, Žitavská niva, Hronská pahorkatina, Hronská niva, Čenkovská niva, Ipeľská pahorkatina a Ipeľská niva. Každý z uvedených pahorkatinných podcelkov má ešte svoje vlastné členenie na malé pahorkati-ny.

Hranice územia

Hranice územia - Na západe ju ohraničujú Malé Karpaty. Na severe Považské podolie, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tríbeč, Pohronský Inovec a Štiavnické vr-chy. Na východe susedí s Krupinskou planinou, štátnou hranicou s Maďarskom a Burdou. Na juhu je to opäť so štátnou hranicou s Maďarskom a Podunajskou rovinou. Rekord územia - Tu leží aj najjužnejší bod Slovenska v katastri obce Patince.

Príroda

Geologická stavba - Podložie Podunajskej pahorkatiny budujú prevažne sedimenty, íly, piesky a štrky. Vo východnej časti vystupujú aj andezity. Povrchový kryt územia tvoria zasa spraše a sprašové hliny. Sú to materské horniny pre úrodné černozeme a hnedozeme.

Reliéf - Je mäkko modelovaný a hladký s plytkými a širokými dolinami oddelenými širokými plochými chrbtami. Členitejší povrch je zriedkavý. Maximálnu výšku dosahuje v Brezine - 370 m n.m., najnižšie miesto sa nachádza na Ipli v katastri obce Pastovce - 112 m n.m.

Podnebie - Klimaticky tento krajinný celok patrí k typu nížinných mierne tep-lých a mierne suchých oblastí. Priemerná januárová teplota dosahuje -1 až -4 °C a júlová 18 – 20 °C.

Počet letných dní v roku (s teplotou nad 25 °C) sa pohybuje v rozmedzí 50 až 70.

Vodstvo - Územie patrí k povodiu Dunaja, ktorý ho odvodňuje sčasti priamo, sčasti prostredníctvom Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona, Ipľa a ich prítokov. Veľký význam má aj výskyt teplých a studených minerálnych prameňov, ktoré sa viažu na tektonické poruchy. Najznámejšie sú v Piešťanoch, Dudinciach, Štúrove, Leviciach, Santovke a v Malých Bieliciach pri Partizánskom.

Rastlinstvo - Podunajská pahorkatina je silne poznačená činnosťou človeka. Z pôvodnej lesnej pokrývky sa zachovali len nepatrné, prevažne dubové zvyšky v podobe drobných lesných enkláv a hájov. Napr. severozápadne od mesta Senec sa v Martinskom lese zachovali súvislejšie porasty duba cérového, ktoré sú chránené. Hojný je i sekundárny agát biely.Zo vzácnych rastlín sa tu vyskytuje hlaváčik jarný, jasenec biely, iskerník ilýrsky, slezinník severský, hrdob-radka páchnuca a ľan chlpatý. Na Kamenínskom slanisku rastú aj limonka gmelinová, skorocel prímorský a gáfrovka ročná.

Živočíšstvo - V listnatých lesoch tohto krajinného celku možno stretnúť srnca lesného, jeleňa lesného a daniela škvrnitého popri diviakovi lesnom či kune lesnej. Na tamojších poliach a lúkach žije zajac poľný, jarabica poľná, bažant poľovný a hraboš poľný. Na kultúrnych stepiach sa vyskytuje syseľ obyčajný a chrček poľný. Pozdĺž riek by sme stretli napr. divé husi a rôzne druhy obojživelníkov. Zo vzácnejších druhov vtákov žijúcich pri veľkých riečnych tokoch rybárik riečny, chochlačka bielooká, svrčiak slávikovitý, čorík bielokrídly. Pri Hrone hniezdi aj bučiak nočný, bučiačik močiarny a haja tmavá. Z bezstavovcov vo všeobecnosti hodno spomenúť typické stepné druhy chrobákov a motýľov.

Chránené územia - Jedinou národnou prírodnou rezerváciou na tomto území je Kamenínske slanisko s rozlohou 0,22 km2. Leží na pravom brehu Hrona pri obci Kamenín. Nižší stupeň ochrany sa vzťahuje na chránené areály, predovšetkým na parky napr. v Seredi, Piešťanoch alebo Zlatých Moravciach.

Obyvateľstvo

Hustota a počet obyvateľov - Hustota obyvateľstva prevyšuje celoslovenský priemer a pohybuje sa v rozmedzí 100 – 200 obyvateľov na km2. V rovinatých častiach sú tieto hodnoty aj vyššie. Celkove možno počet obyvateľov tohto krajinného celku odhadnúť na 750 000.

Sídla

Krajské mestá 

a) TRNAVA – leží na Trnavskej pahorkatine východne od Malých Karpát. Je 7. najväčším mestom Slovenska. Už r. 238 získala ako prvé mesto na Slovensku mestské výsady zachované dodnes. Bola významným centrom obchodu, remesiel, školstva i kultúrneho života.Okrem toho, že je Trnava krajským mestom (od r. 1996), je aj sídlom arcibiskupského úradu rímskokatolíckej cirkvi. Patrí k mestským pamiatkovým rezerváciám. Pôsobí v nej profesionálne divadlo, Trnavská univerzita, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, ako aj dve fakulty Slovenskej technickej univerzity.

b) NITRA - leží na južnom výbežku pohoria Tríbeč, Nitrianskej pahorkatiny a nivy rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z r. 826. Je teda najstarším písomne doloženým mestom Slovenska. Významným kultúrnym a politickým strediskom bola už v období Veľkomoravskej ríše. Na význame nestratila ani v stredoveku. V súčasnosti je 4. najväčším centrom Slovenska a zároveň krajským sídlom.

c) ZLATÉ MORAVCE- mesto s bohatou minulosťou a kultúrnymi tradíciami, niekdajšie sídlo Tekovskej župy, dnes preslávené výrobou chladničiek.

d) LEVICE-bohaté na kultúrno-historické pamiatky, priaznivo poznačené výstavbou jadrovej elektrárne v neďalekých Mochovciach.
Iné mestá - Modra, Sereď, Leopoldov, Vrbové, Vráble, Štúrovo, Pohronský Ruskov, Želiezovce, Tlmače a Šahy.

Priemysel

strojársky, elektrotechnický, chemický, farmaceutický, textilný, obuvnícky, potravinársky, energetika, poľnohospodárstvo.