Osijek (po maďarsky Eszék, po nemecky Esseg) je najväčšie mesto v chorvátskom Slavónsku a štvrté najväčšie v Chorvátsku. Má 114-tisíc obyvateľov(2004) a je správnym strediskom župy Osijek-Baranja. Leží v severovýchodnom cípe krajiny a jeho koordináty sú 45°55´s.z.š. a 18°38´v.z.d..
Zadar je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori. Jeho koordináty sú 44°7´s.z.š. a 15°14´v.z.d.. Žije tu asi 82 tisíc obyvateľov(2005), pričom prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Chorváti. Zadar je správnym centrom rovnomennej župy.
Pula (taliansky Pola; slovinski Pulj) leží na západe zeme, na juhu Istrijského poloostrova. Má 62 000 obyvatel(2006). Je hlavným mestom Istrijskej župy. Pula má vlastné letisko a veliký prístav. Miestne letisko však nepatrí k obvyklým destináciám; väčšina spojov lieta z talianskeho Terstu. V súčasnosti sa sem stavia diaľnica z Rijeky. Mesto je obľúbenou turistickou destináciou. V okolí je Brijunský národní park, Titova letná rezidencia, kde sú chované zvieratá darovaná Titovi od všelijakých politikov zo zahraničí. Na juhu Puly je turistické centrum Punta Verudela. Nad ňou sa týči schátraná Rakúsko- Uhorská pevnosť, z ktorej si Chorváti urobili diskotéku. Vo Verudele sú hotely a bungalovy. Väčšina ulíc je dvoj- jazyčných-chorvátsky a italsky. Rovnako tak je tam veľa pamiatok, Fórum nebo Amfiteáter. Mesto je veľký prístav a spojnica s Talianskom.
Dubrovník (po chorvátsky Dubrovnik, po latinsky Ragus; prezývané „perla Jadranu“) je mesto v Chorvátsku. Nachádza sa pri Jadranskom mori, v juhovýchodnom cípe Chorvátska. Jeho koordináty sú 42°39´s.z.š. 18°04´v.z.d..Má okolo 49 000 obyvateľov(2003). Dubrovník tvorí jedno z najprominentnejších letovísk na Jadrane a je to aj najvýznamnejší prístav Dubrovnícko- Neretvanskej župy. Mesto má veľké, charakteristické, úplne zachované historické centrum obklopené hradbami, ktoré je zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, prístav a medzinárodné letisko. Každoročne sa tu koná Dúbrovnícky letný festival, na ktorom sa odovzdávajú symbolické kľúče od mesta významným umelcom.
Štátnym zriadením Chorvátska je parlamentná republika, hlavou štátu je prezident Stipe Mesič, opätovne zvolený v januári 2005.
Chorvátsko je ekonomicky najrozvinutejšia krajina strednej a východnej Európy, ktorá po 1. máji 2004 zostala mimo EÚ. Jej ambície krajiny pribrzdil krvavý štart do éry nezávislosti. Boje so Srbmi kontrolovanou juhoslovanskou armádou sa začiatkom 90. rokov odohrávali na území Chorvátska a neskôr sa presunuli do Bosny. Bol to najväčší vojnový konflikt v Európe od konca 2. svetovej vojny. Chorvátsko je podľa EK fungujúcou trhovou ekonomikou, ktorá sa v strednodobom horizonte dokáže vyrovnať s konkurenčnými tlakmi na vnútornom trhu EÚ. Má rozvinutý finančný sektor, kvalifikovanú pracovnú silu a relatívne dobrú dopravnú a telekomunikačnú infraštruktúru. Z celého postsocialistického tábora sa Chorvátsko dostalo najďalej vo vyrovnávaní cien s priemerom EÚ. Priemerný plat je vyše 30-tis. Sk mesačne, čo je viac ako dvojnásobok priemernej slovenskej mzdy. Podnikateľské prostredie však podľa EK treba ďalej zlepšovať. Potrebné je najmä znížiť administratívnu záťaž a zefektívniť súdnictvo. Veľké rezervy má systém registrácie pôdy a kataster nehnuteľností. Najväčšie problémy v plnení acquis komisia očakáva v legislatíve týkajúcej sa životného prostredia.
Cestovný ruch prekvitá najmä vďaka starobylým mestám s neopakovateľnou atmosférou (Dubrovnik, Zadar, Split), jadranským prímorským strediskám a liečivým strediskám. Mestá majú veľa spoločného aj s našou históriou: Pula bola vojenským prístavom Rakúsko-uhorskej monarchie, Opatija bola najluxusnejším a najobľúbenejším letoviskom Monarchie. Vojna, ktorá sprevádzala rozdelenie Juhoslávie, spôsobila krajine veľké škody a na istý čas utlmila aj rozvoj cestovného ruchu.Chorvátsko má značne rozvinutý cestovný ruch .Príjmy z neho predstavujú až pätinu HDP. Až 51 miliónov prenocovaní od takmer 10 miliónov registrovaných turistov, ktorí v roku 2005 navštívili letoviská prímorského pobrežia v Chorvátsku, je stabilná základňa pre pokračovanie trendu zvyšovania návštevnosti aj v nasledujúcich sezónach. Známe americké vydavateľstvo turistických sprievodcov Lonely Planet vyhlásilo Chorvátsko za najpopulárnejšiu destináciu sveta v roku 2005.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Chorvátsko
Dátum pridania: | 13.11.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Alyssa89 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 676 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 7.8 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 13m 0s |
Pomalé čítanie: | 19m 30s |
Podobné referáty
Chorvatsko | SOŠ | 2.9960 | 1362 slov | |
Chorvátsko | SOŠ | 2.9339 | 1928 slov | |
Chorvátsko | SOŠ | 2.9704 | 490 slov | |
Chorvátsko | SOŠ | 2.9568 | 220 slov | |
Chorvátsko | ZŠ | 2.9755 | 836 slov | |
Chorvátsko | SOŠ | 2.9682 | 5197 slov | |
Chorvátsko | SOŠ | 2.9533 | 712 slov | |
Chorvátsko | SOŠ | 2.9526 | 657 slov | |
Chorvátsko | ZŠ | 3.0000 | 632 slov | |
Chorvátsko | GYM | 2.9756 | 103 slov |