referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ambróz
Sobota, 7. decembra 2019
Cyprus
Dátum pridania: 30.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Alyssa89
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 747
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.1
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 8m 30s
Pomalé čítanie: 12m 45s
 
Cyprus nazývaný aj Afroditiným ostrovom a je to tretí najväčší ostrov Stredomoria. Geograficky ho zaraďujeme k Ázií, politicky patrí k Európe, čoho dôkazom je aj jeho vstup do Európskej únie z 1.mája 2004.Cyprus hľadáme na severnej a východnej pologuli našej Zeme. Ostrov leží v severovýchodnej časti Stredozemného mora a má významnú strategickú polohu, lebo tvorí most medzi Európou, Áziou a Afrikou.

Názov krajiny je odvodený od medenej rudy (kypros znamená po grécky meď), ktorá sa nahromadila v sopečných vrstvách.

Jeho rozloha činí 9251 km2 a je tretím najväčším ostrovom stredomorskej oblasti. Z najvýchodnejšieho do najzápadnejšieho cípu je 240 km a z najsevernejšieho do najjužnejšieho cípu prejdete vzdušnou čiarou 96 km. Ostrov sa rozkladá medzi 32°- 34,5°východnej zemepisnej dĺžky a 34,5°- 35,5°severnej zemepisnej šírky. Dĺžka pobrežia je 648km.

Politicky ostrov Cyprus delíme na Cyperskú republiku, ktorá tvorí 5896km2 a Severocyperskú tureckú republiku, ktorá zaberá 3355km 2.

Ostrov je pretiahnutého tvaru s výrazným výbežkom na SV strane, kde sa nachádza polostrov Karpas. Pri jeho cípe, Mys apoštola Andreja( Cape Andreas), sa týčia z mora ostrovy Kidhes. Južne od polostrova leží rozsiahly záliv Famagusta, ktorý je ukončeným mysom Greco. Na juhovýchode leží Larnacký záliv, západnejšie záliv Akrotiri. Juhozápadné pobrežie obmýva Episkopský záliv, ktorý je od zálivu Akrotiri oddelený mysom Gata. Ostrov má ešte jeden väčší záliv, a to Morphou na severozápadnom pobreží ukončeným mysom Kormakiti.

Cyprus zo svojou strategickou polohou na rozhraní troch kontinentov sa vždy stával cieľom veľkých zemí ako strategické miesto pre ďalšie vojenské a politické aktivity. Cyprus ako ostrovný štát má históriu bohatú na námorné bitky. Jeho súčasnosť však nie je na rozdiel od ostatných ostrovov Stredomorskej oblasti jednoduchá. V roku 1960 Cyprus vyhlásil nezávislosť od Veľkej Británie. Vzhľadom na to, že na Cypre žijú Gréci a Turci, ostrov je rozdelený tzv. demarkačnou líniou na grécku a tureckú časť.

Veľmi dôležitú úlohu mal Cyprus v období antiky. Hneď od počiatkov tohto obdobia si tento ostrov podmanili Gréci. Pod správou Grécka sa do značnej miery rozvíjal a tvoril dôležitú spojku medzi východom- arabský svet a orient, a západom z čoho mu vychádzali isté výhody pre prosperitu. Gréci tu presadzovali svoju kultúru, zvyky, náboženstvo, jazyk, ...Keď sa Mykénske Grécko rozdelilo na niekoľko nezávislých kráľovstiev Cyprus sa snažil ostať nezávislý a udržoval tradície. Dostal sa však pod nadvládu iných národov. V roku 58 nl tribún Klaudius Pulcher prehlásil Cyprus za Rímsku provinciu. Tá bola neskôr darovaná Júliom Cézarom Kleopatre. Po Kleopatrinej smrti ostal Cyprus rímskou provinciou. Po príchode apoštolov na Cyprus bol ostrov pod správou rímskeho guvernéra Sergia Paula, ktorí konvertoval na kresťanskú vieru. Tým sa Cyprus stal prvou krajinou pod správou kresťana.

V roku 395 nl bolo rímske impérium rozdelené na dve časti východnú a západnú, Cyprus pochopiteľne sa stal súčasťou Východorímskej ríše neskôr premenovanej na Byzantskú ríšu.Prvá arabská okupácia sa začala v roku 649 nl. Bola to vlastne expedícia, ktorej následky boli pre ostrov zničujúce. Druhá invázia v roku 654 takisto ostrov zničila a mala za úlohu začleniť ostrov do moslimského sveta. Arabi bojovali proti Byzantskej ríši, tiahli na Konštantínopol, ale boli neúspešní. V roku 688 bol Cyprus vyhlásený za neutrálny.

V roku 1191 na prvej výprave kráľa Richarda Levie Srdce niektoré lode sa dostali aj na Cyprus. Kráľovi nezáležalo na ostrove, jeho cieľom bola Palestína a tak ostrov predal Templárskemu rádu. Tí si však boli vedomí, že ostrov neostane dlho pod ich kontrolou a tak ho predali kráľovi Jeruzalema- Guy de Lusignan, ktorí si ostrov “prebral“ v 1192 roku. Jeho brat Amaury vybudoval Lusignanské kráľovstvo Cypru na princípe katolíckeho feudalizmu.V 14.stor. sa zmenili podmienky pre Gréckych obyvateľov ostrova kedy dostali právo slobody vyznania. Gréci stavali ortodoxné chrámy, ktoré boli zmesou štýlov kresťanstva.

25.júla 1570 bol ostrov napadnutý turkami pod velením Lla Mustafu, ktorý sa vylodil naďaleko Larnaky. Cyprus bol prehlásený za provinciu Otmanskej ríše a Lala Mustafa sa stal jej prvým guvernérom. Cyprus mal v tomto období v Otmanskej ríši dôležitú pozíciu a tak bol pod veľkým dozorom. Turci sem priniesli kultúrne a ekonomické zmeny, bol odtrhnutý od vplyvu zo západu a úplne zasadený k vplyvom Otmanskej ríše. Veľa gréckych Cyperčanov a latinov pod tlakom vysokých daní konvertovali na islam, no zachovávali kresťanské tradície v tajnosti.

V roku 1878 sa Otmanská okupácia skončila keď po porážke Ruskom bol Cyprus na Berlínskom kongrese pridelený Britom. Grécka časť obyvateľstva túto zmenu privítala, pretože prinášala prosperitu, slobodu a rozvoj. Po prvej svetovej vojne modernizujúce trendy prišli aj na Cyprus a to v podobe ekonomických vymožeností a výchovných inovácií.V roku 1914 Turecko na Sneme v Lousannne oficiálne prijalo toto pričlenenie Cypru k Veľkej Británií a poradilo tureckým Cyperčanom, aby ostrov opustili. Ako výsledok tohto snemu, Briti oficiálne prehlásili Cyprus za kolóniu. V nasledujúcich rokoch sa Grécky Cyperčania snažili povzdvihnúť svoje národné práva a tak bol Cyprus začlenený do ENOSIS- spoločenstvo s Gréckom, aj napriek faktu, že ani Briti ani Turecký Cyperčania s tým nesúhlasili.

V roku 1929 vznikla Národná radikálna únia Cypru, ktorá bojovala za nezávislosť od Britov a pričlenenie ku Grécku. V roku 1931 vydali prehlásenia proti Britom, ktoré boli podporované aj Gréckymi Cyperčanmi. Briti dlho nečakali. Obdobie medzi 1931 a 1940 bolo ťažkým hlavne pre Gréckych Cyperčanov. V tom čase guvernér Sir Richmond Palmer vydal obmedzenia týkajúce sa fungovania Gréckych škôl a presadzovania akýchkoľvek spolkov. Tieto ilegálne obmedzenia sú známe aj ako Palmerokatia. Proti tomuto vznili veľké protesty, ktoré však boli prerušené keď vypukla druhá svetová vojna. Do nej sa zapojilo veľa Cyperčanov v radoch Britskej armády.

Po vojne delegácia Cypru požiadala Londýn, aby bol Cyprus oficiálne začlenený do ENOSIS. Požiadavky boli zamietnuté no Briti vypracovali desaťročný program sociálnej a ekonomickej podpory.

1.apríla 1955 Organizácia Cyperských bojovníkov začala vojenskú aktivitu proti Britskému guvernérovi. V roku 1956 začali rokovania na úrovni NATO, aby bol Cyprus vyhlásený za nezávislý, no patril by pod zoskupenie Commonwealth.V roku 1958 britský premiér Harold MacMillan pripravil nové zákony pre Cyprus, no tie boli odmietnuté Cyperským arcibiskupom Makariošom. Ten deklaroval, že môže podporiť iba zákon, ktorý by Cypru zaručoval nezávislosť.

Tieto požiadavky boli prediskutované v NATO. Posledné súhlas bol prijatý v Zurichu 11. februára 1959 a v Londýne v tom istom mesiaci. Zahŕňajúc aj iné veci tento súhlas zabezpečoval nezávislosť, územnú samosprávu, bezpečnosť a štruktúru republiky Cyprus, boli zároveň ústavne garantované práva priznané tureckej menšine žijúcej na ostrove.

Dňa 20. júna 1974 Turecko zahájilo brutálnu inváziu proti bezbrannému Cypru a za použitia viac než 40,000 ťažko ozbrojených vojakov uchvátilo 37 percent ostrova. Na zabrané územie sa nasťahovalo viac ako 85 tisíc Turkov a v roku 1983 bola vyhlásená tzv. Severocyperská turecká republika, ktorú však neuznala žiadna krajina okrem Turecka. V r. 1974 bolo 200,000 cyperských Grékov (33% ich populácie ) násilím donútených opustiť svoje domovy a behom noci sa z nich stali utečenci. V priebehu posledných 25 rokov bolo týmto utečencom odopierané jedno z najzákladnejších ľudských práv – Právo návratu a usídlenia sa v domoch svojich otcov. Ťažký nedostatok informácií o pokračujúcom bezpráví páchanom na Cypre a úplná absencia fóra, ktoré by bolo otvorené pre nevinné obete, aby sa mohli rozdeliť o svoju bolesť, starosti aj z odlúčenia alebo vysťahovania, nádej v lepšiu budúcnosť, je odsudzované všetkými spoločenstvami ako napr. Rada Európy alebo OSN.

Populácia Cypru sa pohybuje okolo 793 100 obyvateľov a stále toto číslo stúpa. Z tohto počtu je 80.7% obyvateľov gréckeho pôvodu zahŕňajúc aj arménov, maronitov a latinov. 11% sú turecký cyperčania, ktorí prišli na ostrov pri tureckej expanzii a 8.3% obyvateľstva predstavujú ostatné národnosti. Populácia nezahŕňa okolo 115 000 ilegálnych prisťahovalcov z Turecka, ktorí obývajú Tureckú časť ostrova bez oficiálneho povolenia.Jazykom Gréckej komunity je prirodzene gréčtina a Tureckej turečtina. Grécka komunita vyznáva prevažne ortodoxné pravoslávne kresťanstvo, ktoré je aj hlavným náboženstvom ostrova s 78% zastúpením. Turecká časť obyvateľstva vyznáva islam.

Hlavným mestom je Nikózia, grécky názov je Lefkósia. Leží v strede ostrova a je rozdelená zelenou zónou medzi Grékov a Turkov a tým je jediným v súčasnosti vojensky rozdeleným mestom v Európe. Má 206 200 obyvateľov v Gréckej časti. V dávnej minulosti bola nazývaná ako Ledra, jej súčasný názov pochádza asi z mena Lefkos. Lefkos bol synom Ptolemaya a a v treťom storočí pred naším letopočtom dal mesto po ničivých zemetraseniach prebudovať. Nenájdeme tu veľa historických stavieb, pretože väčšina bola zničená zemetraseniami a tureckou výstavbou. Zachovalo sa len niekoľko pamätihodností.
 
Podobné referáty
Cyprus SOŠ 2.9525 283 slov
Cyprus SOŠ 2.9728 933 slov
Cyprus 2.9653 3802 slov
Cyprus 2.9308 366 slov
Cyprus 2.9589 492 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.