Chorvátsko

Chorvátsko na glóbuse hľadáme na severnej východnej pologuli. Tento štát leží v juhovýchodnej Európe na Balkánskom poloostrove. Niekedy sa tejto časti Európy hovorí aj Západný Balkán. Jeho územie sa rozkladá od Álp cez Panónsku nížinu až po pobrežie Jadranského mora. Jadran leží medzi Balkánskym a Apeninským polostrovom. Chorvátskej republike pripadá východné pobrežie, ktoré predstavuje oblasť od Prevlake na juhu do mysu Savudrije na západe, vrátane všetkých ostrovov, ostrovčekov a hrebeňov pozdĺž pobrežia, plus súostrovie Palagruža.

Rozloha Chorvátska činí 56 538km2 čím sa zaraďuje na 124. priečku v rebríčku najrozľahlejších krajín sveta. K tejto rozlohe sa pridáva aj 31 067km2 teritoriálnych vôd pripadajúcich Chorvátsku. Pobrežie je veľmi členité, dĺžka morského pobrežia činí 5 835km vrátane pobrežia ostrovov, ostrovčekov a hrebeňov. Ostrovy z toho tvoria 4 058km. Tých sa k Chorvátsku priraďuje 1185, z toho najväčšími ostrovmi sú Krk, Cres, Brač a Hvar. Najväčšími polostrovmi sú Istria a Pelješac.

Hranice Chorvátska majú celkovú dĺžku 2 028km. Susednými štátmi sú Slovinsko, Maďarsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Čierna hora.

Nerastné bohatstvo nie je najsilnejšou stránkou Chorvátska. Najvýznamnejšou nerastnou surovinou je jednoznačne bauxit. Táto suroviny využívaná na výrobu hliníka má ložiská v celom pásme dinárskej horskej sústavy. Bauxity väčšinou vyplňujú krasové prehĺbeniny vo vápencoch na starších vápencových úrovniach a sú pokryté mladšími sedimentmi. Ďalšou významnou surovinou je uhlie. Ťaží sa v Labinskej panve na Istrii, kde nachádzame aj čierne aj hnedé uhlie. Ropa sa nachádza len v malom množstve východne od mesta Sisak. Z ďalších nerastných surovín to je kamenná soľ, ktorá sa ťaží prevažne na pobreží z morskej vody; a vápenec.

Reliéf je pomerne členitý. Približne 60% územia tvoria nížiny a 40% povrchu sú vysočiny. Popri pobreží Jadranu sa tiahne najvyššie chorvátske pohorie Dináre s najvyšším vrchom Troglav vysokým 1913 m. Na pohorie Dináre sa severnejšie napájajú pohoria Velebit ( najvyššie vrchy Vaganski vrh–1757 m a Sveto brdo–1753 m) a Kapela. Na južnom pobreží sa nad Makarskou riviérou vypína pohorie Biokovo. Pobrežné vrchy sú prevažne skalnaté a vyprahnuté. Medzi významnejšie prírodné javy tiež patrí pahorkatina Papuk, ktorá sa nachádza vo vnútrozemí štátu. V podstate celé ostatné vnútrozemie je vyplnené úrodnou Panónskou nížinou, ktorá má veľmi priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo. Nížinatý povrch prevláda aj priamo na pobreží, no tieto územia sú suché a menej úrodné.

Pobrežie jadranského mora je veľmi členité. Časťami pobrežného pohoria sú aj ostrovy, ktoré lemujú celé pobrežie ako napr. Krk, Cres, Brač, Hvar a i. V pobrežných vodách Chorvátska je 1185 ostrovov, útesov a hrebeňov, z toho 50 obývaných.

Územie Chorvátska má dva typy podnebia. Pohorie na pobreží tvorí totiž akoby bariéru medzi nimi. Na pobreží je to typické subtropické podnebie, vo vnútrozemí môžeme hovoriť o miernom pásme. Pre pobrežie Jadranu sú charakteristické dlhé, horúce letá bez dažďov, len niekedy sa vyskytujú búrky; teplé jesene s teplotami okolo 15°C a mierne zimy. Typický je aj počet slnečných dní v roku, až 2600 hodín, čo je približne 108 dní. Pre vnútrozemie je charakteristické miernejšie podnebie. Letá nie sú také horúce ako na pobreží a zimy sú chladnejšie. Je to dobré podnebie hlavne pre poľnohospodárstvo.

Najvýznamnejšími riekami sú Dráva a Sáva. Obe sú pravými prítokmi Dunaja a tak vnútrozemie patrí do úmoria Čierneho mora. Dráva leží prevažne na hraniciach s Maďarskom a tak tvorí prirodzenú hranicu medzi týmito štátmi.Sáva má takisto prameň v Alpách a vysokohorský snehovo-dažďový režim odtoku. V rámci Chorvátska tečie 610 km. Vlievajú sa do nej významnejšie rieky Česna, Kupa a Una. Pravý prítok Kupy- rieka Korana je skôr podobná riekam na pobreží, má totiž rýchlejší spád a využíva sa na výrobu elektrickej energie. Sáva tvorí prirodzenú severnú hranicu s Bosnou a Hercegovinou. V jej okolí sa vytvorili početné močariská. Podobne ako Dráva sa využíva na zavlažovanie.Do Jadranského mora sa vlievajú pobrežné rieky prameniace v blízkych vrchoch. Majú prudký spád a sú pomerne vodnaté. Sú to hlavne rieky Krka, Cetina a Neretva. Využívajú sa preto na výrobu elektrickej energie.

Najväčším jazerom Chorvátska je Vransko jazero, nachádzajúce sa neďaleko mesta Biograd na moru. Je morského pôvodu- kedysi to bol morský záliv, ktorý sa s poklesom morskej hladiny stal jazerom. Preto má zmiešaný charakter a nájdeme v ňom aj sladkovodné aj morské druhy živočíchov. Je to chránené územie, no jazero sa využíva na rybolov a zavlažovanie okolitých polí. Druhé najväčšie jazero- Kruščicko jazero sa nachádza medzi pohoriami Velebit a mala Kapela pri meste Gospič. Je to slané jazero zmiešaného tektonicko-ľadovcového pôvodu, tvorí bezodtokovú oblasť. Vodou ho zásobujú rieky Lika a Ladova. Tretím najväčším je už spomínané Peručko jazero ľadovcového pôvodu. Ďalšie významnejšie jazerá sa nachádzajú vo vnútrozemí, no sú využívané len zriedka na rybolov, skôr na zavlažovanie.
Nížiny v povodí Sávy a Drávy hlavne do 100- 200 m.n.m sú tvorené tzv. stepným pásmom. Tieto oblasti sú takmer bezozbytku poľnohospodársky využívané. Typickými zástupcami pôvodnej flóry sú byliny ako kostrava, kavyľ či smlzľ. Zástupcami lesostepí sú riedke porasty topoľov, dubov a jaseňov. V nivách riek sa rozšírili lužné lesy zložené z vŕb, olší a topoľov. V oblasti Panónskej nížiny a obzvlášť okolo riek sa nachádza veľké množstvo močarísk. Močariská sú výborným miestom na život vodných rastlín ako aj hydrofytov(vlhkomilné rastliny). Zástupcami takejto fauny sú pálka širokolistá či červenavec plávajúci. V pahorkatinách a vrchovinách Slavónie sú typické dubové lesy. Tieto majú aj hospodársky význam. Sú zložené z rôznych druhov dubov( Quercus sessiliflora, Q. hungarica, Q. cerris,...) a primiešané sú jaseň, lipa, javor, ...

Na hornej hranici tohto pásma ( cca 1000 m.n.m.) sa vyskytujú borovice čierne. Nad dubovými lesmi nachádzame lesy bukové, ktoré sa vo vyšších častiach miešajú s ihličnanmi ako napr. smreky, borovice či jedle. V Dinároch boli lesy v minulosti vyrubované, čo viedlo k silnej erózií pôdy, vyschýnaniu riek a rozvoji krasových javov a tak sú veľké časti Istrie a Dalmácie krasovými pustatinami. Napriek tomu je viac ako 36% územia Chorvátska stále zalesneného. Na pobreží Jadranu je rozšírená stredomorská vegetácia. Jej hranice siahajú do výšky približne 350m.n.m. Najrozšírenejší je typ makchie- večne zelené kry a nízke stromy. Takýmito sú niektoré druhy jalovca( Juniperus oxycedrus), planika( Arbutus unedo), Cistus monspeliacus, Pistacia lenticus, myrta( Myrtus communis) či vavrín (Laurus nobilis). Na severe nájdeme aj listnaté opadavé stromy napr. Paliurus aculeatus) Na kamenných svahoch je porast redší a prevládajú nízke kry a byliny( pryštec, kozinec či šalvia). Typickým zástupcom je aj levanduľa. Z endemitických druhov to je kosatec dalmátsky(Iris pseudopallida), Moltkea petraea, soldanelka prímorská(Calystegia soldanella), Pankratium maritimum, zvonček( Edraianthus tenuifolius) či cyklamén prímorský(Cyclamen repandum). Subtropické podnebie vyhovuje aj okrasnej flóre. Nájdeme tu palmy, agávy, oleandre, cyprusy, figovníky, akácie, pomarančovníky, citrusovníky aj olivovníky.

Chorvátsko je jednou z mála európskych zemí, ktorá sa môže pochváliť neznečisteným prostredím, hojnosťou živočíchov a rastlín i v krajoch mimo chránenej oblasti. Vďaka rôznorodosti flóry by mala byť aj fauna bohatá no tak to nie je. Najmenej druhov je cicavcov, lebo väčšina druhov bola takmer vyhubená. K zástupcom tejto kategórie patria hlavne rys, vlk či medveď. Z vtáctva je zastúpenie bahatšie. Na ostrove Cres je jedno z mála miest kde hniezdi vzácny sup bielohlavý. Osijeku je ornitologická rezervácia. Tam nájdeme hlavne druhy vtáctva obľubujúce bahenné oblasti. Sú to napríklad Egretta garzetta, mergus serrator alebo Fultica atra. V Jadranskom mori žijú stovky druhov jedlých rýb, hlavonožcov, rakov a mušlí. Z rýb sú najvýznamnejšími druhy domáce ako bbbukva, salpa, usata, cipal alebo fratar.

Ochrana prírody je v dnešnej uponáhľanej dobe nevyhnutná na zachovanie prírodných krás tohto sveta aj pre ďalšie generácie. Toto tvrdenie si uvedomujú aj Chorváti a preto tejto otázke venujú pozornosť. Na území Chorvátska sa vytvorilo osem národných parkov, ktoré charakterizujú celú krajinu: Kornati, Brijuni, Krka, Mljet, Paklenica, Plitvické jazerá, Severný Velebit a Risnjak.

Populácia Chorvátska je približne 4 495 000 obyvateľov. Toto číslo zaraďuje Chorvátsko na 119 priečku v rebríčku najľudnatejších krajín sveta. Toto číslo mierne klesá, približne o 0.03% za rok. Národnosť je chorvátska. Národnostné zloženie krajiny: Majoritu majú pochopiteľne Chorváti. Minoritami sú Srbi, Bosniaci, Maďari, Česi. V Chorvátsku pôsobí 24 cirkví. Najväčším náboženským spoločenstvom je rímskokatolícka cirkev - 87,83 %, ku ktorej patria predovšetkým Chorváti; 4,42 % má pravoslávna cirkev (najmä Srbi, Čiernohorci, Rusi a Macedónci); 1,28 % obyvateľov vyznáva islamskú cirkev.

Hlavným mestom Chorvátska je Zagreb. Leží v severnej časti krajiny medzi pohorím Medvednica a riekou Sáva. Nachádza sa vo výške cca 120 m.n.m. Je lokalizované koordinátmi 45°48´ s.z.š. a 15°58´ v.z.d.. V hlavnom meste žije 779 145 obyvateľov(2004), spolu s aglomeráciami má okolo milióna obyvateľov . Je to jediné metropolitné mesto Chorvátska s populáciou nad 1 milión. Toto mesto predstavuje administratívne, kultúrne, akademické a komunikačné centrum krajiny.

Split je Chorvátskym druhým najväčším mestom a zároveň hlavným mestom Splitsko- Dalmátskej župy. Leží na Jadranskom pobreží a jeho koordináty sú 43°30´s.z.š. a 16°26´v.z.d. Split má okolo 221 tisíc obyvateľov(sčítanie 2001).

Rijeka je tretím najväčším mestom a zároveň najvýznamnejším prístavom Chorvátska s obyvateľstvom okolo 141 tisíc(2004). Nachádza sa v oblasti Kvarnerského zálivu a administratívne patrí k Primorsko- Goranskej župe. Koordináty Rijeky sú 45°33´s.z.š. a 14°44´v.z.d.
Osijek (po maďarsky Eszék, po nemecky Esseg) je najväčšie mesto v chorvátskom Slavónsku a štvrté najväčšie v Chorvátsku. Má 114-tisíc obyvateľov(2004) a je správnym strediskom župy Osijek-Baranja. Leží v severovýchodnom cípe krajiny a jeho koordináty sú 45°55´s.z.š. a 18°38´v.z.d..

Zadar je mesto v Chorvátsku pri Jadranskom mori. Jeho koordináty sú 44°7´s.z.š. a 15°14´v.z.d.. Žije tu asi 82 tisíc obyvateľov(2005), pričom prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria Chorváti. Zadar je správnym centrom rovnomennej župy.

Pula (taliansky Pola; slovinski Pulj) leží na západe zeme, na juhu Istrijského poloostrova. Má 62 000 obyvatel(2006). Je hlavným mestom Istrijskej župy. Pula má vlastné letisko a veliký prístav. Miestne letisko však nepatrí k obvyklým destináciám; väčšina spojov lieta z talianskeho Terstu. V súčasnosti sa sem stavia diaľnica z Rijeky. Mesto je obľúbenou turistickou destináciou. V okolí je Brijunský národní park, Titova letná rezidencia, kde sú chované zvieratá darovaná Titovi od všelijakých politikov zo zahraničí. Na juhu Puly je turistické centrum Punta Verudela. Nad ňou sa týči schátraná Rakúsko- Uhorská pevnosť, z ktorej si Chorváti urobili diskotéku. Vo Verudele sú hotely a bungalovy. Väčšina ulíc je dvoj- jazyčných-chorvátsky a italsky. Rovnako tak je tam veľa pamiatok, Fórum nebo Amfiteáter. Mesto je veľký prístav a spojnica s Talianskom.

Dubrovník (po chorvátsky Dubrovnik, po latinsky Ragus; prezývané „perla Jadranu“) je mesto v Chorvátsku. Nachádza sa pri Jadranskom mori, v juhovýchodnom cípe Chorvátska. Jeho koordináty sú 42°39´s.z.š. 18°04´v.z.d..Má okolo 49 000 obyvateľov(2003). Dubrovník tvorí jedno z najprominentnejších letovísk na Jadrane a je to aj najvýznamnejší prístav Dubrovnícko- Neretvanskej župy. Mesto má veľké, charakteristické, úplne zachované historické centrum obklopené hradbami, ktoré je zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, prístav a medzinárodné letisko. Každoročne sa tu koná Dúbrovnícky letný festival, na ktorom sa odovzdávajú symbolické kľúče od mesta významným umelcom.

Štátnym zriadením Chorvátska je parlamentná republika, hlavou štátu je prezident Stipe Mesič, opätovne zvolený v januári 2005.

Chorvátsko je ekonomicky najrozvinutejšia krajina strednej a východnej Európy, ktorá po 1. máji 2004 zostala mimo EÚ. Jej ambície krajiny pribrzdil krvavý štart do éry nezávislosti. Boje so Srbmi kontrolovanou juhoslovanskou armádou sa začiatkom 90. rokov odohrávali na území Chorvátska a neskôr sa presunuli do Bosny. Bol to najväčší vojnový konflikt v Európe od konca 2. svetovej vojny. Chorvátsko je podľa EK fungujúcou trhovou ekonomikou, ktorá sa v strednodobom horizonte dokáže vyrovnať s konkurenčnými tlakmi na vnútornom trhu EÚ. Má rozvinutý finančný sektor, kvalifikovanú pracovnú silu a relatívne dobrú dopravnú a telekomunikačnú infraštruktúru. Z celého postsocialistického tábora sa Chorvátsko dostalo najďalej vo vyrovnávaní cien s priemerom EÚ. Priemerný plat je vyše 30-tis. Sk mesačne, čo je viac ako dvojnásobok priemernej slovenskej mzdy. Podnikateľské prostredie však podľa EK treba ďalej zlepšovať. Potrebné je najmä znížiť administratívnu záťaž a zefektívniť súdnictvo. Veľké rezervy má systém registrácie pôdy a kataster nehnuteľností. Najväčšie problémy v plnení acquis komisia očakáva v legislatíve týkajúcej sa životného prostredia.

Cestovný ruch prekvitá najmä vďaka starobylým mestám s neopakovateľnou atmosférou (Dubrovnik, Zadar, Split), jadranským prímorským strediskám a liečivým strediskám. Mestá majú veľa spoločného aj s našou históriou: Pula bola vojenským prístavom Rakúsko-uhorskej monarchie, Opatija bola najluxusnejším a najobľúbenejším letoviskom Monarchie. Vojna, ktorá sprevádzala rozdelenie Juhoslávie, spôsobila krajine veľké škody a na istý čas utlmila aj rozvoj cestovného ruchu.Chorvátsko má značne rozvinutý cestovný ruch .Príjmy z neho predstavujú až pätinu HDP. Až 51 miliónov prenocovaní od takmer 10 miliónov registrovaných turistov, ktorí v roku 2005 navštívili letoviská prímorského pobrežia v Chorvátsku, je stabilná základňa pre pokračovanie trendu zvyšovania návštevnosti aj v nasledujúcich sezónach. Známe americké vydavateľstvo turistických sprievodcov Lonely Planet vyhlásilo Chorvátsko za najpopulárnejšiu destináciu sveta v roku 2005.