Do Oceánie patria : Americká Samoa, Cookove ostrovy, Francúzska Polynézia, Fidži, Guam, Kiribati, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Nauru, Niue, Nová Kaledonia, Nový Zéland, Palau, Pictairnove ostrovy, Samoa, Severné Mariany, Šalamúnove ostrovy, Tahiti, Tonga, Tuvalu, Vanuatu, Vallisnove ostrovy, Západná Samoa Oceánia je najväčšia ostrovná oblasť sveta. Leží v strednej a juhozápadnej časti Tichého oceánu, rozprestiera sa ( okrem Nového Zélandu ) medzi oboma obratníkmi od východoaustrálskych brehov až po západne pobrežie Južnej Ameriky. Najďalej na severe leží ostrov Kure ( 28o 25´ severnej šírky ), na juhu je to ostrov Cambell ( 52o 37´ južnej šírky ). Najvýchodnejší je ostrov Sala-y-Gómez ( 105o 28´západnej dĺžky) a najzápadnejší Missol ( 129o 45´ východnej dĺžky ). Oceánia je oblasť, v ktorej je viac ako 40 000 ostrovov, ostrovčekov a korálových útesov, často zoskupených do súostroví. Väčšina z nich leží na južnej pologuli. Najsevernejšou významnou skupinou sú Havajské ostrovy, jeden zo štátov USA. Najväčšími ostrovmi sú : Nová Guinea, Južný a Severný ostrov Nového Zélandu a Tasmánia. Nová Guinea je ostrov s hornatým vnútrozemím, kde sa nachádza Najvyžší vrch svetadielu – Puntjak Djaja ( 5030 m ). Povrch ostrovov Nového Zélandu je tiež hornatý : na Južnom ostrove najvyšší vrch Mt. Cook, je 3764 m vysoký. Severný ostrov je sopečného pôvodu, má veľa horúcich prameňov a gejzírov. Povrch Tasmánie je plochý iba okraje ostrova je trochu vyšší. Najvyšší vrch je Mt. Ossa ( 1594 m )
Ostatné ostrovy Oceánie môžme rozdeliť podľa povrchu na dve skupiny : ploché nízke korálové ostrovy a ostrovy hornaté, sopečného alebo kontinentálneho pôvodu. Ostrovy Nového Zélandu i Nová Guinea majú hustú riečnu sieť a veľa jazier s dostatkom vody po celý rok. Najväčšie jazerá Nového Zélandu sú Taupo na Severnom ostrove (606 km2 ), a Te Anau na Južnom ostrove ( 344 km 2 ), najhlbšie jazero je Manapauri na Južnom ostrove ( 455 m ), ktorého dno je 268 m pod úrovňou morskej hladiny. Väčšina územia Oceánie leží vo vlhkom tropickom pásme, iba na juh od Nového Zélandu je mierne oceánske podnebie. Najteplejším miestom celého kontinentu je austrálsky Marble Bar s priemernou ročnou teplotou 34 oC. Najyššiu teplotu namerali v austrálskom meste Adelaide 47,7 a najnižšiu v Novo Zélandskom meste Christchurch -6,1.Najväčšie priemerné ročné zrážky sú na ostrove Kauai ( Havajské ostrovy ) 12 090 mm, čo je svetový rekord. Veľké zrážky sú aj na Novej Guinei ( Ninati 6350 ) a v austrálskom meste Queenslande pri Tulle ( 7773 mm ).
Ostrovy Oceánie sú bohaté na tropické pralesy s vzácnymi drevinami a palmami, a vôbec s bujnou vegetáciou. Na Novom Zélande sú porasty večne zelených listnatých stromov a rastie tu i smrek kauri. Aj fauna je tropická : žije tu veľa druhou hmyzu, vtákov a plazov. Pobrežné vody sú bohaté na ryby. Zvyšky pôvodného černošského obyvateľstva Austrálie zatlačili európsky kolonisti do odľahlých oblastí. Podobne je to na Novom Zélande s Maormi. V Oceánii prevláda pôvodné obyvateľstvo, ktoré hovorí papuánskymi jazykmi ( na Novej Guinei )a jazykmi východnej ( océanickej ) vervy austronézskych jazykov ; sú to jazyky melanézske, polinézske a mikronézske. K najznámejším polynézskym jazykom patrí napr. maorijčina, samojčina, tahitčina, tongčtina a dnes už takmer zabudnutá havajčina. V Oceánii sa čoraz väčšmi rozširuje pidginizovaná ( pomiešaná ) forma angličtiny. Osídlenie svetadielu je malé. Hustejšie osídlenie nájdeme jedine v juhozápadnej časti Austrálie, na ostrovoch Fidži, Samoa, Tonga a na Havajských ostrovoch. Sú tu iba dve miliónové mestá a asi 15 miest, kde žije viac ako 100 000 obyvateľov.
Nový Zéland
Nový Zéland pozostáva z dvoch veľkých (Južný a Severný ostrov) a z početných menších ostrovov (napr. Kermadecove o., Aucklandské o., Chathamské o., Campbellov ostrov atď.). Leží v Oceánii asi 2200 - 2500 km východne od pobrežia Austrálie. Povrch oboch hlavných ostrovov je veľmi hornatý, väčšia nížinná oblasť sa nachádza na východe Južného ostrova. Väčšiu časť tohto ostrova zaberá staré a vysoké pohorie Južné Alpy, ktorého priemerná výška prekračuje 2000 m. V jeho strednej časti sa nachádza najvyšší bod štátu. Pohoria Severného ostrova sú prevažne sopečného pôvodu, v strednej a východnej časti sa nachádza niekoľko činných sopiek (napr. Ruapehu, 2797 m). Ostrovy majú mierne oceánske podnebie. Túto skupinu ostrovov objavil v roku 1642 Holanďan Abel Tasman, ale prvý kto vstúpil na ich územie bol James Cook. Názov má od holandskej kolíonie Zeeland („morské územie„).
Nový Zéland patril pod britskú správu až do roku 1907, kedy získal nezávislosť. Krajina nemá veľké nerastné bohatstvo (trochu zalata a striebra, čierne uhlie, ropu a zemný plyn). Až 80% elektrickej energie vyrobia vodné elektrárne, 7% sa získa využitím geotermálnej energie. Priemysel je zameraný hlavne na spracovanie poľnohospodárskych produktov (bavlna, mlieko, drevo). Na báze lacnej elektrickej energie sa vybudovali hlinikárne, ktoré spracúvajú austrálsky bauxit. Polovicu územia štátu zaberajú pasienky, na Severnom ostrove vznikli citrusové plantáže a vinohrady a okolo veľkých miest hospodárstva na pestovanie zeleniny. Viac než 60% poľnohospodárskych produktov sa vyváža (bavlna, baranie mäso, syry, mliečne výrobky). Významný je aj rybolov.
Fidži
Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 4 kraje (division)
Rozloha: 18 376 km štvorc.
Počet obyvateľov: 800 000 (1999)
Hustota obyvateľstva: 44 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Suva 71 600 obyv.
Iné významnejšie sídla: Lautoka 28 700 obyv.
Najvyšší bod: Tomanivi, 1323 m
Úradný jazyk: angličtina
Mena: fidžijský dolár (1 dolár = 100 cent)
Rasové a národnostné zloženie: Fidžania (49 %), Indovia (46 %), iní (5 %) Náboženstvo: kresťanské (53 %), hinduistické (38 %), mohamedánske (8%), iné (1 %)
Fidžijská republika pozostáva z dvoch veľkých ostrovov (Viti Levu 10 429 km štvorc., Vanua Levu 5556 km štvorc.) a z 332 malých ostrovov , z ktorých je 105 obývaných. Ostrovy ležia v južnom Tichom oceáne v Polynézii. Veľké ostrovy sú vulkanického pôvodu, menšie sú budované prevažne koralovými vápencami. Väčšina tropického dažďového pralesa musela ustúpiť plantážam a pasienkom (hovädzí dobytok). Podnebie ostrovov určujú najmä pasáty. Bohatstvo zrážok a rovnomerné vysoké teploty podmienili pestovanie cukrovej trstiny. Bývalú britskú kolóniu, ktorú následne sužovali nacionalistické rozbroje postupne opustilo veľa Indov. Pôvodní obyvatelia sa zväčša venujú obrábaniu pôdy. Pestujú ryžu, kokos a bataty. Indickí prisťahovalci sa uplatňujú najmä v hospodárskom a politickom živote a v obchode. Hlavné príjmy plynú štátu z cestovného ruchu, z predaja zlata a striebra, čiastočne aj z vývozu spracovaného cukru a zázvoru.
Šalamúnove Ostrovy
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
Administratívne usporiadanie: 4 kraje (division)
Rozloha: 27 600 km štvorc.
Počet obyvateľov: 400 000 (1999)
Hustota obyvateľstva: 14,5 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Honiara (35 300 obyv.)
Iné významnejšie sídla: Gizo 4000 obyv. , Auki 3 000 obyv., Kirakira 3000 obyv.
Najvyšší bod: Mount Popomanasiu, 2240 M
Úradný jazyk: angličtina
Mena: šalamúnsky dolár (1 dolár = 100 centov)
Rasové a národnostné zloženie: Melanézania (94,2 %), Polynézania (3,7 %), Mikronézania (1,4 %), iní (0,7 %)
Náboženstvo: protestantské (78 %), rím. -katolícke (19%) iné (3 %)
Skupina ostrovov tvoriaca severnú vetvu Melanézia ťahajúcu sa v dĺžke 1500 km v západnej časti Tichého oceánu. Z veľkého množstva koralových ostrovov a atolov vystupuje šesť väčších ostrovov vulkanického pôvodu. Najvyšším vrchom súostrovia je Popomanasiu (2240 m). Biblický názov súostrovia pochádza od španielskeho dobyvateľa Alvara de Mendanu, ktorý v roku 1568 uvidel ostrovy ako prvý Európan a predpokladal, že tu objaví rozprávkové bohatstvo kráľa Šalamúna. Neskôr patrili Nemcom i Angličanom, nezávislosť získali v roku 1978. Bohaté zdroje nerastných surovín (bauxit, fosfáty, olovo, zinok, zlato) sa zatiaľ nevyužívajú. Obyvateľstvo pestuje zeleninu, ovocie, ryžu, kakao, resp. sa zaoberá rybolovom. Hlavným exportným artiklom je drevo, ryby a mušle.
